Náboženské symboly na pracovisku podľa francúzskych súdov

Problematika nosenia náboženských symbolov na pracovisku sa, okrem krátkej epizódy s krížmi vo verejných školách, Slovensku zatiaľ vyhýba. V západnej Európe je to však v posledných rokoch veľmi diskutovaná a citlivá téma, ktorá sa týka, ako moslimov, tak aj kresťanov, a to najmä vo Francúzsku a Veľkej Británii. V tejto problematike už súdy vyniesli viacero rozsudkov.

V dvoch rozhodnutiach francúzsky Najvyšší súd objasnil podmienky, kedy môže byť islamský závoj zakázaný v práci, a to v súlade so zásadami neutrality a sekularizmu (ustanovené článkom 1 francúzskej ústavy). Oba prípady sa týkali prepustenia zamestnankýň z dôvodu nosenia islamského závoja odhaľujúceho síce ich tvár, ale zakrývajúceho vlasy, čo bolo v rozpore s pravidlami daného zamestnávateľa.

Prvý prípad (CPAM Seine-Saint-Denis) sa týkal fondu sociálneho zabezpečenia, ktorý je súkromnou organizáciou, poskytuje však verejnú službu. Najvyšší súd rozhodol, že zásada neutrality a sekularizmu môže byť vynútená práve z dôvodu verejnej služby. Pracovný pomer u poskytovateľa verejnej služby preto zakazuje zamestnancom vyjadrovanie ich náboženského presvedčenia vonkajšími prejavmi, predovšetkým oblečením. Prepustenie zamestnankyne bolo preto podľa súdu vykonané v súlade so zákonom.

V druhom prípade (Baby Loup) bola zamestnankyňa zdravotnou sestrou v súkromnom zariadení, teda mimo verejného sektora. Za týchto podmienok nepovažoval Najvyšší súd zásady neutrality a sekularizmu za aplikovateľné, a preto neospravedlňovali skončenie pracovného pomeru zamestnankyne. Súd rozhodol, že výpoveď bola neplatná s tým, že zamestnávatelia v súkromnom sektore môžu obmedziť náboženskú slobodu na pracovisku, ale takéto obmedzenia musia byť:

odôvodnené povahou úloh vykonávaných zamestnancom,
základnou a určujúcou požiadavkou, a
primerané cieľu sledovanému zamestnávateľom.

Za legitímne ciele pre tento účel možno považovať napríklad bezpečnostné dôvody alebo snahu prezentovať určitý imidž spoločnosti voči zákazníkom. Zamestnávateľ v druhom prípade nedokázal ospravedlniť svoju zamestnaneckú politiku, pretože išlo len o všeobecné pravidlo sekularizmu a neutrality, ktoré platilo rovnako pre všetkých zamestnancov bez ďalšieho odôvodnenia.

Obdobné prípady sa vyskytli aj vo Veľkej Británii a o dvoch z nich rozhodoval až Európsky súd pre ľudské práva (ESĽS). V oboch prípadoch ESĽS v podstate rozhodol, že právo prejavovať svoje náboženské vyznanie pri práci je chránené, ale musí byť v rovnováhe s právami ostatných.

Prípady sa týkali zamestnankyne spoločnosti British Airways (pani Eweida) a zdravotnej sestry na geriatrii (pani Chaplin), ktoré sa sťažovali, že im zamestnávatelia obmedzili viditeľné nosenie kresťanských krížov na krku počas pracovnej doby. V prípade Eweida ESĽS síce súhlasil s tým, že prianie zamestnávateľa prezentovať istý imidž spoločnosti je legitímnym cieľom, avšak podľa jeho názoru, súdy Veľkej Británie toto právo neprimerane zvýhodnili oproti právu pani Eweida prejaviť jej náboženské presvedčenie. Z tohto dôvodu ESĽP jej sťažnosť potvrdil.

V prípade pani Chaplin, však ESĽP rozhodol, že zamestnávateľov dôvod pre obmedzenie nosenia kríža – ochrana zdravia a bezpečnosti na nemocničnom oddelení – bol natoľko významný, že prevážil jej právo prejavovať kresťanskú vieru. Tento dôvod zamestnávateľa bol považovaný za zásadnejší, než v prípade Eweida, a takéto rozhodnutie vedenia nemocnice o bezpečnosti na oddelení, bolo posúdené ako opodstatnené. V dôsledku toho bola sťažnosť pani Chaplin odmietnutá.

Vyššie uvedené rozhodnutia zdôrazňujú rozdiely, z ktorých súdy môžu čerpať v tomto type prípadov. Pri zvažovaní obliekania a vzhľadu zamestnancov by zamestnávatelia mali starostlivo posúdiť, či ich požiadavky sú oprávnené s ohľadom na náboženské cítenie zamestnancov.

Legislatíva na Slovensku v tomto smere nosenie náboženských symbolov vo verejnom sektore neupravuje. Ich nosenie neobmedzuje zákon o štátnej službe, ani etický kódex štátneho zamestnanca. Zákonník práce, zákon o štátnej službe, aj antidiskriminačný zákon však zhodne zakazujú akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu náboženského vyznania alebo viery.