Možno vydržať vlastníctvo nehnuteľnosti, ktorú držiteľ nadobudol na základe ústnej kúpnej zmluvy?
Odpoveď na túto právnu otázku sa v rozhodovacej činnosti súdov vyvíjala, pričom v posledných rokoch bola táto otázka posudzovaná odlišne Najvyšším súdom SR a odlišne Ústavným súdom SR.
Najvyšší súd SR
Pôvodne Najvyšší súd SR (ďalej len „Najvyšší súd“) vo svojom rozhodnutí publikovanom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov pod č. R 44/1996 považoval držbu nehnuteľností na základe ústnej kúpnej zmluvy za oprávnenú[1].
Následne svoj názor na prejednávanú vec zmenil tak, že vydržanie bez existencie písomného nadobúdacieho titulu možné nie je, ale nijako sa so skoršou judikatúrou nevysporiadal.
V rozhodnutí R 74/2015 Najvyšší súd vyslovil právny názor, že nemôže byť oprávneným držiteľom ten, kto do držby vstúpil „na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme“.[2]
V rozhodnutí R 73/2015 Najvyšší súd konštatoval, že nemôže byť oprávneným držiteľom ten, kto do držby vstúpil na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom.“[3]
Ústavný súd SR
Naopak Ústavný súd SR (ďalej len „Ústavný súd“) možnosť vydržania nehnuteľnosti nadobudnutej len na základe ústnej prevodnej zmluvy nevylučoval.
Ústavný súd v náleze sp. zn. II ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018 vyslovil právny názor, že „ ... taký výklad § 134 v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka, ktorý vo svojich dôsledkoch v značnom rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydržaním, treba považovať jednoznačne za neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a zmysel zákonného inštitútu vydržania, a teda za ústavne neakceptovateľný... pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie“.
Obdobný právny názor vyjadril Ústavný súd aj v náleze sp. zn. III ÚS 468/2022 zo dňa 24.11.2022.
Veľký senát Najvyššieho súdu
Keďže v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu existovali rozhodnutia s odlišným právnym názorom na otázku, či môžu byť splnené podmienky vydržania (aj) bez existencie písomného nadobúdacieho úkonu (v okolnostiach danej veci na základe ústnej kúpnej zmluvy), vecou sa zaoberal veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu (ďalej len „Veľký senát“).
Tento pri zohľadnení skutkového stavu prejednávanej veci a vychádzajúc z toho, že právni predchodcovia žalobcov nadobudli nehnuteľnosti v dobrej viere ako kúpu, uhradili za ne sumu 12.000 Kčs, držba bola nerušená a trvala viac ako 10 rokov, v rozsudku sp. zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13.5.2024 vyslovil právny názor, že držba žalobcov bola oprávnená a dobromyseľná, vo viere, že im nehnuteľnosti patria, .... Skutočnosť, že nedošlo k perfektnej, teda k platnej kúpnej zmluve, na posudzovanie oprávnenosti tejto držby to nemalo podstatný vplyv.
Zároveň Veľký senát uviedol, že „Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že dvaja sudcovia Veľkého senátu vyslovili v prejednávanej veci odlišné stanovisko a priklonili sa k doterajšej judikatúre Najvyššieho súdu prezentovanej najmä v rozhodnutiach R 73/2015 a R 74/2015. Skutočnosť, že sa jedná o komplikovanú právnu otázku, potvrdzujú aj rôzne právne názory inštitúcií oslovených v tejto veci Veľkým senátom.
Sylvia Berová,
advokátka
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.
Hodžovo námestie 1/A
811 06 Bratislava
Tel: +421 232 786 411
E-mail: bratislava@eversheds-sutherland.sk
[1] Rozsudok sp.zn. 3 Cdo/117/94 (R 44/1996) – „neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním“
[2] V Rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/361/2012 (R 74/2015) sa uvádza: „[d]ržba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti (viď rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/137/2011)“
[3] V uznesení Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/283/2009 (R 73/2015) dovolací súd vyslovil právny názor, že: „[p]okiaľ v preskúmavanej veci sa poručiteľ a žalobkyňa 1/ ujali v roku 1971 držby pozemkov na základe zmluvy o ich prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval, nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, aj keď subjektívne mohli byť o svojom vlastníctve presvedčení“.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk