Možnosti poskytovania ADULTS ONLY ubytovania v legislatívnych podmienkach Slovenskej republiky
Jedným z následkov pandémie COVID-19 je aj zvýšený záujem o strávenie dovolenky na Slovensku. S určitou dávkou nadhľadu môžeme tiež povedať, že kým jedna časť obyvateľstva vyhľadáva rodinne zamerané ubytovanie, určitá časť dovolenkárov bude vnímať zvýšenie počtu detí v ubytovacích zariadeniach odradzujúco a budú vyhľadávať formu ubytovania medzinárodne označovaného ako ADULTS ONLY, t.j. hotel bez prítomnosti detí.
Je však v našich legislatívnych podmienkach vôbec možné poskytovanie takejto služby bez porušenia zákazu diskriminácie?
Ak by sa na uvedenú otázku mala dať jednoslovná odpoveď áno/nie, potom by bolo nutné prikloniť sa k zápornej odpovedi. Je však dôležité dodať, že zákaz diskriminácie je upravený na európskej úrovni a vo väčšine štátov postupne zvyšuje počet hotelov, ktoré sa ako ADULTS ONLY označujú. V tomto príspevku uvádzame smerovanie, ktorým sa slovenskí podnikatelia môžu uberať v prípade úpravy svojho biznis modelu.
Základné pramene práva
Za základné pramene ochrany pred diskrimináciou na základe veku možno označiť Ústavu SR, Listinu základných práv a slobôd, Európsky dohovor o ľudských právach a zákon č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 12 uvádza, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Hneď v úvode je tiež dôležité uviesť, že napriek tomu, že vek nie je explicitne menovaný ako dôvod diskriminácie, nie je možné ho opomínať. Vek predstavuje unikátnu kategóriu, ktorá je na jednej strane jednoduchá z hľadiska objektívnej komparácie, na druhej strane však najmä v súvislosti s ochranou dieťaťa predstavuje mimoriadne komplexnú problematiku. ESĽP v rozhodnutí Schwizgebel proti Švajčiarsku z 10. júna 2010 konštatoval, že vek je zaradený pod pojem iné postavenie.
S nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa Charta základných práv Európskej únie stala právne záväznou. Lisabonská zmluva okrem toho obsahuje ustanovenia o pristúpení EÚ k Európskemu dohovoru o ľudských právach (ďalej ako EDĽP).
Formy diskriminácie
Ako i pri iných chránených dôvodoch tak aj v prípade kategórie veku je možné uvažovať o diskriminácii priamej a diskriminácii nepriamej.
Priama diskriminácia je vymedzená podobne podľa EDĽP i podľa práva EÚ. V článku 2 ods. 2 smernice EÚ o rasovej rovnosti sa stanovuje, že za priamu diskrimináciu sa „považuje prípad, keď sa s jednou osobou z dôvodu rasy alebo etnického pôvodu zaobchádza, zaobchádzalo, alebo by sa zaobchádzalo v porovnateľnej situácii menej priaznivo, ako s inou osobou“. Podobnú definíciu je možné nájsť i v Smernici o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní, článok 2 ods. 2 písm. a); Smernici o rodovej rovnosti (prepracované znenie), článok 2 ods. 1 písm. a) alebo Smernici o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám, článok 2 písm. a).
ESĽP používa formuláciu, že musí existovať „rozdiel v zaobchádzaní s osobami v obdobných alebo relevantne podobných situáciách“, ktoré sú „založené na identifikovateľnej charakteristike“ (Carson a ostatní proti Spojenému kráľovstvu [veľký senát] (sťažnosť č. 42184/05), 16. marca 2010)[1]
Za nepriamu diskrimináciu sa označuje situácia, kedy na základe rovnakého zaobchádzania prichádza k rozdielnym výsledkom pre rôzne skupiny obyvateľstva, pričom diskriminovaná skupina je tá, ktorá je neprimerane znevýhodnená z dôvodu rovnakého zaobchádzania. Ako typický príklad nepriamej diskriminácie je možné uviesť matku dieťaťa, ktorej je špecifickou zákonnou normou poskytnutá zvýšená ochrana, úľava alebo výnimka z inak všeobecne rozoznávanej zákonnej povinnosti.
V prípade ADULT ONLY hotelov je možné zákaz vstupu dieťaťa označiť za priamu diskrimináciu dieťaťa. Rodičia detí, ktorí nemohli z dôvodu zákazu vstupu dieťaťa ísť na rodinnú dovolenku potom môžu byť považovaní za nepriamo diskriminovaných. Osobitnú pozornosť je potom opätovne potrebné venovať matkám s deťmi. Nie je možné vylúčiť, že matka, ktorá sa sama stará o výchovu dieťaťa môže byť považovaná za nepriamo diskriminovanú na základe pohlavia.
Veková diskriminácia sa preto podľa nášho názoru bude dotýkať najmä nepriamej diskriminácie rodičov dieťaťa, ktorým nebolo umožnené stráviť rodinnú dovolenku v nimi vybranom hoteli.
Limity postupu prevádzkovateľov služieb
Za najčastejšiu chybu prevádzkovateľov (nielen slovenských) ubytovacích zariadení je možné označiť prístup, podľa ktorého si majiteľ môže so svojím majetkom robiť, čo uzná za vhodné.
Takéto konanie prevádzkovateľa nielenže nemá žiadnu oporu v právnych predpisoch, ale otvára tiež zásadnú otázku, do akej miery môže prevádzkovateľ hotela zasahovať do súkromia svojich (budúcich) klientov.
Je potrebné myslieť na to, že niektoré aspekty, ktoré často sprevádzajú príklady diskriminácie, nie sú v skutočnosti pri určovaní, či je právny test na diskrimináciu splnený, rozhodujúce. V prípade diskriminácie stačí preukázať existenciu neodôvodneného rozdielneho zaobchádzania na základe zakázaných dôvodov.
Rôznorodé pramene práva opakovane určili, že v odôvodnených prípadoch je možné odôvodniť odlišné zaobchádzanie s určitými skupinami ľudí. Napríklad Smernica Rady 2000/78/ES pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní v článku 6 uvádza, že členské štáty môžu stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.
ESĽP v spore Burden proti Spojenému kráľovstvu [veľký senát] (sťažnosť č. 13378/05), 29. apríla 2008 uviedol, že rozdiel v zaobchádzaní s osobami v relevantne podobných situáciách je diskriminačný, ak nie je objektívne a primerane odôvodnený, inými slovami, ak nesleduje legitímny cieľ, alebo ak neexistuje primeraný vzťah medzi primeranosťou použitých prostriedkov a cieľom, ktorý sa má realizovať.
V právnom poriadku Slovenskej republiky prišlo k ukotveniu vyššie uvedených zásad najmä transponovaním smernice do antidiskriminačného zákona.
Vo vzťahu k diskriminácii na základe veku zákon obsahuje len demonštratívny výpočet konaní, ktoré sa za diskrimináciu nepovažujú. Vo vzťahu k poskytovaniu služieb sa v zmysle antidiskriminačného zákona vyslovene spomína len rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku pri poskytovaní poisťovacích služieb.
To však podľa nášho názoru nevylučuje prípravu projektu špecializácie ubytovacieho zariadenia a súvisiacich služieb. Zdôrazňujeme, že všetky kroky by mali byť vopred analyzované nielen z hľadiska ekonomického dopadu, ktorý je pre majiteľov najzásadnejší, ale tiež z hľadiska právneho.
Prípadná obhajoba menej priaznivého zaobchádzania
Na základe súčasného právneho stavu je podľa nášho názoru možné docieliť situáciu, v ktorej kompetentný orgán (súd) za určitých okolností uzná, že dochádzalo k rozdielnemu zaobchádzaniu, ale že je prijateľné. Dôvody prijateľnosti sa budú posudzovať vždy individuálne. V európskej legislatíve sa označujú ako obhajoba zvoleného postupu.
Vlastný obsah obhajoby bude vždy zodpovedať rozsahu zásahu, ktorý si podnikateľ zvolí. Vychádzajúc z čiastkových legislatívnych úprav niektorých členských štátov Európskej únie a z niektorých konkrétnych rozhodnutí môžeme základné znaky obhajoby definovať ako sledovaný cieľ – primeranosť – možnosť voľby zákazníka.
Sledovaný cieľ predstavuje základný znak, ktorý musí obsahovať každá obhajoba. Sledovaný cieľ predstavuje nielen ponúkaný produkt, ale tiež definuje postup, ktorý na dosiahnutie cieľa podnikateľ zvolí.
