​Minister spravodlivosti Gábor Gál: “Súčasná právna úprava vyvoláva v praxi viaceré problémy týkajúce sa najmä nedôvery v rozhodcovské súdy. Mnohé podnikateľské subjekty sa obávajú pristúpiť k riešeniu sporov pred rozhodcovskými súdmi, pretože im nedôverujú ako inštitúciám, ktoré konajú nezávisle, nezaujato a odborne. Ďalším súčasným problémom je nedostatočná miera presvedčivosti právnych záverov rozhodcovských súdov. Často sú rozhodcovské rozsudky predmetom ďalšieho súdneho konania, čím sa popiera ich základný účel, ktorým je rýchlosť, presvedčivosť a nestrannosť, v dôsledku čoho sa právne spory dostávajú späť do systému všeobecného súdnictva. Tomuto bude koniec.”

Zámerom predloženého návrhu zákona je predovšetkým zvýšiť dôveru v rozhodcovské konanie, aby mohlo plniť svoje prioritné poslanie, t. j. mimosúdne riešiť spory, a tým skutočne odbremeniť súdy od sporov, ktoré sa dajú vyriešiť v rozhodcovskom konaní.

Dôležitou ambíciou návrhu zákona je odbremeniť všeobecné súdy od rozhodovania sporov, ktoré možno riešiť v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na samostatnosť rozhodcovského konania sa má úloha súdov obmedziť len na prevenciu zásahov do práva na spravodlivý proces, avšak bez toho, aby neprimerane zasahovali do autonómie strán alebo rozhodovacieho procesu rozhodcovského súdu. Návrhom zákona sa preto minimalizujú zásahy súdov v rozhodcovskom konaní a súdy sa vylučujú z rozhodovania o ustanovení rozhodcu, o zániku funkcie rozhodcu a z rozhodovania o námietkach predpojatosti rozhodcu.

Návrh zákona ďalej zavádza novú podmienku zloženia rozhodcovského súdu, ktorej cieľom je zvýšenie kvality rozhodcovského konania. Ak bude v rozhodcovskom konaní rozhodovať jediný rozhodca, bude ním môcť byť iba advokát alebo notár. V prípade viacerých rozhodcov bude musieť uvedenú podmienku spĺňať aspoň jeden z nich. V súčasnosti sa účastníci rozhodcovského konania obracajú na rozhodcov, ktorí nie sú štátnym orgánom, nepodliehajú štátnemu dohľadu, nemuseli absolvovať žiadne štátne skúšky a ani nemusia spĺňať osobitné požiadavky na vzdelanie. Štát zároveň dôveruje súkromným osobám, že si dokážu zvoliť vhodný spôsob riešenia svojho sporu, dôveruje rozhodcom a rozhodcovskej inštitúcii, že tento spor dokážu rozhodnúť a svoj dozor nad rozhodcovským konaním obmedzuje na krátky zoznam taxatívne vymedzených dôvodov.