Môže požadovať policajt alebo zamestnávateľ doklad o negatívnom teste na COVID-19 ?

Súčasná vláda SR sa nepoučila z protiprávnych a protiústavných opatrení, ktoré prijímala v súvislosti prvou vlnou pandémie COVID-19 na jar 2020 a v nastavenom trende pokračuje aj pri opatreniach v súvislosti s druhou vlnou pandémie COVID-19 na jeseň 2020. Takéto konanie vlády môžeme porovnať s autoritárskymi vládami potláčajúcimi základné ľudské práva a slobody obyvateľov tak ako to bolo v minulosti pri vládach totalitných a vládach popierajúcich holokaust v iných štátoch.

Tieto vlády v minulosti označovali niektoré skupiny napríklad žltými hviezdami, pričom súčasná vláda SR nám nechala vytlačiť z daní daňových poplatníkov špeciálne certifikáty o negatívnom teste na COVID-19, ktoré majú kontrolovať príslušníci policajného zboru SR.

Výter z nosohltanu antigénovým testom je odoberanie biologického materiálu z človeka zabezpečeného na to oprávneným zdravotníckym pracovníkom. Z daného dôvodu výsledok takéhoto testu možno považovať za súčasť zdravotnej dokumentácie daného človeka, ktorý podstúpil takýto test. V zmysle ust. § 2 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoZS“) je zdravotná dokumentácia súbor údajov o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tejto osobe. Ustanovenie § 25 ods. 1 ZoZS upravuje sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom tieto údaje sa sprístupňujú formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie predmetným zákonom striktne špecifikovanému okruhu osôb ako napríklad manžel, splnomocnenec, iný lekár, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, znalcom a poisťovni. V zozname predmetných oprávnených osôb sa nenachádza žiaden príslušník polície ani policajného zboru SR a ani žiadnej inej ozbrojenej zložky štátu. Taktiež poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nie je oprávnený poskytovať údaje zo zdravotnej dokumentácie v zmysle ust. § 24 ods. 4 ZoZS príslušníkom polície ani policajného zboru SR a ani žiadnej inej ozbrojenej zložky štátu, okrem výnimky pre orgán činný v trestnom konaní, čo sa však nevzťahuje na vládou SR zamýšľaný zámer. Vyššie uvedené skutočnosti platia aj pre osoby, ktoré sa zo zdravotných dôvodov nezúčastnia plošného testovania v dňoch 31.10.2020 až 01.11.2020 z objektívnych zdravotných dôvodov, pretože silové zložky štátu nie sú oprávnené ani sa oboznamovať a ani vyžadovať údaje o ich zdravotnom stave. Obsah zdravotnej dokumentácie ako údaj týkajúci sa zdravia navyše chráni aj smernica GDPR a z nej vychádzajúci zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z ustanovení § 17 až § 34 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov upravujúcich oprávnenia policajtov nevyplýva žiadne oprávnenie policajta na zisťovanie a preukazovanie sa údajmi zo zdravotnej dokumentácie obyvateľov SR, a preto policajt nie je oprávnený požadovať informáciu o zdravotnom stave obyvateľa SR a ani požadovať akýkoľvek dokument zo zdravotnej dokumentácie obyvateľa SR ako napríklad certifikáty o negatívnom teste na COVID-19. Policajt, ktorý by konal nad rámec svojich zákonných oprávnení vystavuje seba pravdepodobne ohrozeniu z trestného stíhania pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a/alebo pre podozrenie zo spáchania trestného činu neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. b) Trestného zákona v znení neskorších predpisov.

Ústava Slovenskej republiky vo svojom ustanovení článku 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava SR“) jasne ustanovuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zároveň článok 2 ods. 3 Ústavy SR ustanovuje, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Z daného vyplýva, že buď je niečo predpísané zákonom a je to povinné, alebo nie. Vládou SR plánované plošné testovanie obyvateľstva SR je podľa jej vlastného vyhlásenia dobrovoľné – neexistuje zákon, ktorý by ukladal danú povinnosť obyvateľom SR. Ak teda je niečo dobrovoľné, nemôžu z toho logicky vyplývať žiadne sankcie, nakoľko to odporuje princípom právneho štátu, za ktorý sa Slovenská republika pokladá. Akékoľvek sankcie za dobrovoľné rozhodnutie obyvateľov občanov nemá žiadnu oporu v zákonoch Slovenskej republiky.

Zamestnanec nemá povinnosť podľa ust. § 81, § 82 a § 148 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov žiadnu povinnosť informovať svojho zamestnávateľa o svojom zdravotnom stave a preukazovať sa zamestnávateľovi výsledkami akýchkoľvek testov vykonaných v súvislosti so zdravotným stavom zamestnanca. Zamestnávateľovi tiež nevyplýva právo zo Zákonníka práce, aby zisťoval zdravotný stav zamestnanca a vyžadoval od neho výsledky testov týkajúcich sa zdravotného stavu.

Núdzový stav upravuje článok 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoBS“). Z daného ustanovenia článku 5 ZoBS nevyplýva žiadne oprávnenie pre štátne silové zložky na oboznamovanie sa a vyžadovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie od obyvateľov SR. Takáto povinnosť nevyplýva ani pre obyvateľov SR. Vláda SR vyhlásila núdzový stav v Slovenskej republike od dňa 01.10.2020 na 45 dní uznesením vlády SR č. 268/2020 Z. z., kde sa neuvádzajú žiadne obmedzenia a nie je dôvod jeho vyhlásenia ani nijak špecifikovaný. Vláda SR prijala dňa 28.10.2020 uznesenie vlády SR č. 693 uverejnené pod č. 298/2020 Z. z., ktoré síce obmedzuje pohyb obyvateľom SR bez preukázania sa potvrdením o negatívnom výsledku na COVID-19, ale neudelila silovým zložkám SR oprávnenie ho kontrolovať a koalícia ani neschválila žiadny zákon a ani novelu vyššie uvedených právnych predpisov, ktoré by jeho kontrolovanie silovým zložkám SR alebo zamestnávateľom umožňovala. Vláda SR vo svojom uznesení len odporučila hlavnému hygienikovi SR vydať vyhlášku, ktorou uloží povinnosť relevantným subjektov (nešpecifikovaným – doslovne uvedené „zamestnávateľom, prevádzkovateľom, atď.“) vyžadovať potvrdenie o negatívnom výsledku testu. Právna sila uznesenia a vyhlášky je menšia ako právna sila zákona.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že na kontrolu a vyžadovanie potvrdenia o negatívnom teste na COVID-19 nie je v SR oprávnená žiadna silová zložka a ani zamestnávateľ (a ani nikto iný). Vláda SR tak aj naďalej vznáša medzi obyvateľstvo SR chaos a neistotu, ktoré nemajú oporu v právnych predpisoch SR.

JUDr. Pavol Kollár, MBA,
advokát a konateľ