10.8.2018
ID: 4177upozornenie pre užívateľov
Návrh novely Občianskeho zákonníka poteší viac spotrebiteľov ako dodávateľov
Ako reakciu na Nález Ústavného súdu SR[1] o tom, že ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa[2] je protiústavné, predložilo Ministerstvo spravodlivosti SR návrh novely Občianskeho zákonníka[3], ktorej cieľom je zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv ako aj ich zabezpečenia.
 |
Keď „malý spor“ podnieti „veľkú vec“
Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa hovorí o tom, že „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával“.
Citované ustanovenia napadol na Ústavnom súde SR Okresný súd Košice II, ktorý prejednával civilné sporové konanie o zaplatenie 55,07 EUR titulom nároku žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnutie telekomunikačných služieb, pričom jedna z nezaplatených faktúr predstavovala podľa Občianskeho zákonníka už premlčaný nárok.
Okresný súd Košice II v priebehu uvedeného súdneho konania dospel k záveru, že ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa je v rozpore s viacerými ústavnými právami účastníka konania, a to právom na nestranný súd, právom na súdnu ochranu ako aj právom na prístup k súdu v spojení s právnou istotou a podal na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR[4] podľa článku 125 ods. 1 Ústavy SR.
Konajúci súd videl zásadný rozpor predmetného ustanovenia s Ústavou SR najmä v jednostrannom zvýhodňovaní spotrebiteľa ako dlžníka tým, že inak „nestranný súd“, prípadne iný orgán, je z úradnej povinnosti povinný prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva či oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, a to vrátane jeho premlčania či inej zákonnej prekážky. Takáto ochrana jedného z účastníkov konania je podľa konajúceho súdu v rozpore s princípom nestrannosti súdu, a teda aj s princípom právneho štátu.
Ústavný súd SR rozhodol. Protiústavné!
Ústavný súd SR na verejnom zasadnutí pléna dňa 7. 2. 2018 rozhodol o návrhu Okresného súdu Košice II o súlade § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR tak, že ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a teda je protiústavné[5].
Ústavný súd SR v predmetnom náleze konštatoval, že aktuálna právna úprava svojou zjednodušujúcou priamočiarosťou vykazuje asymetriu, pretože všetkých dodávateľov (veriteľov) stavia akoby na stranu tých „zlých“ a spotrebiteľov na stranu tých „ublížených“.
Zároveň Ústavný súd SR uviedol, že na ochranu zraniteľného jednotlivca jestvujú miernejšie prostriedky zvlášť formou právnej pomoci, a preto daná právna úprava nie je nevyhnutná na naplnenie tohto cieľa.
Vyhlásením vyššie uvedeného Nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov došlo k strate účinnosti ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa.
Reakcia Ministerstva spravodlivosti SR dodávateľov zrejme nepoteší
Ministerstvo spravodlivosti SR v reakcii na Nález Ústavného súdu SR predložilo z vlastnej iniciatívy do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely Občianskeho zákonníka. Cieľom prekladaného návrhu novely je zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia. Navrhuje sa, aby premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nebolo možné vymáhať a ani platne zabezpečiť.
Čo sa týka presného paragrafového znenia navrhovanej novely, jej presné znenie sa nám žiaľ s určitosťou nepodarilo zistiť. Na stránke www.slovlex.sk je totiž možné v rámci sprievodnej dokumentácie k predkladanej novele nájsť dve verzie paragrafového znenia návrhu, a to:
„§ 54a Premlčané právo (dodávateľa) zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť.“ [6][7] alebo
„§ 54a Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť.“.
Verzie sa líšia jedným podstatným slovíčkom „dodávateľa“, čo má v celej veci zásadný význam, a to predovšetkým vo vzťahu k posúdeniu predchádzania nerovnosti strán spotrebiteľského vzťahu, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR podľa dôvodovej správy sľubuje. Pokiaľ sa slovíčko „dodávateľa“ v schválenej verzii novely nachádzať bude, o rovnosti strán možno hovoriť len ťažko.
V dôvodovej správe k prekladanému návrhu Ministerstvo spravodlivosti SR uvádza, že je prípustné, aby zákonodarca robil tzv. „sektorové výnimky“ pri normovaní obsahu inštitútov súkromného práva. Podľa názoru Ministerstva spravodlivosti SR je pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy opodstatnené, aby sa tieto po uplynutí premlčacej doby dostali ex lege do polohy naturálnych záväzkov. Inštitút premlčania neznamená automatické oslobodenie dlžníka od povinnosti plniť záväzok, ale predstavuje priestor na to, aby dlžník nebol povinný zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému je uplynulé značne časové obdobie, pričom dobrovoľné splnenie dlhu je podľa Ministerstva spravodlivosti SR aj naďalej možné.
Ministerstvo spravodlivosti SR poukazuje aj na to, že navrhovaný koncept nie je našej súkromnoprávnej úprave cudzí, nakoľko sa uplatňuje napríklad pri stávke a hre v zmysle § 845 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 845 Občianskeho zákonníka „Výhry zo stávok a hier nemožno vymáhať; vymáhať nemožno ani pohľadávky z pôžičiek poskytnutých vedome do stávky alebo hry. Také výhry a pohľadávky nemožno ani platne zabezpečiť“.
V uvedenej súvislosti však neuniklo našej pozornosti, že zatiaľ čo na túto úpravu reflektuje ustanovenie § 455 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať“, tak v prípade navrhovanej novely sa vylúčenie dobrovoľného plnenia dlžníka v prípade premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy z bezdôvodného obohatenia v návrhu nenachádza.
Myslíme si, že vylúčenie dobrovoľného plnenia dlžníka v prípade premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy z bezdôvodného obohatenia by predišlo možným právnym nejasnostiam súvisiacich najmä s tým, či následné dobrovoľné plnenie dlžníka nemôže zakladať bezdôvodné obohatenie tak, ako je tomu v prípade preklúzie. Je nám zrejmé, že v uvedenom prípade sa vyslovene o preklúziu nejedná, nakoľko navrhovaná právna úprava neuvádza, že „právo zaniká“, ale len, že „právo nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť“, avšak sme názoru, že keď zákonodarca z bezdôvodného obohatenia vylúčil prijatie plnenia z hry alebo stávky, ktoré tiež na súde vymáhať nemožno, potom by pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností malo byť z bezdôvodného obohatenia vylúčené aj dobrovoľné plnenie dlžníka v prípade premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy.
Zároveň uvádzame, že odvolanie sa na § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za „bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu...“ nepovažujeme za dostačujúce, nakoľko v prípade navrhovanej novely sa nejedná o „štandardné premlčané práva“, ale jedná sa o premlčané právo, ktoré zo zákona nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Nakoľko „štandardné“ premlčané právo je možné vymáhať na súde, a až na námietku dlžníka toto právo nie je súdom priznané, domnievame sa, že v prípade navrhovanej novely by bolo vhodné vyriešiť aj túto otázku, a to vysloveným uvedením, že dobrovoľné plnenie dlžníka v prípade premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy nie je bezdôvodným obohatením.
Na záver Ministerstvo spravodlivosti SR uvádza, že z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti sa má navrhovaná právna úprava vzťahovať na obidve strany spotrebiteľského vzťahu. Ako sme však už uvideli vyššie, zásadný význam bude mať v tomto smere finálne paragrafové znenie navrhovanej novely. Pokiaľ formulácia bude obsahovať slovíčko „dodávateľa“, nemožno v takom prípade o rovnosti strán hovoriť.
Účinnosť predkladanej úpravy sa s ohľadom na dôsledky uvedeného Nálezu Ústavného súdu SR navrhuje do dňa jej vyhlásenia.
Na záver
Pokiaľ sa dodávatelia po rozhodnutí Ústavného súdu SR o protiústavnosti § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa aspoň trošku potešili, navrhovaná novela Ministerstva spravodlivosti SR ich radosť zrejme neznásobila. Aj keď Ministerstvo spravodlivosti SR sľubuje, že navrhovaná úprava sa má vzťahovať na obidve strany spotrebiteľského sporu, s ohľadom na praktickú stránku veci je zrejmé, že nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa dotkne a bude mať negatívny dopad predovšetkým na dodávateľov.
Na závery zákonodarného procesu súvisiaceho s touto navrhovanou novelou Občianskeho zákonníka budeme musieť ešte chvíľu počkať. Už dnes však môžeme s určitosťou konštatovať, že sledovať ďalší osud navrhovaného ustanovenia bude veľmi zaujímavé.
Pokiaľ Ústavný súd SR rozhodol o protiústavnosti ustanovenia o povinnosti súdov ex offo prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských sporoch, je otázne, aký postoj by zaujal v prípadnom konaní o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR k právnej úprave de facto ešte prísnejšej, podľa ktorej premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nebude možné vymáhať a ani ho platne zabezpečiť.
JUDr. Eliška Cisáriková, LL.M.,
advokátska koncipientka
Cintorínska 3/a
811 08 Bratislava
Tel.: + 421 2 327864 - 11
Fax: + 421 2 327864 - 41
e-mail: bratislava@dhplegal.com
______________________________
[1] Nález Ústavného súdu SR zo dňa 7. 2. 2018, sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60
[2] Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
[3] Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
[4] Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
[5] Nález Ústavného súdu SR dňa 7. 2. 2018 , sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60
[6] Na uvedené znenie paragrafového znenia novely odkazuje aj článok Ministerstvo predkladá novelu Občianskeho zákonníka zo dňa 18. 7. 2018 K dispozici >>> zde.
[7] V ostatnej sprievodnej dokumentácie sa častejšie objavuje prvá z vyššie uvedených možných verzií.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk