Napriek novele zákona sa však v reštrukturalizačnom konaní aj naďalej sleduje spoločný záujem veriteľov ako východiskový princíp. Súd, ktorý rozhoduje o potvrdení reštrukturalizačného plánu resp. aj o nahradení súhlasu jednej skupiny veriteľov, musí rozhodovať v súlade s týmto princípom. Spoločný záujem veriteľov je v judikatúre súdov vrátane ústavného súdu vymedzený ako „nadradený záujem všetkých veriteľov nad záujmy jednotlivých. Meradlo je pritom hľadisko spravodlivosti a výnosnosti v porovnaní s ostatnými spôsobmi riešenia úpadku“ (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 07.12.2011, sp.zn.: I. ÚS 200/2011). V zmysle citovaného rozhodnutia ústavného súdu má konkurzný súd pri rozhodovaní o potvrdení reštrukturalizačného plánu byť aktívnym, aby sa vylúčilo účelové spolupôsobenie dlžníka a správcu.

Z hľadiska procesného postupu predkladateľ plánu navrhne súdu v lehote 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze potvrdenie prijatého plánu. S nepodaním návrhu v tejto lehote spája ZKR povinnosť správcu požiadať súd o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.

Predloženie reštrukturalizačného plánu súdu na potvrdenie je možné aj v prípade, že reštrukturalizačný plán nebol schvaľovacou schôdzou prijatý, za kumulatívneho splnenia troch podmienok, a to, že:

• postavenie účastníkov plánu zo skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu sa nezhorší oproti tomu, aké by bolo, ak by plán prijatý nebol, pričom rozhodujúca je miera pravdepodobnosti uspokojenia v konkurznom konaní ku dňu začatia reštrukturalizačného konania podľa údajov uvedených v reštrukturalizačnom pláne, ak sa nepreukáže opak;
• väčšina skupín hlasovala za prijatie plánu;
• za prijatie reštrukturalizačného plánu hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných veriteľov.
  

Nahradenie súhlasu skupiny veriteľov súdom

Osobitne zaujímavou otázkou sa javí problematika nahradenia súhlasu jednej skupiny veriteľov súdom za predpokladu, že predkladateľom boli v reštrukturalizačnom pláne vytvorené celkovo iba dve skupiny veriteľov. ZKR v § 152 ods. 1 ako jeden z predpokladov nahradenia súhlasu skupiny pohľadávok stanovuje, že „väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou.“ Za predpokladu, že budú splnené všetky ostatné predpoklady ustanovené ZKR a zároveň z celkového počtu dvoch vytvorených skupín pohľadávok hlasovala jedna za prijatie plánu je konkurzný súd podľa názoru Ústavného súdu oprávnený nahradiť súhlas druhej skupiny pohľadávok svojim rozhodnutím (Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.04.2017, sp.zn.: I. ÚS 203/2017).

Predmetné oprávnenie konkurzného súdu nahradiť súhlas jednej skupiny veriteľov pohľadávok však môže až hraničiť s povinnosťou takého nahradenia súhlasu. Opačný postup by totiž viedol ex lege ku konverzii reštrukturalizačného konania na konkurzné konanie s následkom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka by spravidla zrejme znamenal nižšie uspokojenie pohľadávok veriteľov, ako by bolo v reštrukturalizačnom konaní v prípade nahradenia súhlasu tejto jednej skupiny pohľadávok, čo by bolo v rozpore s koncepciou ZKR, ktorá jednoznačne preferuje reštrukturalizáciu pred konkurzom.

Ak súd zistí, že uvedené predpoklady sú splnené môže uznesením, ktorým potvrdzuje reštrukturalizačný plán rozhodnúť, že nahrádza súhlas skupiny veriteľov, a to do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu. Súd zároveň týmto uznesením, ktoré sa zverejňuje v Obchodnom vestníku rozhodne o skončení reštrukturalizácie.

Účinky súdom potvrdeného plánu

Zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníka sa tento plán stáva účinným voči všetkým účastníkom plánu, okrem ustanovení plánu o novom úvere, ktoré majú účinok erga omnes.

Účinkom potvrdenia plánu je zánik vymáhateľnosti tých pohľadávok veriteľov voči dlžníkovi, ktoré neboli riadne a včas prihlásené a rovnako zanikajú aj neprihlásené zabezpečovacie práva veriteľov k majetku dlžníka. Výmazu záložného práva z príslušného registra sa v takom prípade musí vlastník zálohu domáhať žalobou na súde, pričom v takomto konaní musí byť úspešný, keďže zápis v príslušnom registri nie je spôsobilý ďalej vyvolávať právne účinky (Rozsudok Krajského súdu v Prešove, zo dňa 27.12.2013, sp.zn.: 5Co/27/2013). Ak dôjde zo strany dlžníka k plneniu nevymáhateľnej pohľadávky nedôjde na strane veriteľa takejto pohľadávky, ktorý prijal plnenie k bezdôvodnému obohateniu, keďže nevymáhateľnosťou zaniká iba právny nárok, pričom právo zostáva aj reštrukturalizáciou nedotknuté. Uvedené platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa mali uplatniť prihláškou. Potvrdený plán však nespôsobuje zánik vymáhateľnosti pohľadávok voči dlžníkovým spoludlžníkom a ručiteľom a práva domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z majetku tretích osôb.

Potvrdeným plánom zostava nedotknuté právo veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej zistenej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka. Potvrdený plán má účinky právneho úkonu čo do formy a spôsobu, ako sú vyžadované osobitným predpisom, pričom takýto plán je spôsobilým podkladom pre vydanie rozhodnutia príslušného orgánu, ktoré má spôsobiť vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov. Ďalším účinkom potvrdeného plánu je možnosť účastníka plánu a dozorového správcu domáhať sa na súde nahradenia súhlasu iného účastníka plánu súdom za účelom dosiahnutia vzniku, zmeny alebo zániku práva predpokladaného plánom.

Pre prípad, že by bolo rozhodnutie o schválení plánu zrušené obnovuje sa ex lege právo veriteľa domáhať sa svojej pôvodnej pohľadávky.

Zmenami účinnými od 01.01.2017 zákonodarca stanovil, že dlžník po skončení reštrukturalizácie nesmie medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr, ako dôjde k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok veriteľov do výšky ich zistených pohľadávok podľa plánu. Už predchádzajúce znenie ZKR zaviedlo novelou známou aj ako „lex váhostav“ zákaz rozdeliť medzi svojich členov zisk alebo iné vlastné zdroje skôr, ako budú uspokojené nezabezpečené pohľadávky aspoň do výšky 50% z ich zistenej výšky.

Zamietnutie reštrukturalizačného plánu

Zákonodarca preferuje riešenie úpadku reštrukturalizáciou pred vyhlásením konkurzu, preto umožňuje súdu zamietnuť reštrukturalizačný plán len v ZKR z taxatívne vymenovaných dôvodov, pričom ak tieto predpoklady nie sú naplnené, súd reštrukturalizačný plán potvrdí. Súd pri rozhodovaní o potvrdení/zamietnutí reštrukturalizačného plánu podrobí reštrukturalizačný plán z hľadiska dôvodov na jeho zamietnutie testu, pričom ak zistí, že sú dané dôvody na zamietnutie plánu, rozhodne o jeho zamietnutí, aj keď účastníci plán potrebnou väčšinou schválili (Uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 24.05.2013, sp.zn.: 2R/2/2012).

Proti rozhodnutiu o zamietnutí reštrukturalizačného plánu môže podať predkladateľ plánu odvolanie v lehote do 15 dní od zverejnenia predmetného uznesenia o zamietnutí plánu.

S právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí plánu spája ZKR povinnosť súdu zastaviť reštrukturalizačné konanie, začať konkurzné konanie a na majetok dlžníka vyhlásiť konkurz. Súd zároveň v tomto uznesení rozhodne o ustanovení správcu úpadcovi náhodným výberom. Na okamih zverejnenia uznesenia v obchodnom vestníku zákonodarca viaže zánik účinkov začatia reštrukturalizačného konania, zánik funkcie veriteľského výboru a funkcie doterajšieho (reštrukturalizačného) správcu.


JUDr. Matej Oslacký,
advokátski koncipient


Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o.

Apollo Business Center II
Prievozská 4/B
821 09 Bratislava

Tel.:    +421 2 321 130 31
Fax:    +421 2 321 441 48
email:    office@mph-advocates.com



© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk