Množstvo jednotlivcov začalo v Španielsku súdne konanie proti finančným inštitúciám s cieľom určiť nekalú povahu podmienok, stanovujúcich minimálnu úrokovú sadzbu, vložených do zmlúv o hypotekárnom úvere uzatvorených so spotrebiteľmi a ich následnej nezáväznosti pre spotrebiteľov. Dotknuté podmienky stanovujú, že aj v prípade, keď je zmluvne uplatniteľná úroková sadzba nižšia ako určitý prah („plancher“, alebo „minimálna úroková sadzba“), spotrebiteľ naďalej platí minimálne úroky zodpovedajúce tomuto prahu bez toho, aby mal prospech z nižšej úrokovej sadzby.

Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) v rozsudku z 9. mája 2013 kvalifikoval podmienky stanovujúce minimálnu úrokovú sadzbu ako nekalé z dôvodu, že spotrebitelia neboli vhodne informovaní o ekonomickej a právnej záťaži, ktoré pre nich tieto podmienky predstavovali. Tribunal Supremo však rozhodol časovo obmedziť vyhlásenie neplatnosti týchto podmienok, a to tak, že toto vyhlásenie neplatnosti bude platné iba do budúcnosti odo dňa vyhlásenia citovaného rozsudku.

Spotrebitelia dotknutí uplatňovaním týchto podmienok žiadajú sumy, o ktorých tvrdia, že ich finančným inštitúciám odo dňa uzatvorenia ich úverových zmlúv zaplatili neprávom. Juzgado de lo Mercantil no 1 Granada (Obchodný súd č. 1 Granada, Španielsko) a Audiencia Provincial de Alicante (Obchodný súd č. 1 Alicante, Španielsko), ktoré o týchto tvrdeniach rozhodujú, sa Súdneho dvora pýtajú, či obmedzenie účinkov vyhlásenia neplatnosti od dátumu vyhlásenia rozsudku Tribunal Supremo je zlučiteľné so smernicou o nekalých podmienkach[1], keďže takéto podmienky sú podľa tejto smernice pre spotrebiteľa nezáväzné.

Generálny advokát Paolo Mengozzi vo svojich dnešných návrhoch konštatuje, že smernica sa netýka harmonizácie uplatniteľných sankcií v prípade uznania nekalej povahy zmluvnej podmienky, a teda nevyžaduje, aby členské štáty spätne stanovili neplatnosť takejto podmienky.

Generálny advokát taktiež uvádza, že smernica neurčuje podmienky, za ktorých vnútroštátny súd môže rozhodnúť o obmedzení účinkov rozhodnutí určujúcich nekalú povahu zmluvnej podmienky. Následne prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku členských štátov, aby stanovil takéto podmienky s tým, že musia byť dodržané zásady ekvivalencie a efektivity Únie.

Pokiaľ ide o zásadu ekvivalencie2, generálny advokát zdôrazňuje, že Tribunal Supremo časovo neobmedzuje účinky svojich rozsudkov iba na spory, v ktorých ide o právo Únie. Naopak, je nesporné, že tento súd už túto možnosť využil aj v čisto vnútroštátnych sporoch.
Pokiaľ ide o zásadu efektivity3, generálny advokát zastáva názor, že zákaz používania podmienok stanovujúcich minimálnu úrokovú sadzbu od 9. mája 2013 a povinnosť vrátenia neprávom zaplatených súm od tohto dňa z dôvodu, že predstavujú sankciu s odstrašujúcim účinkom na predajcu alebo dodávateľa, prispievajú k uskutočneniu cieľov sledovaných smernicou.

Generálny advokát navyše uznáva, že v čase určenia časových účinkov svojho rozsudku najvyšší vnútroštátny súd môže zvážiť ochranu spotrebiteľov a makroekonomické riziká spojené s rozsahom používania podmienok stanovujúcich minimálnu úrokovú sadzbu. V tomto kontexte generálny advokát uvádza, že uvedené riziká môžu výnimočne odôvodniť časové obmedzenie účinkov neplatnosti nekalej podmienky bez toho, aby bola narušená rovnováha vo vzťahu medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Za týchto podmienok generálny advokát navrhuje, aby Súdny dvor určil, že časové obmedzenie účinkov neplatnosti podmienok stanovujúcich minimálnu úrokovú sadzbu vložených do zmlúv o hypotekárnom úvere v Španielsku je so smernicou zlučiteľné.
 

______________________________
[1] Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 75/16, 13. júla 2016
Návrhy generálneho advokáta v spojených veciach C-154/15, Francisco  Gutiérrez Naranjo/Cajasur Banco S.A.U.; C-307/15, Ana María Palacios Martínez/Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA, a C-308/15, Banco Popular Español SA/Emilio Irles López a Teresa Torres Andreu
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.
Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk