V podmienkach Európskej únie (ďalej len „EÚ“ alebo „Únia“) chýbala jednotná a harmonizovaná právna úprava trhu s kryptoaktívami, ktorá by regulovala nielen ochranu spotrebiteľov na poli kryptoaktív, ale aj ich poskytovateľov a emitentov. To sa však čoskoro zmení a kryptoaktíva budú ďalšou oblasťou, ktorá bude podliehať právnej regulácii. V priebehu tohto roka sa začne uplatňovať prijaté nariadenie o trhoch s kryptoaktívami MiCA [Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/197] (ďalej len „Nariadenie“), ktoré obsahuje jednotnú právnu úpravu kryptoaktív.

Čo sú to kryptoaktíva?

Kryptoaktíva je možné definovať ako digitálne vyjadrenie hodnoty alebo práv, ktoré možno prevádzať a elektronicky uchovávať použitím technológie distribuovanej databázy transakcií (ďalej len „DLT“) alebo podobnej technológie.[1] DLT predstavuje termín používaný na označenie technológie, ktorá umožňuje zdieľanie záznamov v decentralizovanej a šifrovanej počítačovej sieti.[2] Z tohto dôvodu sú aj kryptoaktíva založené na kryptografii (šifrovaní) a sú decentralizované (nie sú vydávané príslušným orgánom).[3] Ide zároveň o súhrnné označenie pre elektronické „mince“ alebo „tokeny“. Je ich možné použiť buď ako prostriedok výmeny, alebo môžu byť využité na investičné účely. Medzi najznámejšie typy kryptoaktív môžeme zaradiť okrem Bitcoinu napr. aj Ethereum, Tether, Binance Coin alebo USD Coin.[4]

Potreba prijatia jednotnej právnej regulácie v oblasti kryptoaktív

Hlavným dôvodom prijatia Nariadenia je jasné a presné stanovenie pravidiel pre kryptoaktíva a  rovnako tak aj pre služby a činnosti súvisiace s kryptoaktívami. Takto harmonizovaný právny rámec sa bude vzťahovať nielen na kryptoaktíva samotné, ale aj na všetky služby súvisiace s kryptoaktívami, ak sa na tieto služby ešte nevzťahujú právne predpisy Únie o finančných službách.

V Nariadení sa stanovujú:[5]

1. požiadavky na transparentnosť a sprístupňovanie informácií v súvislosti s emisiou kryptoaktív, ich verejnou ponukou a prijímaním na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva;
2. požiadavky na udeľovanie povolení poskytovateľom služieb kryptoaktív, emitentom tokenov naviazaných na aktíva a emitentov tokenov elektronických peňazí, a dohľad nad nimi, ako aj požiadavky na ich činnosť, organizáciu a riadenie;
3. požiadavky na ochranu držiteľov kryptoaktív, ich verejnej ponuke a prijatí na obchodovanie;
4. požiadavky na ochranu klientov poskytovateľov služieb kryptoaktív;
5. opatrenia na predchádzanie obchodovaniu s využitím dôverných informácií, neoprávnenému sprístupneniu dôverných informácií a manipulácii s trhom v súvislosti s kryptoaktívami s cieľom zabezpečiť integritu trhov s kryptoaktívami.

V záujme podpory právnej istoty sa prijatie Nariadenia na úrovni Únie dá považovať za nevyhnutný, ale zároveň za racionálny krok, vďaka ktorému sa zabezpečí jednotná harmonizácia platná pre všetky členské štáty, ktorá by ale v zmysle Nariadenia mala rešpektovať zvrchovanosť členských štátov. Je to predovšetkým z dôvodu, že niektoré členské štáty už prijali svoju vlastnú, národnú právnu úpravu v oblasti kryptoaktív, naproti tomu iné členské štáty čakali až do prijatia Nariadenia (ako napr. aj Slovensko). Nariadenie preto zabezpečí jednotný a spoľahlivý právny rámec, podporí finančné inovácie a spravodlivú hospodársku súťaž v Únii, zabezpečí sa prostredníctvom neho integrita trhu pri zohľadnení rizík spojených s kryptoaktívami a podporí vo veľkej miere ochranu spotrebiteľa. Zároveň od nadobudnutia účinnosti Nariadenia sa trh s kryptoaktívami stane súčasťou regulovaného finančného trhu jednotlivých členských štátov Únie.

