Do štvrtej kategórie, patria práce, ktoré vykazujú vysokú mieru zdravotného rizika. Práce môžu byť v tejto kategórii zaradené len na obmedzený čas a najviac na jeden rok. Ide najmä o práce, pri ktorých:

• expozíciu nie je možné žiadnymi opatreniami znížiť na úroveň ustanovených limitov a zároveň expozícia prekračuje úroveň ustanovených limitov pre tretí stupeň náročnosti práce,
• by sme práce podľa miery expozície mohli zaradiť do tretej kategórie, ale z dôvodu kombinácie viacerých faktorov sa zvyšuje poškodenie zdravia alebo sa zisťujú zmeny u zamestnancov, a preto tieto činnosti zaraďujeme do štvrtej kategórie.

Práce tretej kategórie sú nasledovné:

• sa vyžaduje použitie osobných ochranných pracovných prostriedkov a vykonanie iných špecifických ochranných opatrení, avšak expozícia pracovného prostredia zamestnanca nie je znížená na úroveň ustanoveného limitu,
• expozícia (napr. hluku) je znížená na úroveň ustanoveného limitu, ale zároveň platí, že vzájomné pôsobenie práce a pracovného prostredia môže poškodiť zdravie alebo zdravotné zmeny u zamestnancov,
• nie sú síce ustanovené žiadne limity, avšak ľudský organizmus nepriaznivo odpovedá na špecifické pôsobenie faktorov a pracovného prostredia, čím vzniká riziko poškodenia zdravia.

Viaceré právne predpisy upravujú nároky zamestnanca zaradeného do 4.kategórie náročnosti prác, a to:

• nárok na rekondičný pobyt,
• nárok na dodatkovú dovolenku,
• nárok na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce,
• nárok na skrátený týždenný pracovný čas,
• nemožnosť nariadenia práce nadčas,
• mzda za prácu nadčas,
• nárok na doplnkové dôchodkové poistenie.

Rekondičný pobyt

Tento nárok zamestnanca bližšie upravuje Zákon o BOZP v ustanovení § 11, kde je stanovená povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancovi, ktorý vykonáva vybrané povolanie, rekondičný pobyt. Pričom medzi vybrané povolanie patria všetky rizikové práce, ktoré sú Úradom verejného zdravotníctva zaradené do tretej a štvrtej kategórie. Avšak na vznik povinnosti zamestnávateľa nestačí, že je práca zaradená do tretej alebo štvrtej kategórie, zároveň sa vyžaduje naplnenie účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie poškodenia zdravia. Táto podmienka účelnosti nie je splnená, ak je zamestnanec exponovaný niektorému z nasledovných faktorov:

• faktor spôsobujúci vznik kožnej alergie,
• biologický faktor,
• elektromagnetické žiarenie,
• ultrafialové žiarenie,
• infračervené žiarenie,
• laser.
  

Na to, aby sa zamestnanec mohol zúčastniť rekondičného pobytu, nemôže mať príznaky akútnej choroby alebo prenosného ochorenia. Zákon o BOZP ďalej stanovuje kategórie zamestnancov, ktorí sa obligatórne musia zúčastniť rekondičného pobytu. Ide o týchto zamestnancov:

• zamestnanec, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie najmenej počas 5 rokov,
• zamestnanec, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do štvrtej kategórie najmenej počas 4 roko

Nárok zamestnanca na dodatkovú dovolenku

Zákonník práce priznáva nárok na dodatkovú dovolenku viacerým kategóriám zamestnancov, okrem iných aj zamestnancom, ktorí vykonávajú rizikové práce. Nasledujúcemu zamestnancovi vzniká nárok na dodatkovú dovolenku: 

• trvale pracuje v zdravotníckych zariadeniach alebo na ich pracoviskách, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy a syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti (HIV/AIDS),
• je pri práci na pracoviskách s infekčnými materiálmi vystavený priamemu nebezpečenstvu nákazy,
• je pri práci vo významnej miere vystavený nepriaznivým účinkom ionizujúceho žiarenia,
• pracuje pri priamom ošetrovaní alebo pri obsluhe duševne chorých alebo mentálne postihnutých aspoň v rozsahu polovice určeného týždenného pracovného času,
• pracuje nepretržite aspoň jeden rok v tropických alebo iných zdravotne obťažných oblastiach,
• vykonáva mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých je vystavený pôsobeniu škodlivých fyzikálnych alebo chemických vplyvov v takom rozsahu, že môžu vo významnej miere nepriaznivo pôsobiť na zdravie zamestnanca,
• pracuje s dokázanými chemickými karcinogénmi alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity.

Tieto podmienky vymenúva Zákonník práce za sťažené a zdraviu škodlivé a preto zamestnancom v nich pracujúcich priznáva aj dodatkovú dovolenku.

Dodatková dovolenka sa priznáva v trvaní jedného týždňa pri zamestnancoch, ktorí odpracujú celý rok. Pokiaľ neodpracujú celý rok, dodatková dovolenka je vo výmere 1/12 dodatkovej dovolenky za každých 21 odpracovaných dní. Ak sa dodatková dovolenka nevyčerpá, zamestnanec nemá nárok na jej preplatenie. Preto Zákonník práce uvádza, že by sa mala vyčerpať prednostne pred „klasickou“ dovolenkou.

Nárok zamestnanca na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce

Ak zamestnanec pracuje na pracovisku v prostredí, kde pôsobia chemické, karcinogénne, mutagénne, biologické faktory, prípadne prach, hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, vzniká mu nárok na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce. Podmienkou však je, že činnosti vykonávané zamestnancom boli zaradené orgánom verejného zdravotníctva do 3. alebo 4. kategórie rizikovosti práce a vzhľadom na intenzitu pôsobenia faktorov sa vyžaduje používanie ochranných pracovných prostriedkov.

Výška mzdovej kompenzácie je za každú hodinu popri dosiahnutej mzde najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

Ustanovený týždenný pracovný čas

Zákonník práce v ustanovení § 85 upravuje pracovný čas zamestnanca a dobu odpočinku. Vo všeobecnosti platí, že pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Osobitná úprava pracovného času sa však týka zamestnancov, ktorí pracujú s dokázaným chemickým karcinogénom a ktorých pracovný čas predstavuje najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne. 
 
Práca nadčas a mzda za prácu nadčas

Podľa ustanovenia §-u 97 ods. 11 Zákonníka práce v prípade zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, nie je možné nariadiť prácu nadčas. S týmito zamestnancami je však možné prácu nadčas len dohodnúť, vyžaduje sa teda ich súhlas. Zákon s takouto dohodou spája podmienku výnimočnosti situácie a uvádza, že práca nadčas je možná, ak si to vyžaduje zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu.

Za prácu nadčas patrí zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, mzdové zvýhodnenie v sume najmenej 35 % jeho priemerného zárobku, čo je o 10 % viac ako pri zamestnancoch, ktorých nezaraďujeme do kategórie zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce.
 
Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Za nočnú prácu patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, ak zamestnanec vykonáva rizikovú prácu. Pri týchto zamestnancoch nie je možné dohodnúť nižšie mzdové zvýhodnenie.
 
Nárok na doplnkové dôchodkové poistenie

Zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, zakotvuje povinnosť zamestnávateľa v lehote 30 dní od začiatku vykonávania rizikových prác uzavrieť zamestnávateľskú zmluvu o doplnkovom dôchodkovom poistení.

Nakoľko sa jedná o povinnosť zamestnávateľa vyplývajúcu mu priamo zo zákona, nie je potrebné ju upravovať v pracovnej zmluve.  Tomu zodpovedá povinnosť zamestnanca v lehote do 30 dní od začatia výkonu práce zaradenej na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie rizikovosti práce uzavrieť účastnícku zmluvu na doplnkové dôchodkové sporenie.
 
Kompenzácia za pranie pracovných odevov

S vykonávaním rizikovej práce je úzko spojený nárok zamestnanca súvisiaci s pracovným odevom a ochrannými pracovnými prostriedkami. Podľa zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný (predovšetkým):

• vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov,
• bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky,
• udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie.

Zamestnávateľ je tiež povinný bezplatne poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu.

V intenciách tohto zákona je stanovené, že náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ - tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.

V súlade s ustanoveniami nariadenie vlády č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov - zamestnávateľ poskytuje osobné ochranné pracovné prostriedky podľa svojho zoznamu poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov – interného predpisu. V uvedenom zozname zamestnávateľ špecifikuje konkrétne typy osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktoré poskytuje pri jednotlivých prácach (zamestnávateľ v uvedenom zozname upraví aj osobitný režim zaobchádzania s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami).
 
Ustanovenie §-u 6 ods. 5 Nariadenia: Zamestnávateľ zabezpečuje udržiavanie osobného ochranného pracovného prostriedku najmä čistením, opravou a výmenou.

Z uvedeného vyplýva, že právny predpis ukladá povinnosť udržiavať ochranné pracovné prostriedky, ale bližšie si to už následne určuje sám zamestnávateľ v internom predpise.

Ustanovenie §-u 6 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. „Zamestnávateľ je povinný bezplatne poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu.“

Ustanovenie §-u 1 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 395/2006 Z. z. „Osobným ochranným pracovným prostriedkom podľa odseku 2 nie je bežný pracovný odev uniforma a obuv“.
Podľa §-u 2 ods. 5 tohto Nariadenia: „Pracovný odev alebo pracovnú obuv zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi, ktorý pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu, ak sa stanú nepoužiteľné za čas kratší ako šesť mesiacov.“