OS Poprad a KS v Prešove vyhodnotili, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné pričom rozhodným bolo posúdenie uplynutia prekluzívnej lehoty.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, kedy tento dôvod vznikol. Ide o lehotu prekluzívnu, ktorá núti zamestnávateľa konať včas s následkom, že uplynutím tejto lehoty možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zaniká, resp. postihuje ho sankciou neplatnosti.

V prejednávanom prípade súd prvej inštancie a odvolací súd dospeli k záveru o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru práve z dôvodu, že k skončeniu pracovného pomeru došlo až po uplynutí prekluzívnej lehoty. Za rozhodujúci moment, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o dôvode na okamžité skončenie, považovali moment, kedy zamestnanci, ktorí mali byť dotknutí konaním žalobcu, informovali zamestnaneckú dôverníčku. Táto dôverníčka následne informovala vedúcu obchodného domu až po jej návrate z dovolenky. Zamestnávateľ považoval začiatok plynutia lehoty deň, kedy vedúca obchodu spísala so žalobcom Protokol (teda ešte neskôr ako oznámenie po návrate z dovolenky). Súdy prvej a druhej inštancie tak vyhodnotili plynutie prekluzívnej lehoty v prospech slabšej strany sporu – žalobcu.

Ďalšie dôvody pre vyhovenie žalobe súd vyvodzoval z nepreukázania skutkov, ktoré boli žalobcovi kladené za vinu. Tie boli postavené na nepriamych dôkazoch – vyjadreniach troch svedkov (vedúcej obchodnému domu, oblastného riaditeľa a zamestnaneckej dôverníčky), ktoré iba obsahovali tvrdenia dotknutých osôb o nevhodnom správaní žalobcu, neboli však prítomní pri vytýkaných dejoch. Od výsluchu dotknutých osôb zamestnávateľ upustil z dôvodu, že ich nechcel vystavovať opätovnej traume, súdu však žalovaný nepredložil žiaden dôkaz v podobe lekárskeho potvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že dotknuté osoby trpia traumou ako prezentoval právny zástupca žalovaného. Súd prvej inštancie hodnotením dôkazov však nenadobudol istotu, že sa skutky stali bez toho, aby o tom boli rozumné pochybnosti, pretože skutky kladené žalobcovi za vinu boli iba v rovine tvrdení. Vzhľadom na konštatovanú preklúziu, okresný súd nepovažoval za potrebné konať výsluch dotknutých osôb.

Žalovaný od súdu požadoval, aby pre prípad určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 79 Zákonníka práce určil, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie žalobcu. Súd návrh posúdil ako vzájomnú žalobu podľa § 147 Civilného sporového poriadku, ktorú zamietol z dôvodu nepreukázania skutkov.

Krajský súd potvrdil rozsudok súdok prvej inštancie. Uviedol, že Zákonník práce neurčuje konkrétnu osobu od vedomosti ktorej možno vyvodzovať vedomosť zamestnávateľa. K pozícii zamestnaneckej dôverníčky, poukázal na jej výpoveď v konaní, v zmysle ktorej zamestnanci za ňou prichádzajú s otázkami, ak ich niečo ťaží, sú to veci dôverné, pričom je kompetentná na ich riešenie. Krajský súd usúdil, že zamestnanecká dôverníčka mala dostatok informácií riešiť situáciu na pracovisku a priamu povinnosť postupovať ďalej. Krajský súd uzavrel, že pri výkone svojich pracovných povinností konal zamestnanecký dôverník v mene zamestnávateľa, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď stotožnil vedomosť dôverníka s vedomosťou zamestnávateľa pre účely aplikácie ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Podľa súdu nie je podstatné, ktorý zamestnanec bol oprávnený voči žalobcovi začať disciplinárne konanie v zmysle interných predpisov.

Z dôvodu, že súdy prvej a druhej inštancie zhodne dospeli k záveru o uplynutí prekluzívnej lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru, neskúmali splnenie hmotnoprávnych predpokladov závažného porušenia pracovnej disciplíny.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie z dôvodu odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a porušeniu práva na spravodlivý proces. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe mal nastať v posúdení vedomosti zamestnaneckej dôverníčky o dôvode pre okamžité skončenie pracovného pomeru ako vedomosti zamestnávateľa.

K porušeniu práva na spravodlivý proces malo dôjsť dokazovaním v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom, keď podľa dovolateľa žiaden právny predpis nestanovuje, že ochrana slabšej strany – zamestnanca - v pracovnoprávnych sporoch sa má uskutočňovať prostredníctvom hodnotenia dôkazov v prospech slabšej strany.

K námietke porušenia práva na spravodlivý proces nedostatočným zistením skutkového stavu a nesprávnym vyhodnotením dôkazov dovolací súd neprisvedčil a dovolanie v tejto časti zamietol. Dovolací súd uviedol, že nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu z dôvodu, že je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil dovolací súd. Podľa dovolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu podrobne uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení, teda takýto postup je v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Skutočnosť, že dovolateľ sa nestotožňuje so spôsobom vyhodnotenia dôkazov a skutkových okolností, nemôže bez ďalšieho viesť k záveru, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/97).

Dovolací súd však prisvedčil námietke odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke začatia plynutia subjektívnej lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru. Otázka okamihu kedy sa zamestnávateľ dozvie o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru, už v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená bola. V tejto súvislosti dovolací súd poukázal na rozhodnutie Nejvyššího soudu ČSR, z 22. decembra 1972 sp zn. 5Cz 37/72, R 64/1978, v ktorom bolo konštatované: „Organizácia zistí dôvod výpovede až vtedy, ak tento dôvod zistí ktorýkoľvek jej pracovník, ktorý je pracovníkovi, ktorý pracovnú disciplínu porušil, služobne nadriadený a je teda oprávnený tomuto podriadenému pracovníkovi ukladať pracovné úlohy a dávať mu na ten účel záväzné pokyny."

Na uvedenú judikatúru odkazuje aj súdna prax (V. ÚS 561/2012, IV. ÚS 127/2011, uznesenie najvyššieho súdu z 23. februára 2022 sp. zn. 4Cdo/239/2020). Dvojmesačná lehota má charakter subjektívnej lehoty a začína plynúť okamihom, keď zamestnávateľ zistí dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, t. j. keď tento dôvod zistí ktorýkoľvek z nadriadených zamestnancov. Záver odvolacieho súdu, ktorý konštatoval, že vedomosť zamestnávateľa je potrebné odvíjať od vedomosti zamestnaneckého dôverníka a nie nadriadeného zamestnanca, je preto nesprávny, rozsudok odvolacieho súdu preto zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Záver:

Vedomosť zamestnaneckého dôverníka, ktorému sa zamestnanci zverujú s dôvernosťami a ktorý je oprávnený ich ďalej riešiť, o dôvode, ktorý predstavuje dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru nie je možné stotožniť s vedomosťou zamestnávateľa rozhodnou pre začatie plynutia subjektívnej lehoty. Zamestnanecký dôverník, aj keď môže byť oprávnený na riešenie istých zamestnaneckých konfliktov, nevystupuje ako nadriadený zamestnanec, ktorý je oprávnený dávať podriadenému zamestnancovi pracovné úlohy a záväzné pokyny.

Je dôvodné predpokladať, že po vrátení veci na ďalšie konanie súd pristúpi k výsluchu dotknutých osôb, ktoré namietali konanie žalobcu, pretože z odôvodenia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu je zrejmé, že nepriame svedecké výpovede súdu nepostačovali na preukázanie, že sa skutok stal. Zaujímavé však bude sledovať, ako súdy posúdia splnenie hmotnoprávnych podmienok pre okamžité skončenie pracovného pomeru, v zmysle či konanie vo forme potľapkania po ramene či dotyk ruky, dotknutej strane zjavne nepríjemný, žalobcovmu konaniu však bežný, môže založiť závažné porušenie pracovnej disciplíny ako predpokladu pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

JUDr. Martina Tymková
Koncipientka

 

Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

Hodžovo námestie 1/A
811 06 Bratislava

Tel:      +421 232 786 411
E-mail: bratislava@eversheds-sutherland.sk