Ktoré kryptoaktíva budú podliehať Nariadeniu?

Nariadenie definuje[6] tri hlavné kategórie zameniteľných kryptoaktív nefinančnej povahy:

1. tokeny elektronických peňazí – predstavujú druh kryptoaktíva, ktorého účelom je zachovávať stabilnú hodnotu naviazaním na hodnotu jednej oficiálnej meny (sú elektronickou náhradou bankoviek a mincí, používajú sa hlavne ako platobný prostriedok);
2. tokeny naviazané na aktíva (tzv. stablecoiny) – druh kryptoaktíva, ktorý nie je tokenom elektronických peňazí a ktorý má za cieľ zachovať stabilnú hodnotu tým, že odkazuje na inú hodnotu alebo právo alebo ich kombináciu vrátane jednej alebo viacerých oficiálnych mien (používajú sa ako prostriedok platby pri nákupe tovaru a služieb a na uchovanie hodnoty);
3. úžitkové tokeny – kryptoaktívum, ktoré je určené len na poskytovanie prístupu k tovaru alebo službe, ktoré poskytuje jeho emitent (sú nástrojom podporujúcim financovanie startupov).

Koho sa to týka?

Právnu reguláciu kryptoaktív pocítia predovšetkým emitenti kryptoaktív a podnikatelia, ktorých sa budú dotýkať veľmi zásadné zmeny. Podľa súčasnej právnej úpravy, zákona č. 455/1991 Zb. O živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) (ďalej len „Živnostenský zákon“), môžu podnikatelia ponúkať svoje služby spojené s kryptoaktívami prostredníctvom viazaných živností (poskytovanie služieb zmenárne virtuálnej meny a poskytovanie služieb peňaženky virtuálnej meny), pričom na splnenie podmienok viazanej živnosti je potrebné mať úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie.

Nariadenie ale v tomto smere stanovuje oveľa prísnejšie požiadavky, nakoľko poskytovatelia služieb kryptoaktív so sídlom v Únii budú musieť mať po novom udelené povolenie na výkon činnosti od Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“). Tu je ale potrebné uviesť, že na nie všetky činnosti sa bude vyžadovať povolenie na výkon činnosti (napr. fyzické a právnické osoby, ktoré nakupujú či predávajú kryptoaktíva na vlastný účet a neposkytujú žiadne služby kryptoaktív vymedzené v Nariadení, nebudú potrebovať povolenie od NBS).[7] Zo samotných služieb, ktoré spadajú pod pôsobnosť Nariadenia,[8] a pri ktorých sa bude vyžadovať povolenie na výkon činnosti, patria:

1. poskytovanie úschovy a správa kryptoaktív v mene klientov;
2. prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva;
3. výmena kryptoaktív za finančné prostriedky;
4. výmena kryptoaktív za iné kryptoaktíva;
5. vykonávanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov;
6. umiestňovanie kryptoaktív;
7. prijímanie a postupovanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov;
8. poskytovanie poradenstva v oblasti kryptoaktív;
9. poskytovanie riadenia portfólia kryptoaktív;
10. poskytovanie služieb prevodu kryptoaktív v mene klientov.