Podľa § 7 ods. 5 vyhlášky č. 277/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, kategória ubytovacieho zariadenia môže byť doplnená prívlastkom – ten bližšie charakterizuje ubytovacie zariadenie v závislosti od charakteru prevádzky, špecializácie, tradície, druhu hostí, historického vzťahu k miestu a podobne. Možno preto predpokladať, že na úrovni podzákonného predpisu sa počíta so špecializáciou hotelov na určitú skupinu hostí.
Ako príklad sledovaného cieľa možno uviesť nasledovné:
- oddych pre telo i myseľ vo wellness hoteli uprostred prírody,
- možnosť strávenia romantického predĺženého víkendu vo dvojici,
- cieľom cestovnej agentúry je zblížiť ľudí vo veku od 50 do 60 rokov života,
- hotel slúžiaci na ubytovanie ľudí, ktorý sa venujú športovým aktivitám nachádzajúcim sa v areáli hotela.
Jedným zo znakov, ktoré môžu byť posudzované pri nastavení modelu je aj možnosť voľby zákazníka. Pre potenciálnych zákazníkov sa v prípade špecializovaných hotelov javí ako vhodnejšia voľba ubytovanie v inom zariadení. Treba však zdôrazniť, že takáto argumentácia prichádza do úvahy len tam, kde existuje možnosť alternatívy.
Možnosť voľby explicitne pomenoval vo svojom rozhodnutí napr. Okresný súdu Hannover, ktorý sa v diskriminačnom spore zastal cestovnej kancelárie. Tá vo svojom katalógu ponúkala hotel len ako ADULTS ONLY. Okresný súd uviedol, že v katalógu cestovej kancelárie sa v danej lokalite nachádzalo veľa ďalších hotelov, ktoré umožňovali ubytovanie s deťmi, a preto rodičia nemohli byť nepriamo diskriminovaní.[2]
Poskytovateľ ubytovania by preto mal pri poskytovaní svojich služieb uvažovať nielen nad tým, ako naplniť očakávania svojich hostí, ale tiež sa zamyslieť nad tým, aké možnosti majú osoby, ktoré sa z dôvodu ním zavedených obmedzení u neho ubytovať nemôžu.
Zastávame názor, že strohé konštatovanie „Okolo sú ďalšie hotely!“ neobstojí a prevádzkovateľ ubytovania s vekovým obmedzením by mal mať určitú dohodu s iným zariadením, v ktorom sa tieto osoby môžu ubytovať.
Záver
Príprava ponuky ubytovania s vekovým obmedzením vyžaduje okrem skúseností podnikateľa tiež prípravu zníženia rizík projektu a aktívnu komunikáciu s príslušnými úradmi a dozornými orgánmi. Vychádzajúc zo skúseností zo zahraničia zastávame názor, že je len otázkou času, kedy sa táto služba pevne uchytí i na Slovensku.
Uvedomujeme si, že výkonná a zákonodarná moc momentálne riešia naliehavejšie problémy spojené s pandémiou. Myslíme si však, že ako jedna z možností stimulov na podporu cestovného ruchu prichádza do úvahy aj zakotvenie služieb poskytovaných len pre určité vekové skupiny. Nakoľko náš právny poriadok obsahuje i zákon o podpore cestovného ruchu, boli by vyššie opísané kroky zmenami progresívnymi aj koncepčnými.
Mgr. Peter Lánik
Mlynskè nivy 10
821 09 Bratislava
Použité zdroje:
- Príručka o európskom antidiskriminačnom práve, k dispozici >>> tu.
- Equality Act 2010, Ban on age discrimination in the provision of services, public functions and associations A guide for holiday providers, hotels and those letting holiday properties, k dispozici >>> tu.
- Zákaz vstupu dětí ro restauračních zařízení, in Vybraná témata č. 1/2020, Vydavatel: Kancelář Poslanecké sněmovny, www.psp.cz
- K dispozici >>> tu.
[1] Príručka o európskom antidiskriminačnom práve str. 22, dostupné online, ISBN 978-92-871-9981-2 (Rada Európy)
[2] Bod 32 rozsudku: Hotel mit Altersbeschraenkung [online]. Reise-recht-wiki.de [cit. 2020-01- 21]. Dostupné na: http://reise-recht-wiki.de/hotel-mit-altersbeschraenkung-urteil-az-6-o-115-12-lg-hannover.html
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk