Právne východiská pre mediáciu

Reguláciu týkajúcu sa mediácie a mediačného konania upravuje zákon NR SR č. 420/2004 Z. z. o mediácii v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o mediácii“) a súčasne Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 424/2015 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a preskúšaní mediátorov (ďalej len „Vyhláška o mediácii“). V tejto súvislosti považujeme za dôležité podotknúť, že v súčasnosti neexistuje zákonom zriadená stavovská organizácia – komora, ktorá by zastrešovala a združovala všetkých mediátorov pôsobiacich na území Slovenskej republiky. Celú reguláciu a vedenie registra mediátorov zastrešuje výlučne Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj ako „MS SR“) odbor dohľadu nad právnickými profesiami. Mediátori nemajú vytvorenú vlastnú samosprávu, ktorá by dohliadala na vzdelávanie, vykonávanie skúšok, udeľovanie osvedčení alebo by riešila disciplinárne previnenia mediátorov. Povinné dovzdelávanie mediátorov je stanovené 1x ročne. Prostredníctvom akreditovaných inštitúcií MS SR každoročne určuje témy na dovzdelávanie. V prípade, ak mediátor opomenie a nezašle potvrdenie o doškolení na MS SR, prichádza do úvahy sankcia v podobe preskúšania alebo až vyčiarknutie zo zoznamu mediátorov. Aj napriek týmto skutočnostiam v rámci Slovenskej republiky pôsobí niekoľko organizácií, spravidla sú nimi občianske združenia, ktoré poskytujú svojim členom podporu, avšak tak ako sme už uviedli, neexistuje zákonom určená povinnosť byť členom ktorejkoľvek z nich a tým ani platiť povinné členské. Členstvo v uvedených občianskych združeniach je založené výlučne na dobrovoľnosti. V súčasnosti je v registri mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR zapísaných 1973 mediátorov.

Funkcia a postavenie mediátora

Mediátor je odborne kvalifikovaná, nezávislá, nestranná, neutrálna a nezaujatá osoba zapísaná v registri mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Ako odborník v riešení sporov alternatívnou cestou, ktorý s náležitou odbornou starostlivosťou a s garanciou nezaujatého vnímania oboch pozícií účastníkov konania, a všetkých stanovísk účastníkov mediácie, dohliada na zabezpečenie záujmov oboch strán, preto by mal mať silné negociačné schopnosti presvedčiť sporné strany. Vystupuje ako podporovateľ komunikácie, pričom neovplyvňuje strany mediácie pri výbere riešenia sporu, ktoré samé nenavrhnú.  Nie je mu zverená právomoc súdu. Nie je ani subjektom, ktorý autoritatívne rozhoduje, ako sú nimi napríklad súdy v súdnych konaniach alebo  iné štátne orgány v príslušných rozhodovaniach.  

Mediátor nerieši konflikty ako také, jeho vplyv sa prejavuje v dynamike vyjednávania strán sporu. Pomáha identifikovať skutočné potreby a záujmy účastníkov mediácie s cieľom nájsť vzájomne prijateľné riešenie ich konfliktu. Našu pozornosť upriamujeme na fakt, že mediátor je zodpovedný za proces  a priebeh mediácie po formálnej stránke, ale nie za výsledok mediačného konania.  Sprevádza klientov jednotlivými fázami mediácie a pomáha hľadať riešenia.

Zo zákona o mediácii ako aj z vyhlášky o mediácii, ktorými sa ustanovujú pravidlá o mediácii vyplýva, že povinnosťou mediátora je prísne dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré, aj ak nie je vyštudovaným právnikom, má povinnosť ovládať. Rovnako je jeho povinnosťou rešpektovať rozhodnutia orgánov verejnej moci, týkajúce sa sporu, ktorý je predmetom mediácie. Výnimku z res iudicata možno uplatniť vo veľmi špecifických výnimočných prípadoch týkajúcich sa rodinných vecí,  ak sa zmenia pomery, napr. zmena v striedavej starostlivosti rodičov. Mediátor však nemá oprávnenie meniť právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu, nakoľko tento má autoritatívny charakter.

Úlohou mediátora je zisťovať, vnímať a potom reagovať na to, čo sa v skutočnosti v priebehu mediácie objaví, modulovať vzájomnú interakciu sporných strán, hľadať cesty a možnosti priľahlé k miestam, kde sú strany v súčasnosti,  ktoré ich posúvajú smerom k výsledku tak,  aby sa dosiahol lepší výsledok ako súčet východiskových polôh.

Výsledkom mediačného konania, v prípade ak je úspešné, je uzatvorenie mediačnej dohody, v písomnej forme. Nejde tu o súdne rozhodnutie. No aj napriek tomu sa mediačná dohoda, ktorú strany mediácie uzatvorili a na znak svojho súhlasu s jej znením aj podpísali, stáva záväznou pre obe strany mediácie a predpokladá sa, že zúčastnené strany ju budú aj dodržiavať a plniť. Ak bola mediačná dohoda spísaná vo forme notárskej zápisnice alebo schválená ako zmier pred súdom, rozhodcovským orgánom, môže oprávnená strana podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie.

Odmena mediátora je výlučne zmluvná záležitosť. Neexistuje presne striktne zverejnený cenník. Rovnako, ako napríklad v prípade odmeny advokáta, je možné dohodnúť hodinovú, paušálnu alebo podielovú odmenu (s ohľadom na výsledok alebo v závislosti od výsledku). Odmena musí byť stranám známa vopred. Aj jej vyplácanie, či už v pomere strán 50:50, alebo náklady mediácie bude hradiť iba jedna zo strán, ktorá má „väčší“ záujem na uzatvorení mediačnej dohody. Uvedené sa nevzťahuje, ak bol mediátor určený Centrom právnej pomoci alebo, ak ide o mediáciu spotrebiteľského sporu.

Význam a prínosy mediácie

Začatím mediácie nastáva prerušenie plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt.  V priebehu mediácie premlčacie a prekluzívne lehoty neplynú, a preto, pokiaľ by mediačné konanie neviedlo k uzavretiu dohody, veritelia nestrácajú nárok na uplatnenie si svojho práva na súde z dôvodu, že počas trvania mediácie by inak uplynula zákonom stanovená lehota na uplatnenie svojho práva. Ak začala mediácia skôr ako súdne konanie, začatím súdneho konania mediačné konanie automaticky zo zákona končí.  Keď už bolo začaté súdne konanie, resp. ak v jeho priebehu sa účastníci súdneho konania rozhodnú pre mediáciu, obe konania môžu prebiehať súčasne. V prípade neúspešnej mediácie, ak sa stranám zúčastneným na mediácii nepodarilo uzavrieť mediačnú dohodu, stále majú možnosť uplatniť svoje ústavné právo a vyriešiť vec v súdnom konaní.

Predpokladom úspešnej mediácie je dostatok informácií. Je založená na čestnosti, bez potreby predkladania dôkazov, či svedeckých výpovedí. V tejto súvislosti je potrebné vyzdvihnúť, že mediátor nemá vyhľadávaciu povinnosť (tak ako napríklad súd v určitých typoch súdnych konaní). Mediátor v priebehu konania vychádza výlučne z informácií, ktoré uvedú strany zúčastnené na mediácii.

Často sa stretávame s rôznymi vyjadreniami laickej verejnosti, ktoré sa týkajú mediácie ako takej. Sporné strany majú záujem o tento alternatívny spôsob riešenia vzniknutej nevyhovujúcej situácie,  avšak nepoznajú presné pravidlá mediačného konania a rovnako im nie sú známe ani výhody oproti štandardnému súdnemu konaniu. Podľa nášho názoru plusy mediačného konania oproti klasickému súdnemu konaniu sú napríklad:
Flexibilita a časová variabilita jednotlivých mediačných stretnutí oproti súdnym pojednávaniam, ktorým dátum a čas ich uskutočnenia určuje výhradne konajúci sudca. Proces mediácie je výrazne menej formálny oproti súdnemu konaniu, čo pre mnohých ľudí znamená dôvod, pre ktorý sa rozhodnú vyriešiť svoju situáciu práve za pomoci mediátora, vzhľadom na to, že obavy zo súdu, z autorít, či konania samotného, sú také silné, že uprednostnia mediáciu, ktorá sa naopak uskutočňuje v neutrálnom prostredí. Pre mnohých ľudí už len predstava, že by mali vstúpiť do budovy súdu a pojednávacej miestnosti spôsobuje nepríjemný pocit. Prednosťou mediácie je rýchlosť vyriešenia situácie, ktorou sa dá predísť niekoľko mesačným čakacím súdnym lehotám. Nepochybným plusom je tiež hospodárnosť a efektivita, ako časová, tak aj finančná.

Z toho, že ťažisko rozhodovania je presunuté priamo na účastníkov mediácie plynie ich väčšia zodpovednosť za svoje rozhodnutia a návrhy predložené v rámci mediačného konania. Skutočnosť, že práve strany mediácie majú možnosť aktívne sami o sebe rozhodovať, prináša ich lepšiu vzájomnú komunikáciu a súčinnosť.

Z vyššie uvedeného môžeme rezumovať, že mediácia sa opiera o nasledovné piliere:

• Dobrovoľnosť a dôvera, ktoré považujeme za hlavný rozdiel oproti súdnemu pojednávaniu
• Neutrálnosť – obe strany majú rovnaké podmienky
• Kontrolovateľnosť – vyplýva z aktívnej účasti oboch strán
• Ústretovosť sporných strán
• Žiaden boj, ale snaha o kompromis a pre obe strany mediácie uspokojivé riešenie
• Diskrétnosť a mlčanlivosť – čo znamená, že v prípade, ak aj nedôjde k uzavretiu mimosúdnej dohody, strany sú viazané, že informácie, ktoré nadobudli počas mediačného procesu nebudú môcť použiť v prípadnom následnom súdnom konaní
• Osobný prístup

Mediácia nie je na Slovensku úplne neznámy pojem a v posledných rokoch sa čoraz viac dostáva do povedomia laickej verejnosti. Považujeme ju za organickú súčasť politiky zameranej na zlepšenie prístupu k spravodlivosti, pričom potreba jej zavedenia vyplynula z reálnej situácie, vzhľadom na stále rastúci objem súdnych žalôb a súdnych konaní, čo priamo úmerne spôsobuje predlžovanie súdneho konania, ako aj kvantity a zložitosti rozvíjajúcej sa legislatívy. Pre každý subjekt, ktorý sa rozhodne využiť túto formu urovnania sporu, mediácia predstavuje ďalšiu možnosť využitia spoločenskej funkcie spravodlivosti.
V celospoločenskom kontexte mediácia predstavuje nástroj sociálnej prevencie a kontroly, ktorou spoločnosť reguluje vznik a vývoj negatívnych dôsledkov konfliktných situácií. Do budúcnosti veríme, že aj v rámci našej spoločnosti mediácia sa stane dobrým a užitočným prínosom pri riešení právnych sporov, tak ako je tomu už dnes v mnohých vyspelých európskych krajinách.

Advokátska kancelária MENKE LEGAL s.r.o. dokáže pre svojich klientov zabezpečiť okrem komplexného a vysoko kvalitného právneho servisu, týkajúceho sa vybraných právnych špecializácií, aj mimosúdne riešenia sporov formou mediačného konania prostredníctvom certifikovaného mediátora, ktorý je členom tímu tejto advokátskej kancelárie.

JUDr. Nina Bukvaiová,
advokát a mediátor

 

MENKE LEGAL s.r.o. 

 

Gorkého 3

811 01 Bratislava

 

Tel.:    +421 221 291 410

Fax:    +421 220 910 845

e-mail: office@menke-legal.com