Vyššie uvedený dohľad zo strany národného orgánu dohľadu bude v praxi umocnený aj skutočnosťou, že Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“) bude mať v zmysle Nariadenia právomoc zaviesť tzv. register nevyhovujúcich subjektov poskytujúcich služby kryptoaktív.[9] Účelom tohto registra bude uverejňovať aktualizované informácie o každom prípade porušenia Nariadenia alebo v prípade, ak poskytovateľ služieb kryptoaktív poskytuje svoje služby bez povolenia alebo registrácie. Tým sa má docieliť zabezpečenie transparentnosti na trhu s kryptoaktívami a dodržiavanie predpísaných požiadaviek.

Z ďalších regulačných požiadaviek možno uviesť aj povinnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív mať vypracovanú AML dokumentáciu, ktorú aj musí dodržiavať. Táto požiadavka vychádza nielen z Nariadenia, ale je už v súčasnosti upravená aj zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o ochrane pred legalizáciou“). Zákon o ochrane pred legalizáciou aj Nariadenie vychádzajú z toho, že poskytovateľ služieb kryptoaktív je povinnou osobou. Postavenie povinnej osoby v prípade poskytovateľa služieb kryptoaktív znamená, že ak si tento neplní svoje povinnosti (či už podľa Zákona o ochrane pred legalizáciou alebo podľa Nariadenia), môžu mu byť uložené príslušné sankcie, prípadne mu môže byť odobraté povolenie na výkon činnosti (a to buď zo strany NBS alebo ESMA).

Ďalšou povinnosťou, ktorú je potrebné pri poskytovateľoch služieb kryptoaktív uviesť, je aj povinnosť informovať o vplyve kryptoaktív na klímu a o iných nepriaznivých mechanizmoch súvisiacich so životným prostredím. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že mechanizmy konsenzu, ktoré sa používajú na validáciu transakcií kryptoaktív, majú významný vplyv na životné prostredie. Podľa mnohých odhadov sa spotreba energie siete Bitcoinu rovná spotrebe energie celých krajín, pričom sa odhaduje, že na každú transakciu s Bitcoinom treba 707 kWh elektrickej energie. Okrem toho je potrebné uviesť, že rastúcu spotrebu energie sprevádza zvyšujúci sa počet zariadení na ťažbu a tvorba veľkého množstva odpadu z elektronických zariadení.[10] Preto aj samotné Nariadenie kladie požiadavky na ochranu klímy a životného prostredia.

V neposlednom rade je nevyhnutné spomenúť aj prípady, kedy môže podľa Nariadenia dôjsť k odobraniu povolenia poskytovateľom služieb kryptoaktív. NBS odoberie povolenie na výkon činnosti, ak poskytovateľ služieb kryptoaktív:[11]

1. nevyužil svoje povolenie do 12 mesiacov odo dňa povolenia;
2. sa výslovne vzdal svojho povolenia;
3. neposkytoval služby kryptoaktív počas deviatich po sebe nasledujúcich mesiacov;
4. získal povolenie podvodným spôsobom;
5. prestal spĺňať podmienky, na základe ktorých bolo povolenie udelené, a neprijal v stanovenom časovom rámci nápravné opatrenia;
6. nemá zavedené systémy, postupy a opatrenia na odhaľovanie prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;
7. vážne porušil Nariadenie vrátane ustanovení týkajúcich sa ochrany držiteľov kryptoaktív alebo klientov poskytovateľov služieb kryptoaktív alebo integrity trhu.

Pravidlá pre emitentov a poskytovateľov služieb kryptoaktív

Nariadenie stanovuje niekoľko požiadaviek pre emitentov kryptoaktív. Nariadenie sa v rámci svojej pôsobnosti uplatňuje na fyzické a právnické osoby a určité iné podniky, ktoré sa zaoberajú emisiou kryptoaktív, ich verejnou ponukou a prijatím na obchodovanie alebo ktoré poskytujú služby súvisiace s kryptoaktívami.[12]

Z dôležitých požiadaviek kladených na emitentov kryptoaktív možno uviesť:

1. právna forma emitenta – emitentom môže byť fyzická alebo právnická osoba alebo iný podnik, ktorý emituje kryptoaktíva, a ktorá má svoje sídlo v Únii;
2. vypracovanie tzv. whitepapers (bielych dokladov) – biele doklady predstavujú informačný dokument (prospekt), prostredníctvom ktorého emitent kryptoaktív informuje spotrebiteľov, ktorí sa zamýšľajú nad ich kúpou. Biele doklady o kryptoaktívach musia obsahovať najmä nasledovné informácie:

1. informácie o emitentovi;
2. informácie o projekte kryptoaktíva;
3. informácie o kryptoaktíve;
4. informácie o základnej technológii;
5. informácie o rizikách;
6. informácie o environmentálnych dopadoch a pod.

Zároveň sa stanovuje povinnosť zverejniť biele doklady a informovať o nich príslušný národný orgán dohľadu (NBS). Nariadenie ale presne stanovuje, v ktorých konkrétnych prípadoch sa nebude vyžadovať vypracovanie bielych dokladov (napr. ak sa kryptoaktíva ponúkajú bezplatne, ak sa kryptoaktíva ponúkajú menej ako 150 osobám v každom členskom štáte, ak je verejná ponuka kryptoaktív určená výlučne kvalifikovaným investorom a pod.);

3. minimálne kapitálové požiadavky pre poskytovateľov služieb kryptoaktív – v Nariadení sa stanovuje dodržať minimálne kapitálové požiadavky, a to v závislosti od druhu poskytovaných služieb v rozsahu od 50 000 do 150 000 eur;
4. organizačné požiadavky – v zmysle Nariadenia poskytovatelia služieb kryptoaktív:

1. musia voči svojim klientom konať čestne, nestranne a profesionálne a v súlade s najlepšími záujmami svojich klientov;
2. majú povinnosť mať riadiaci orgán, ktorý má dobrú povesť a primerané znalosti, zručnosti a skúsenosti, na vykonávanie svojich povinností;
3. majú povinnosť oznamovať, a to bezodkladne, akékoľvek zmeny vo svojom riadiacom orgáne;
4. musia zaviesť účinné a transparentné postupy na rýchle, spravodlivé a konzistentné vybavovanie sťažností prijatých od klientov, a pod.

Posilnenie ochrany spotrebiteľa

Nariadenie prichádza s precíznou úpravou ochrany spotrebiteľa v súvislosti s kryptoaktívami, a to predovšetkým z dôvodu, že doteraz v tejto oblasti chýbala jednotná právna regulácia.

Konkrétne vo vzťahu k spotrebiteľom možno uviesť:

1. právo spotrebiteľov byť informovaní o kryptoaktívach – s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov by potenciálni kupujúci kryptoaktív mali byť informovaní o vlastnostiach, funkciách a rizikách kryptoaktív, ktoré zamýšľajú kúpiť,[13] vďaka čomu si spotrebitelia budú môcť vytvoriť ucelený obraz o potenciálnej investícii do kryptoaktív;
2. povinnosť vypracovať biele doklady pri obchodovaní s kryptoaktívami na obchodnej platforme – v prípade, ak pôjde o uskutočňovanie verejnej ponuky kryptoaktív alebo ak pôjde o prijímanie kryptoaktív na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva (t. j. ak príde na burze cenných papierov k obchodovaniu s kryptoaktívami), budú musieť poskytovatelia služieb kryptoaktív zverejniť biele doklady;[14]
3. možnosť podať sťažnosť – Nariadenie dáva možnosť združeniam na ochranu spotrebiteľov podávať sťažnosti v prípade, ak príde zo strany poskytovateľa služieb kryptoaktív k porušeniu Nariadenia;[15]
4. právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy – spotrebitelia majú 14 kalendárnych dní na odstúpenie od svojej zmluvy o kúpe kryptoaktív iných, než sú tokeny naviazané na aktíva a tokeny elektronických peňazí, bez akýchkoľvek poplatkov alebo nákladov a bez toho, aby museli uviesť dôvody; v takomto prípade lehota na odstúpenie od zmluvy začína dňom uzatvorenia zmluvy so spotrebiteľom o nákupe týchto kryptoaktív[16] (avšak, právo na odstúpenie od zmluvy sa neuplatňuje v prípade, ak sú kryptoaktíva prijaté na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva);
5. zákaz úročenia – emitenti ani poskytovatelia služieb kryptoaktív tokenov naviazaných na aktíva a tokenov elektronických peňazí nesmú poskytovať v súvislosti s týmito tokenmi žiadne úroky;[17]
6. sledovanie uskutočnených transakcií – Nariadenie zavádza pre poskytovateľov služieb kryptoaktív povinnosť vedenia záznamov o všetkých službách, činnostiach, príkazoch a transakciách súvisiacich s kryptoaktívami, ktoré vykonávajú.[18] Uvedenou povinnosťou sa má zabezpečiť sledovanie prevodov pri kryptoaktívach, čo by v konečnom dôsledku malo v budúcnosti zabrániť daňovým únikom, podvodom, financovaniu nelegálnych aktivít alebo terorizmu.

