„Možno očakávať nárast počtu zamestnávateľov, ktorí sa budú musieť riadiť nielen Zákonníkom práce a inými pracovnoprávnymi predpismi, ale aj príslušnou kolektívnou zmluvou,“ konštatuje právnik advokátskej kancelárie FAIRSQUARE, Marián Mészáros.

Ide o pomerne zásadný zásah do mzdovej a sociálnej politiky súkromných spoločností. Kolektívne zmluvy sú totiž záväzné aj pre firmy, ktoré sa na ich prijímaní nezúčastnili.

Návrat reprezentatívnych zmlúv

Zákon o kolektívnom vyjednávaní už v minulosti umožňoval takzvanú extenziu, teda rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na subjekty, ktoré neboli jej zmluvnými stranami. Neskôr však bola táto úprava zrušená.

„V zmysle nálezu Ústavného súdu SR z roku 2016 predchádzajúca legislatíva neposkytovala dostatočnú garanciu súdnej ochrany. Staronová úprava reprezentatívnych kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa preto na tieto problémy reaguje,“ konštatuje Marián Mészáros.

Vysvetľuje, že zavedenie extenzie kolektívnych zmlúv do praxe je odpoveďou na cieľ pokryť v zmysle smernice o primeraných minimálnych mzdách v EÚ až 80 percent pracovnoprávnych vzťahov kolektívnym vyjednávaním. Na Slovensku je to v súčasnosti len zhruba 25 percent.

„Tento inštitút predpokladajú aj normy Medzinárodnej organizácie práce. Zo štátov EÚ nemá extenziu kolektívnych zmlúv zakotvenú v právnom poriadku len asi šesť štátov,“ konštatuje právnik. Dodáva ale, že miera toho, ako výrazne extenziu uplatňujú, sa v rôznych krajinách líši.

Mzda, pracovný čas, či dovolenka

„Ak sa na zamestnávateľa vzťahuje príslušná reprezentatívna kolektívna zmluva, je povinný sa ňou riadiť. Bude to znamenať, že svojim zamestnancom bude musieť poskytovať pracovné podmienky a podmienky odmeňovania minimálne tak priaznivé, ako sú uvedené v príslušnej reprezentatívnej kolektívnej zmluve,“ vysvetľuje Marián Mészáros.

Okrem odmeňovania bude podľa neho smerodajné najmä určenie pracovnému času či dovolenky. „Ak napríklad táto zmluva stanoví dovolenku na minimálnej úrovni šesť týždňov, bude sa tým musieť zamestnávateľ riadiť, aj keď nebol na uzatváraní tejto zmluvy účastný,“ konštatuje. Táto zmluva tak predstavuje určitý štandard, ktorý bude musieť firma dodržať.

Existuje pri tom niekoľko málo výnimiek. „Reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa sa nebude vzťahovať na podnik, ak zamestnáva menej ako 20 zamestnancov, alebo vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov, rovnako keď je v konkurze,“ vymenúva niektoré z príkladov Marián Mészáros.

To, aká zmluva sa na firmu vzťahuje, definuje kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE, teda označenie, ktoré podnik používa pre svoju činnosť. Reprezentované kolektívne zmluvy vyššieho stupňa sú uverejňované v Zbierke zákonov SR. Zoznam publikuje tiež Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny SR na svojom webe, kde zároveň vyznačuje, ktoré zmluvy vyššieho stupňa sú reprezentatívne.

Ako zasiahnuť do prijímania kolektívnych zmlúv

Možností, ako zasiahnuť do tvorby kolektívnych zmlúv, je pritom len niekoľko. Ešte predtým, ako ministerstvo rozhodne, či je daná kolektívna zmluva reprezentatívna, oznámi svoj zámer v Obchodnom vestníku a na svojej webovej stránke.

„Zamestnávateľ v príslušnom odvetví môže predložiť ministerstvu do piatich pracovných dní od zverejnenia informácie vo vestníku svoje stanovisko. Zamestnávatelia by preto mali sledovať nielen Zbierku zákonov ale aj Obchodný vestník,“ odporúča Marián Mészáros.

„Stanovisko zamestnávateľa však nemusí byť zohľadnené,“ konštatuje právnik. Komisia zriadená na ministerstve práce založená na tripartitnom princípe teda zváži pripomienky danej spoločnosti a rozhodne o ich oprávnenosti. Nie je však nimi viazaná

Ďalšou možnosťou je nechať oznámenie v Zbierke zákonov SR preskúmať správnym súdom podľa Správneho súdneho poriadku. Zamestnávateľ sa teda môže žalobou voči ministerstvu domáhať zrušenia oznámenia o uzatvorení reprezentatívnej kolektívnej zmluvy. K tomu však podľa právnika môže prísť, len ak neboli splnené podmienky, aby sa zmluva za reprezentatívnu považovala.

Jednou z možností, ako budú môcť firmy zasiahnuť do procesu tvorby kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, bude možnosť sa angažovať v zamestnávateľských zväzoch a združeniach. Marián Mészáros z FAIRSQUARE preto predpokladá, že sa zvýši počet zamestnávateľov, ktorí sa budú združovať v príslušných združeniach „za účelom presadzovania svojich požiadaviek podobne, ako sa zamestnanci združujú v odboroch,“ uzatvára.