Smernica o organizácii pracovného času [1] upravuje, že každý pracovník má nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok v trvaní najmenej štyroch týždňov a že táto dovolenka nemôže byť kompenzovaná peňažnou náhradou s výnimkou prípadov skončenia pracovného pomeru.

Pán Bollacke bol v období od 1. augusta 1998 do 19. novembra 2010, t. j. okamihu svojej smrti, zamestnancom spoločnosti K + K. Od roku 2009 trpel ťažkou chorobou, v dôsledku ktorej bol práceneschopný až do svojho úmrtia. V tom čase sa pánovi Bollacke naakumulovalo 140,5 dňa nevyčerpanej dovolenky za kalendárny rok.

Vdova po pánovi Bollacke požiadala spoločnosť K + K o peňažnú náhradu zodpovedajúcu dovolenke za kalendárny rok, ktorú jej manžel nevyčerpal. Spoločnosť túto žiadosť zamietla a vyslovila pochybnosti o existencii dedičského nároku na peňažnú náhradu. Landesarbeitsgericht (Odvolací pracovný súd, Nemecko) rozhodujúci v danej veci sa Súdneho dvoru pýta, či právo Únie pripúšťa vnútroštátne právne predpisy alebo prax, ktoré v prípade skončenia pracovného pomeru smrťou zamestnanca upravujú zánik nároku na platenú dovolenku za kalendárny rok bez vzniku nároku na peňažnú náhradu za nevyčerpanú dovolenku. Tiež sa pýta, či získanie takejto náhrady závisí od predbežnej žiadosti zamestnanca.

Vo svojom vyhlásenom rozsudku Súdny dvor pripomína[2], že nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok je mimoriadne dôležitá zásada sociálneho práva a že nárok na dovolenku za kalendárny rok a nárok na získanie platby z tohto dôvodu predstavujú dve zložky jediného práva.

Súdny dvor už rozhodol, že ak dôjde k skončeniu pracovného pomeru, zamestnanec má nárok na náhradu, aby sa predišlo vylúčeniu využitia nároku na dovolenku.[3] Právo Únie bráni vnútroštátnym ustanoveniam alebo praxi, podľa ktorých sa zamestnancovi nevyplatí peňažná náhrada pri skončení pracovného pomeru, ak tento zamestnanec nemohol uplatniť svoje právo na platenú dovolenku za kalendárny rok z dôvodu choroby.

Súdny dvor zdôrazňuje, že pojem „platená dovolenka za kalendárny rok“ znamená, že musí byť zachovaná odmena zamestnanca za dobu dovolenky za kalendárny rok.

Získanie peňažnej náhrady v prípade skončenia pracovného pomeru smrťou zamestnanca zabezpečuje potrebný účinok nároku na dovolenku za kalendárny rok. Náhodná udalosť smrti zamestnanca nesmie viesť retroaktívne k strate celého nároku na platenú dovolenku za kalendárny rok.

Preto Súdny dvor rozhodol, že právo Únie bráni vnútroštátnym právnym predpisom alebo praxi, ktoré stanovujú, že nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok zanikne bez vzniku nároku na peňažnú náhradu za nevyčerpanú dovolenku, ak sa pracovný pomer skončí z dôvodu úmrtia zamestnanca.

Ďalej Súdny dvor uviedol, že táto náhrada nezávisí od predbežnej žiadosti dotknutej osoby.

Zdroj: Súdny dvor EU

--------------------------------------------------------------------------------

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381).
[2] Rozsudok Súdneho dvora z 20. januára 2009, Schultz-Hoff a i.(spojené veci C-350/06 a C-520/06 ; pozri tiež tlačové komuniké č. 4/09).
[3] Rozsudok Súdneho dvora z 3. mája 2012, Neidel (vec C-337/10; pozri tiež tlačové komuniké č. 57/12).

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk