Podľa práva Únie môže zamestnanec získať povolenie odísť na územie iného členského štátu, aby mu tam bola poskytnutá starostlivosť zodpovedajúca jeho stavu. Má nárok na poskytnutie potrebnej starostlivosti v takom rozsahu, ako by bol zdravotne poistený v dotknutom štáte, pričom vynaložené liečebné náklady sú nahradené členským štátom, v ktorom má bydlisko. Členský štát, v ktorom má bydlisko, nemôže odmietnuť vydať povolenie, ak požadovaná starostlivosť patrí medzi dávky, ktoré stanovujú jeho právne predpisy, a keď nemôže byť vzhľadom na zdravotný stav zamestnanca a pravdepodobný priebeh jeho ochorenia poskytnutá táto starostlivosť v čase zvyčajne potrebnom na jeho území.

Pani Petru, rumunská štátna príslušníčka, trpí závažným kardiovaskulárnym ochorením, ktorého priebeh si vyžiadal jej hospitalizáciu v špecializovanom zariadení v Temešvári (Rumunsko). Lekárske vyšetrenia, ktorým sa tu podrobila, viedli k rozhodnutiu vykonať otvorenú operáciu srdca. Počas svojej hospitalizácie pani Petru konštatovala, že chýbajú lieky a základný zdravotnícky materiál a počet lôžok je nedostatočný. Okrem toho vzhľadom na zložitosť chirurgického zákroku, ktorý mala podstúpiť, sa pani Petru rozhodla nechať sa operovať v Nemecku a požiadala svoju zdravotnú poisťovňu o náhradu nákladov tohto zákroku.

Žiadosť však bola zamietnutá s odôvodnením, že zo správy ošetrujúceho lekára nevyplynula skutočnosť, že požadované ošetrenie nebolo možné v primeranej dobe poskytnúť v Rumunsku. Celkové náklady za zákrok dosiahli skoro 18 000 eur a pani Petru požiadala rumunské orgány o ich náhradu.

Tribunalul Sibiu (Okresný súd v Sibiu, Rumunsko) požiadal Súdny dvor, aby rozhodol, či sa situácia, keď chýbajú lieky a základný zdravotnícky materiál, rovná situácii, keď sa potrebné lekárske ošetrenie nemôže poskytnúť v členskom štáte bydliska, takže príslušníkovi tohto štátu nemožno odmietnuť udeliť povolenie na poskytnutie tejto starostlivosti v inom členskom štáte, ak o to požiada, a to na náklady systému sociálneho zabezpečenia štátu, v ktorom má bydlisko.

Vo svojom rozsudku Súdny dvor pripomína, že právo Únie ukladá dve podmienky, ktorých splnenie má za následok vznik povinnosti udeliť predchádzajúce povolenie na náhradu výdavkov na lekársku starostlivosť. V prvom rade je potrebné, aby starostlivosť, o ktorú ide, patrila medzi dávky, ktoré stanovujú právne predpisy členského štátu, na ktorého území má zdravotne poistená osoba bydlisko. V druhom rade starostlivosť, ktorú zdravotne poistená osoba plánuje dostať v inom členskom štáte, jej nemôže byť so zreteľom na jej súčasný zdravotný stav a pravdepodobný ďalší priebeh jej ochorenia, poskytnutá v čase zvyčajne potrebnom na poskytnutie tejto liečby v členskom štáte, v ktorom má bydlisko.

Pokiaľ ide o túto druhú podmienku, Súdny dvor už rozhodol, že požadované povolenie nemožno odmietnuť, pokiaľ rovnaká alebo rovnako účinná liečba nemôže byť v primeranom čase poskytnutá v členskom štáte, na území ktorého má dotknutá osoba bydlisko. Na účely posúdenia toho, či ide o takýto prípad, musí príslušná inštitúcia vziať do úvahy všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Nedostatok liekov a základného zdravotníckeho materiálu preto môže znemožniť poskytnutie rovnakej starostlivosti alebo rovnako účinnej starostlivosti v primeranom čase v členskom štáte bydliska.

Súdny dvor však spresňuje, že túto nemožnosť treba posúdiť v prvom rade s ohľadom na všetky nemocničné zariadenia členského štátu bydliska, ktoré sú spôsobilé poskytnúť starostlivosť, o ktorú ide, a v druhom rade s ohľadom na časový úsek, ktorý je potrebný na účinné poskytnutie tejto starostlivosti.

Súdny dvor konštatuje, že rumunská vláda uviedla, že pani Petru sa mohla obrátiť na iné nemocničné zariadenie v Rumunsku, ktoré disponovalo potrebným vybavením na uskutočnenie zákroku, ktorý potrebovala. Okrem toho správa ošetrujúceho lekára uvádza, že tento zákrok bolo potrebné vykonať v lehote troch mesiacov. V dôsledku toho vnútroštátny súd musí posúdiť, či tento zákrok nemohol byť v tejto lehote vykonaný v inom nemocničnom zariadení v Rumunsku.

Súdny dvor rozhodol, že povolenie na náhradu liečebných nákladov vynaložených v cudzine nemožno odmietnuť, pokiaľ lekársku starostlivosť nemožno poskytnúť v primeranom čase v členskom štáte bydliska zdravotne poistenej osoby z dôvodu nedostatku liekov a základného zdravotníckeho materiálu. Túto nemožnosť treba posúdiť na úrovni všetkých nemocničných zariadení tohto členského štátu, ktoré sú spôsobilé poskytnúť starostlivosť, a s ohľadom na časový úsek, ktorý je potrebný na poskytnutie tejto starostlivosti v primeranom čase.

Zdroj: Súdny dvor Európskej únie

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk