Návrh novej súdnej mapy
Téma spravodlivosti bola predmetom nejednej predvolebnej kampane. Po víťazstve v uplynulých parlamentných voľbách sa Vláda Slovenskej republiky vo vlastnom programovom vyhlásení zaviazala premeniť Slovensko na „skutočne právny štát“, ktorý by bol schopný zaistiť rovnosť občanov pred zákonom a zabezpečiť účinnú ochranu ich práv. Za týmto účelom Ministerstvo spravodlivosti predstavilo koncom novembra návrh reformy súdnej mapy.
Za posledných 30 rokov bolo v rámci organizácie súdov vykonaných viacero zmien. Od roku 1996, kedy bolo vytvorených 79 administratívnych okresov, fungovalo 55 okresných súdov. V roku 2005 došlo k dočasnej redukcii počtu okresných súdov na 45, avšak 9 z 10 zrušených súdov bolo začiatkom roka 2008 opäť zriadených. Na rozhodovanie v druhej inštancii je príslušných 8 krajských súdov rozdelených podľa územnej príslušnosti.
Rovnako bol zriadený, zrušený a opätovne zriadený súčasný Špecializovaný trestný súd so sídlom v Pezinku. Ten zahájil svoje pôsobenie v roku 2003 pod názvom Špeciálny súd na odhaľovanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie korupcie, organizovaného zločinu a trestných činov ústavných činiteľov, avšak na základe nálezu Ústavného súdu SR[1] bol v roku 2009 zrušený a tak bol vzápätí nahradený súčasným Špecializovaným trestným súdom.
Súčasne platný stav súdnej mapy[2]
Reforma súdnej mapy je téma, ktorá je diskutovaná už dlhšiu dobu. Na základe národného projektu s názvom Procesno-organizačný audit Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej ako „Ministerstvo“) a vybraných organizácií rezortu spravodlivosti a audit výkonu súdnej moci financovaného z Operačného programu Efektívna verejná správa bola v roku 2017 Európskou komisiou CEPEJ (The European Commission for efficiency of Justice – Európska komisia pre efektívnu justíciu) vypracovaná Správa k stavu justície.[3] Následne bolo zriadených niekoľko pracovných skupín – Pracovná skupina Súdna mapa (2018), Pracovná skupina Špecializácia súdov a sudcov (2018) a Pracovná skupina k reforme súdnej mapy (2020). Výsledkom práce týchto skupín bol návrh novej súdnej mapy, ktorý bol verejnosti predstavený koncom novembra 2020.[4]
Návrh novej súdnej mapy – všeobecné súdy[5]
Už z prvého pohľadu je zrejmé, že dôjde k redukcii počtu tak okresných (z 54 na 30) ako aj krajských súdov (z 8 na 3). Ako o sídlach druhoinštančných súdov sa uvažuje o Trnave pre západoslovenské súdy, Banskej Bystrici pri stredoslovenských súdoch a Prešove pri východoslovenských. Taktiež sa navrhuje zlúčenie okresných súdov v Bratislave a Košiciach do jedného Mestského súdu Bratislava, resp. Košice.[6]
Ministerstvo uvádza, že jedným z hlavných cieľov novej súdnej mapy je špecializácia sudcov a sudkýň, pričom ako základné smery špecializácie sa predpokladá trestná, civilná, rodinná a obchodná agenda a samostatne oddelená správna agenda. Okrem toho si Ministerstvo od novej mapy sľubuje aj primeranú dostupnosť súdov, vyššiu kvalitu a rýchlosť rozhodovania, väčšiu mieru transparentnosti a efektívnosti.[7]
V rámci diskusii o agendách sa pristavíme pri obchodnej a správnej agende. Obchodná agenda má byť riešená kauzálnou príslušnosťou na troch súdoch (Prešov, Banská Bystrica a Trnava), pričom sporová obchodná agenda bude v pôsobnosti aj Mestského súdu Bratislava. Zatiaľ čo v súčasnosti vedú registrové súdy viacero obchodných registrov, v rámci nového návrhu sa uvažuje iba o jednom centrálnom obchodnom registri so sídlom v Žiline.[8]
Správna agenda sa má kompletne vyčleniť od ostatnej agendy vytvorením samostatného správneho súdnictva. Prezentovaný návrh zvažuje vytvorenie troch prvostupňových správnych súdov (Nitra, Žilina a Košice) a zriadenie nového Najvyššieho správneho súdu SR so sídlom v Bratislave ako druhostupňového súdu pre celú republiku.
Návrh novej súdnej mapy – správne súdy[9]
Návrh z dielne ministerstva bol neskôr doplnený aj pomerne rozsiahlou analýzou Analytického centra Ministerstva[10], avšak zožal rozporuplné reakcie. Hoci sa všetky zúčastnené osoby a inštitúcie zhodujú na potrebe zmeny súdnej mapy, Ministerstvo je kritizované hlavne zástupcami súdnej moci, ktorí ministerstvu vyčítajú viacero vecí.[11]
V prvom rade tvrdia, že reforma vznikala bez súčinnosti sudcov a sudkýň, tzv. „za zatvorenými dverami“. Na túto výčitku Ministerstvo reaguje tým, že v každej pracovnej skupine boli aj predstavitelia súdnej moci (vybraní predsedovia niektorých okresných súdov) a tým, že prebehli aj videokonferencie, kde sa jej predstavitelia vyjadrovali k návrhu Ministerstva. Podobná videokonferencia prebehla aj so zástupcami Slovenskej advokátskej komory.[12]
Ďalšia výčitka spočíva v ignorovaní projektu „váhy veci“, ktorý je aktuálne v procese zbierania údajov. Váha veci je parameter určujúci pracovnú zaťaženosť sudcov, kedy sa do úvahy neberie počet vecí na základe ich nápadu, ale čas potrebný na vybavenie veci vzhľadom na jej náročnosť. Ministerstvo reaguje, že tento projekt nepredstavuje pomôcku pri kreslení súdnej mapy, ale návod ako spravodlivo rozdeliť sudcov medzi jednotlivé súdy.[13]
Sudcovia a Ministerstvo sa takisto nezhodujú pri téme prerozdelenia, resp. presunu jednotlivých spisov. Zatiaľ čo sudcovia sú skôr za prerozdelenie spisov pri reorganizácii súdov z dôvodu rovnomerného zaťaženia, Ministerstvo je proti a argumentuje tým, že prerozdelením by došlo k ďalšiemu predlžovaniu jednotlivých konaní a navrhuje, že rovnomernú zaťaženosť je možné dosiahnuť napr. ad hoc úpravami automatického systému prideľovania sudcov podľa ich zaťaženosti.[14]
Rovnako nie je jasná otázka detašovaných pracovísk, na ktoré sa majú premeniť niektoré súčasné okresné súdy. Pri tejto téme nie je zatiaľ presne určené, ktoré zo zrušených súdov zostanú zachované ako detašované pracoviská a akú agendu budú pokrývať, avšak Ministerstvo avizuje, že to bude známe v dostatočnom predstihu.[15] V prípade dochádzania sudcov sa rovnako uvažuje o príplatkoch za dochádzanie.
Čo sa týka časovej účinnosti navrhovaných zmien, tak momentálne plánovaná účinnosť zákona o nových okresných súdoch a nových správnych súdoch je k 1. augustu 2021, pričom začiatok výkonu súdnictva na nových správnych súdoch je k 1. aprílu 2022 a na nových okresných súdoch k 1. júlu 2022. V súčasnosti (do konca januára 2021) prebieha medzirezortné pripomienkové konanie.[16]
Ako sme uviedli v úvode tohto článku, na potrebe reformy súdnej mapy sa zhodujú všetky zúčastnené strany a inštitúcie, hoci sa nezhodujú na jednotlivých jej aspektoch. Vzhľadom na stav legislatívneho procesu sa momentálne nedá určiť, ktoré pripomienky budú zapracované a akým spôsobom sa tak stane, avšak je viac-menej isté, že súčasne platná súdna mapa sa bude prekresľovať.
Mgr. Adam Oleš,
advokátsky koncipient
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.
Hodžovo námestie 1/A
811 06 Bratislava
Tel: +421 232 786 411
E-mail: bratislava@eversheds-sutherland.sk
[1] Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009.
[2] Prevzaté z internetovej stránky Analytického centra Ministerstva Spravodlivosti SR k dispozici >>>TU.
[5] Prevzaté z internetovej stránky Analytického centra Ministerstva Spravodlivosti SR k dispozici >>> TU.
[7] Tamtiež.
[8] Tamtiež.
[9] Prevzaté z internetovej stránky Analytického centra Ministerstva Spravodlivosti SR k dispozici >>> TU.
[11] Výčitky a návrh súdnej mapy od sudcov a sudkýň sú bližšie zhrnuté napr. v tomto článku: k dispozici >>> TU.
[13] Vyjadrenie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej v relácii televízie TA3 „Téma dňa“ (od cca. 14. minúty), ktorej záznam je k dispozici >>> TU.
[14] Tamtiež, približne od 37. minúty.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk