Jedenásta časť Zákonníka práce určuje osobitné ustanovenia v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Novozavedený § 250b ods. 2 hovorí, že „Počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu: a) zamestnávateľ je oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje; b) zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.“

Toto ustanovenie teda možno chápať tak, že zamestnanec si môže jednostranne uplatniť právo na vykonávanie práce z domácnosti (resp. zamestnávateľ môže jednostranne nariadiť prácu z domácnosti) za splnenia týchto predpokladov:

1. právo sa uplatňuje v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní;
2. právo sa uplatňuje počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia vydaných príslušným orgánom podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia;
3. dohodnutý druh práce to umožňuje; a
4. na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti (požiadavka v prípade uplatnenia nároku zamestnanca na prácu z domu).

Aj keď tri zo štyroch pravidiel sú formulované jasne, nie je zrejmé, ako sa má vykladať pravidlo „počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia“ za situácie, ak sa žiadne v danom čase účinné všeobecne záväzné opatrenie nevzťahuje na zamestnanca alebo na prezenčný výkon práce na pracovisku.

V súčasnosti platia len dve všeobecne záväzné opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a opatrenia pri ohrození verejného zdravia. Týkajú sa individuálnych karanténnych opatrení a povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest.[1] Pokiaľ ide o individuálne opatrenia vzťahujúce sa na situáciu či osobu konkrétneho zamestnanca (napr. zamestnanec je COVID-pozitívna osoba alebo osoba povinne v izolácii v zmysle aktuálne účinných vyhlášok), takéto budú napĺňať literu zákona a zároveň aj jeho účel, keďže je zrejmé, že v dôsledku karanténneho opatrenia zamestnanec nemôže prísť do práce bez ohrozenia ostatných osôb na pracovisku. V súčasnosti ale nie je platná ani účinná žiadna vyhláška, nariadenie ani opatrenie, ktoré by vo všeobecnosti alebo plošne obmedzovali prezenčný výkon práce zamestnancov z dôvodu predchádzaniu ochoreniu COVID-19, t. j. nie je zavedený OTP režim na pracoviskách, v obchodoch, v reštauračných ani iných zariadeniach (mimo zdravotnícke zariadenia a zariadenia sociálnej starostlivosti), nie sú obmedzené ani vylúčené hromadné podujatia, nie je povinné nosenie rúšok v exteriéroch ani všetkých interiéroch, v prostriedkoch hromadnej dopravy a pod.

Ponúka sa teda otázka, či v takejto situácii má zamestnanec právo vykonávať prácu z domu aj bez súhlasu zamestnávateľa alebo či môže zamestnávateľ prácu z domu nariadiť bez súhlasu zamestnanca za predpokladu, že to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.

V čase prijatia tejto právnej úpravy v roku 2020 bola práca z domu možná len na základe dohody zamestnanca a zamestnávateľa. Nebolo možné, aby zamestnávateľ nariadil prácu z domu alebo aby si toto právo uplatnil zamestnanec, a to ani v prípade, ak by prítomnosť zamestnanca na pracovisku znamenala ohrozenie pre ostatných zamestnancov. Jediným možným postupom v prípade, že zamestnancovi bolo nariadené karanténne opatrenie (napríklad aj v prípade, ak sám nebol nakazený COVID-19 a bol iba v kontakte s nakazenou osobou), bolo uplatnenie prekážky v práci na strane zamestnanca a následná práceneschopnosť. Nová právna úprava v § 250b bola prijatá preto, aby sa umožnilo zamestnancom, ktorých práca a zdravotný stav to umožňuje, pracovať dočasne z domu a takto poskytnúť ochranu ostatným zamestnancom na pracovisku, a to aj bez súhlasu druhej zmluvnej strany. Dôvodová správa k novele uvádza ako dôvod prijatia právnej úpravy záujem „udržania pracovných miest, možnosti flexibilnejšieho reagovania zamestnávateľa na dynamické zmeny, ktoré ovplyvňujú organizáciu práce a s cieľom ochrany zamestnancov“.

Cieľom zákonodarcu bolo najmä dosiahnuť ochranu zdravia zamestnancov a umožniť výkon práce, ak je to možné, za účelom udržania pracovných miest počas mimoriadnej situácie. Ak by sme pripustili, že počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu stačí, aby bolo účinné akékoľvek opatrenie na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenie pri ohrození verejného zdravia, ktoré sa však nijako netýka výkonu práce alebo zhromažďovania osôb, je zrejmé, že takýto výklad je v rozpore s cieľom zákona.

Za súčasnej situácie, kedy neplatia žiadne všeobecne záväzné opatrenia, ktoré by plošne podmieňovali vstup zamestnanca na pracovisko zamestnávateľa alebo ktoré by nejakým spôsobom obmedzovali zhromažďovanie osôb v čase mimoriadnej situácie, nevidíme dôvod na to, aby si jedna strana, či už zamestnanec alebo zamestnávateľ, mohla bez súhlasu druhej strany uplatniť právo na výkon práce zamestnanca z domácnosti, ak zamestnancovi nie je nariadené karanténne opatrenie alebo povinná izolácia. Takýto extenzívny výklad nenapĺňa účel zákona, ktorým bola ochrana ostatných zamestnancov nachádzajúcich sa na pracovisku a umožniť výkon práce z domu, ak to bolo z dôvodu príslušných opatrení znemožnené. Ak takéto opatrenia nie sú účinné, máme za to, že neexistuje dôvod na presadenie home office proti vôli druhej zmluvnej strany. Napriek tomu je potrebné uviesť, že oficiálny výklad tohto ustanovenia Zákonníka práce zatiaľ nebol súdmi poskytnutý a neexistuje ani oficiálna interpretácia príslušných orgánov. Na záväzný výklad si tak ešte budeme musieť počkať.

Mgr. Andrea Mochorovská,
advokátsky koncipient

 

Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

Hodžovo námestie 1/A
811 06 Bratislava

Tel:      +421 232 786 411
E-mail: bratislava@eversheds-sutherland.sk