Mzdové nároky

Odmeňovanie je pre zamestnanca aj zamestnávateľa jednou zo základných a najdôležitejších zložiek vzájomných práv a povinností. Napriek tomu sa v praxi vyskytujú rôzne nedostatky ktoré môžu viesť k súdnym sporom, sankciám od inšpektorátu práce, či až k trestnému stíhaniu.

Často prehliadaným inštitútom sú tzv. minimálne mzdové nároky podľa § 120 Zákonníka práce, ktoré sa síce odvíjajú od minimálnej mzdy, ale bývajú s ňou neraz nesprávne zamieňané. Výšku minimálnej mzdy ustanovuje každoročne vláda. Aktuálne predstavuje 405 Eur mesačne resp. 2,328 Eur hodinovo.

Zákonník práce umožňuje vyplácať minimálnu mzdu len za najjednoduchšie činnosti, a to výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov. Náročnejšie činnosti musia byť odmeňované vyššou mzdou. Zákon ich rozdeľuje do ďalších piatich stupňov náročnosti práce, s ktorými spája koeficient násobku minimálnej mzdy od 1,2 až do 2,0. Už v prípade napr. zadefinovaných ucelených obslužných rutinných prác alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou má zamestnanec nárok na najmenej 1,2 násobok minimálnej mzdy (486 Eur). Vyplácanie len minimálnej mzdy je nezákonné.

Pokiaľ dohodnutá mzda nezodpovedá minimálnej mzde, môže sa zamestnanec domáhať doplatenia mzdy do výšky minimálneho mzdového nároku, a to aj súdnou cestou. Vyplácanie nižšej mzdy je takisto postihnuteľné sankciou zo strany inšpektorátu práce.

Zákon neupravuje len výšku mzdy ale aj jej platenie. Umožňuje napríklad časť mzdy nad rámec minimálnej mzdy vyplácať so súhlasom zamestnanca ako naturálnu mzdu – nielen vo forme výrobkov, ale aj výkonov, prác alebo služieb. Mzda je splatná do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak pracovná alebo kolektívna zmluva neurčuje inak. Ak je zamestnávateľ v omeškaní s výplatou mzdy (resp. iného plnenia) viac ako 15 dní, vystavuje sa riziku, že zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 Zákonníka práce, pričom vzniká aj povinnosť vyplatiť odstupné.

Nevyplatením mzdy v rámci riadnej lehoty splatnosti môže dôjsť aj k spáchaniu trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona, so základnou trestnou sadzbou do troch rokov a v závislosti od okolností a spôsobených následkov až do dvanástich rokov odňatia slobody.