O medzinárodných sankciách všeobecne ...

Na úvod článku je vhodné ozrejmiť, čo možno chápať pod pojmom „medzinárodná sankcia“. Vo všeobecnosti medzinárodnou sankciou rozumieme určité opatrenie, ktoré má nevojenský a mierový charakter. Toto opatrenie sa spája najmä s porušovaním právnych noriem medzinárodného práva. Medzinárodne sankcie možno ilustrovať aj na príklade vnútroštátnych sankcií. Napr. rovnako ako príslušník policajného zboru môže uložiť pokutu osobe, ktorá prekročila maximálnu povolenú rýchlosť, čím sa dopustila porušenia právneho poriadku, rovnako tak je možné uložiť sankcie aj v medzinárodnom priestore voči štátom a iným subjektom medzinárodného práva. Ak sa subjekty medzinárodného práva (najmä štáty) správajú v rozpore s medzinárodnými zmluvami, dohovormi či ustálenými zvykmi, je možné uložiť týmto subjektom sankcie.

Medzinárodné sankcie môžeme na základe rôznych kritérií rozdeliť do viacerých kategórii. Tieto sankcie môžu vyplývať z vnútroštátneho práva jednotlivých krajín, z práva Európskej únie alebo z práva rôznych Medzinárodných spoločenstiev a organizácii.

Slovenská republika v roku 2016 prijala zákon č. 289 / 2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií (ďalej ako „Zákon o medzinárodných sankciách“). Na základe Zákona o medzinárodných sankciách tak Vláda Slovenskej republiky môže vydať nariadenie, ktorým uloží sankciu voči inému štátu, fyzickej alebo právnickej osobe. Takéto medzinárodné sankcie je v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy možné ukladať v rôznych oblastiach ako napríklad v oblasti obchodu a nefinančných služieb, technickej infraštruktúry či v oblasti cestovania a vydávania cestovných víz. Zákon o medzinárodných sankciách taktiež stanovuje okruh priestupkov a iných správnych deliktov, ktorých sa fyzické a právnické osoby môžu dopustiť v súvislosti s uloženou medzinárodnou sankciou. V neposlednom rade je vhodné dodať aj to, že tento právny predpis zakladá aj príslušnosť pre jednotlivé štátne orgány (Slovenská informačná služba a jednotlivé ministerstvá), ktoré majú kompetenciu na správne konanie najmä vo veciach správnych deliktov v rozsahu tohto zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská republika je  súčasťou Európskej únie a rôznych medzinárodných organizácii,  nie je častým javom vydávanie takýchto nariadení na vnútroštátnej úrovni. Toto tvrdenie možno oprieť aj o samotný Zákon o medzinárodných sankciách, podľa ktorého by sa mal uplatniť princíp subsidiarity, teda Slovenská republika by mala a mohla ukladať medzinárodné sankcie podľa vnútroštátneho poriadku, ak takéto sankcie neboli dané (najmä) Bezpečnostnou radou OSN alebo právnym aktom Európskej únie.[1]

Okrem Slovenskej republiky, ako samostatného a suverénneho štátu, medzinárodné sankcie môže ukladať aj Európska únia (ďalej ako „EÚ“). V prípade EÚ sa medzinárodné sankcie chápu ako nástroj spoločnej bezpečnostnej politiky členských štátov. Takéto sankcie sú ukladané najmä za účelom obmedzenia nežiadúceho správania sa rušiteľa medzinárodných noriem. Sankcie EÚ sa ukladajú spravidla na základe nariadení, ktoré sú priamo záväzné a aplikovateľné v každom členskom štáte a teda v celom európskom priestore. K sankciám EÚ možno ako príklad uviesť tzv. „zmrazenie účtov“ alebo iných hospodárskych zdrojov. Takéto sankcie majú teda charakter reštriktívnych opatrení.

Nemožno opomínať ani iné medzinárodné zoskupenia ako EÚ. Subjekty medzinárodného práva sa na základe svojej suverenity môžu združovať napríklad v medzinárodných organizáciách. Za jedny z najdôležitejších medzinárodných organizácii v súčasnosti možno bez pochýb považovať Organizáciu spojených národov (OSN) alebo Severoatlantickú alianciu (NATO). Vychádzajúc zo skutočnosti, že aj medzinárodné organizácie disponujú medzinárodnoprávnou subjektivitou je možné tvrdiť, že aj ony môžu ukladať sankcie voči členom ale aj voči tretím štátom.

Medzinárodné spoločenstvá ale aj jednotlivé štáty tak majú v rukách pomerne silné nástroje na reguláciu a obmedzenie neželaného správania sa konkrétnych subjektov, ktorými môžu byť štáty, právnické a fyzické osoby. Je však potrebné, aby medzinárodné sankcie a reštrikcie boli ukladané uvážlivo a v súlade s princípom proporcionality vzhľadom na skutočnosť, že majú spravidla rozsiahly dopad na ekonomiku a hospodárstvo (nielen) sankcionovaného subjektu.

Medzinárodné sankcie v kontexte súčasnej vojenskej agresie Ruskej federácie voči Ukrajine ...

Celý svet sa aktuálne zameriava na dianie v Ukrajine. Väčšina krajín a medzinárodných spoločenstiev vrátane EÚ odsudzuje kroky Ruskej federácie voči Ukrajine. EÚ uviedla jednoznačné stanovisko, že zo strany Ruskej federácie ide o neodôvodnenú a nevyprovokovanú agresiu voči Ukrajine. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o neželaný stav, sa EÚ snaží čo možno najviac regulovať neželané správanie sa Ruskej federácie a zmierniť tak celospoločenské dopady tohto konfliktu. Počnúc 23. februárom 2022 EÚ vydala viacero právnych aktov, prostredníctvom ktorých reaguje na agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine. 

Prvou reakciou EÚ bolo prijatie reštriktívnych opatrení k 23. 2. 2022. Tieto opatrenia EÚ so sebou priniesli „balík sankcií“ voči Rusku a jednotlivcom, ktoré nadväzujú na výzvu Ruskej federácie Ukrajine na vyhlásenie nezávislosti a samostatnosti časti Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny. Ruska federácia zároveň po tejto výzve rozhodla o vyslaní svojich vojenských jednotiek do týchto oblastí. Tento balík sankcií EÚ voči Ruskej federácii obsahuje najmä cielené konkrétne sankcie voči (351) poslancom Štátnej dumy a ďalším 27 osobám. Zároveň došlo k obmedzeniu hospodárskych vzťahov s časťami Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny, ktoré nie sú kontrolované vládou. V neposlednom rade bola Ruska federácia obmedzená aj na prístupe k finančným a kapitálovým trhom EÚ a k službám súvisiacim s nimi.

Dňa 24. 2. 2022 bol Radou Európy schválený ďalší balík sankcií voči Rusku s účinnosťou k 25. 2. 2022. Rada Európy prijala dve nariadenia (Nariadenie Rady EÚ č. 2022/330 a Vykonávacie nariadenie Rady EÚ č. 2022/332), ktorými sa dopĺňa Nariadenie Rady EÚ č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny. Tieto dve nariadenia v sebe obsahujú viacero medzinárodných sankcií:

• rozšírenie okruhu osôb, ktoré môžu podliehať „zmrazeniu“ aktív v EÚ, t.j. okruh sa rozširuje o akékoľvek osoby a subjekty, ktoré
  • vykonávajú transakcie so separatistickými skupinami v oblasti Donbas na Ukrajine,
  • materiálne alebo finančne podporujú vládu Ruskej federácie alebo z nej majú  prospech,
  • sú zapojené do hospodárskych odvetví poskytujúcich vláde Ruskej federácie podstatný zdroj príjmov,
• zmrazenie aktív vo vzťahu ku konkrétnym ruským jednotlivcom, pričom medzi tieto osoby patria najmä: Vladimír Putin, Sergej Lavrov, poslanci ruskej Štátnej dumy, ktorí hlasovali za uznanie nezávislosti Luhanskej a Doneckej oblasti Ukrajiny Ruskom, podpredseda vlády Ruskej federácie, minister vnútra Ruskej federácie a ďalší bieloruský vojenský personál.

S účinnosťou k 25. 2. 2022 bolo zároveň prijaté aj Nariadenie Rady EÚ č. 2022/328, ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie EÚ č. 833/2014, a na základe ktorého boli uložené tieto medzinárodné sankcie:

• obmedzenie finančných tokov z Ruska do EÚ vrátane zákazu kótovania a poskytovania služieb v súvislosti s akciami subjektov vo vlastníctve ruského štátu na obchodných miestach Únie,
• zákaz prijímania vkladov presahujúcich určité hodnoty od ruských štátnych príslušníkov alebo rezidentov,
• zákaz vedenia účtov ruských klientov centrálnymi depozitármi cenných papierov Únie,
• zákaz predaja cenných papierov denominovaných v eurách ruským klientom.

V poradí treťou skupinou medzinárodných sankcií uložených EÚ voči Rusku sú sankcie účinné k 28. 2. 2022, na základe ktorých EÚ začala realizovať masívnejšie obmedzenia a to najmä:

• zákaz transakcií s Ruskou centrálnou bankou (tzv. ban),
• podporný balík vo výške 500 miliónov EUR na financovanie vybavenia a dodávok pre ukrajinské ozbrojené sily,
• zákaz preletu vzdušného priestoru EÚ a prístupu ruských dopravcov na letiská EÚ,
• rozšírenie sankcií pre 26 ďalších osôb.

EÚ po uložení uvedených februárových medzinárodných sankcií pokračovala. K dňu 2. 3. 2022 bolo zo systému SWIFT vylúčených sedem ruských bánk, medzi ktoré patrí: Bank Otkritie, Novikombank, Promsvyazbank, Rossiya Bank, Sovcombank, Vnesheconombank (VEB) a VTB Bank. Vylúčením bánk zo systému SIWFT tak EÚ de facto spôsobí zánik schopností pôsobenia týchto bánk na celosvetovej úrovni, resp. značne túto schopnosť oslabí. Aj v dôsledku tohto sankčného opatrenia došlo k rapídnemu poklesu kurzu ruskej meny. Okrem vylúčenia bánk zo systému SWIFT EÚ zaviedla aj nasledovné zákazy:

• zákaz zúčastňovať sa investícii do projektov, ktoré sú spolufinancované Ruským fondom priamych investícii,
• zákaz predávať, dodávať, prevádzať alebo vyvážať eurobankovky do Ruska alebo akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe v Rusku.

Zároveň došlo aj k reštrikciám v oblastí ruských médií. Russia Today a Sputnik majú v dôsledku reštriktívnych opatrení EÚ pozastavenú vysielaciu činnosť na jej území. Dôvodom uloženia tejto sankcie je skutočnosť, že uvedené média vedome vykonávajú dezinformačné aktivity a aktivity, ktoré smerujú proti EÚ a jej členským štátom za účelom manipulácie s informáciami. Ruská federácia má kontrolu nad týmito médiami a prostredníctvom nej sa tak v konečnom dôsledku zameriava na presadzovanie a podporu svojej agresie voči Ukrajine, a zároveň sa týmto spôsobom snaží destabilizovať susedné krajiny. 

S účinnosťou k 9. a 10. 3. 2022 boli prijaté ďalšie sankcie, ktoré spočívajú najmä v ďalšom rozšírení okruhu jednotlivcov, ktorým boli zmrazené účty. Rada EÚ v kontexte posledných prijatých sankcií dodáva, že „reštriktívne opatrenia EÚ sa teraz celkovo vzťahujú na 862 osôb a 53 subjektov. Na tieto označené osoby a subjekty sa vzťahuje zmrazenie aktív a občania a spoločnosti EÚ nesmú týmto osobám a subjektom sprístupňovať finančné prostriedky.“[2] 

Nielen EÚ a jej členské štáty ukladajú sankcie voči Rusku. K týmto krokom pristúpili i ďalšie krajiny mimo štruktúr EÚ. Ako príklad možno uviesť Spojené štáty americké (USA) alebo Veľkú Britániu, ktoré rovnako ako EÚ pristúpili najmä na medzinárodné sankcie, ktoré majú finančný charakter, medzi ktoré patrí napríklad zmrazenie možnosti disponovať aktívami rôznym subjektom. K jasnému odsúdeniu krokov Ruskej federácie voči Ukrajine sa uložením medzinárodných sankcií pripojili zároveň aj krajiny ako Japonsko, Švajčiarsko či Austrália. Na záver možno spomenúť aj krajiny, ktoré nielen v rámci medzinárodných sankcií, ale aj v záujme ich ochrany a bezpečnosti taktiež oznámili, že pre ruské lety bude vzdušný priestor uzavretý. Medzi tieto krajiny patria napríklad Albánsko, Moldavsko, Bulharsko, Rumunsko či Slovinsko.

Záver

Je nežiadúce aby sa akýkoľvek problém riešil cestou agresie a vojenských útokov. I napriek platnosti viacerých medzinárodných dohôd, zmlúv a prítomnosti všeobecného presvedčenia, že problémy by sa mali riešiť mierovým spôsobom sme, žiaľ, svedkami ozbrojených vojenských konfliktov, na ktoré doplácajú najmä nevinní civilisti. Na to aby sme sa ako spoločnosť snažili zmierniť alebo odstrániť akýkoľvek vojenský ozbrojený konflikt a jeho dopady, nie je nutná ďalšia armáda. Uplatnením medzinárodných sankcií, ktoré majú nevojnový charakter, možno dosiahnuť tento cieľ zmierlivou cestou. Medzinárodné sankcie v podobe obmedzení či zákazov sú tak v súčasnosti jednou z najlepších možných riešení aktuálnej vojenskej agresie Ruskej federácie voči Ukrajine. Nevýhodou týchto sankcií je však skutočnosť, že ich výsledky sa nemusia dostaviť okamžite a na ich objektívne posúdenie je potrebný časový odstup. Na druhej strane však už teraz možno vidieť, že ekonomika a hospodárska kondícia Ruskej federácie je v dôsledku uplatnených medzinárodných sankcií značne poškodená. Návrat k status quo v oblasti ekonomiky a hospodárstva Ruskej federácie by tak mohlo a malo byť dostatočnou motiváciou na ukončenie agresie voči Ukrajine.

Mgr. Ján Ščerba,
advokátsky koncipient
 

Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

Hodžovo námestie 1/A
811 06 Bratislava

Tel:      +421 232 786 411
E-mail: bratislava@eversheds-sutherland.sk