Kedy sa začne Nariadenie uplatňovať?

Nariadenie sa začne uplatňovať v priebehu roka 2024. Dôležité je poznamenať, že niektoré ustanovenia sa začnú uplatňovať už od 30.06.2024 (uplatňovanie ustanovení tokenov naviazaných na iné aktíva, tzv. stablecoiny), pričom Nariadenie ako celok sa začne uplatňovať až od 30.12.2024.[19]

Ako už bolo vyššie uvedené, v súčasnosti je právna úprava kryptoaktív v slovenskom právnom poriadku obmedzená predovšetkým na Živnostenský zákon a na Zákon o ochrane pred legalizáciou. Dňa 30.12.2024 preto súčasnú právnu úpravu nahradí Nariadenie, ktoré bude v celom svojom rozsahu uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.[20]

Na základe Nariadenia už preto nebude stačiť, aby poskytovatelia služieb kryptoaktív vykonávali svoju činnosť iba na základe živnosti, ale budú potrebovať na výkon svojej činnosti povolenie od NBS alebo príslušného zahraničného orgánu dohľadu. Avšak, osoby, ktoré boli v Slovenskej republike oprávnené poskytovať služby na základe živnosti (služby zmenárne virtuálnej meny alebo služby peňaženky virtuálnej meny), môžu vykonávať služby súvisiace s kryptoaktívami najneskôr do 30.06.2026 (tzv. prechodné obdobie).

Po tomto dátume budú môcť vykonávať predmetnú činnosť iba tie subjekty, ktoré budú disponovať povolením na poskytovanie služieb kryptoaktív od NBS alebo od príslušného zahraničného orgánu dohľadu.[21] V tomto smere je taktiež dôležité uviesť, že na základe tzv. passportingu môže subjekt, ktorý získa povolenie na poskytovanie služieb kryptoaktív od NBS, voľne poskytovať tieto služby vo všetkých členských štátoch Únie (uvedené platí aj naopak).

Záver

Cieľom článku bolo upriamiť pozornosť predovšetkým na zmeny v legislatíve a zhrnúť základné povinnosti, ktoré čakajú všetkých súčasných, ale aj budúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív. Hlavným zámerom článku bolo poukázať nielen na aspekty potreby prijatia jednotnej právnej regulácie v rámci Únie, ale rovnako tak aj na to, akým spôsobom bude trh s kryptoaktívami po nadobudnutí účinnosti Nariadenia fungovať. Zo strany Únie predstavovalo prijatie Nariadenia racionálny krok, ktorý má svoje opodstatnenie, a to predovšetkým v budúcnosti, nakoľko trh s kryptoaktívami narastá na popularite.

JUDr. Bc. Ján Falath,
partner

 
Mgr. Michal Orviský,
advokátsky koncipient


Bc. Daniel Letko,
paralegal