15.8.2018
ID: 4182upozornenie pre užívateľov
Návrhy generálneho advokáta vo veci C-327/18 PPU
Generálny advokát Szpunar: rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z EÚ by nemalo ovplyvniť vykonanie európskeho zatykača, ktorý vydalo Právo Únie sa uplatňuje dovtedy, kým je Spojené kráľovstvo členským štátom
V roku 2016 vydalo Spojené kráľovstvo dva európske zatykače („EZ“) na RO (prvý v januári 2016 a druhý v máji 2016) na účely trestného stíhania za trestné činy vraždy, podpaľačstva a znásilnenia. RO bol zatknutý v Írsku na základe týchto zatykačov a bol vo väzbe od 3. februára 2016. RO podal námietku proti jeho odovzdaniu do Spojeného kráľovstva, a to, okrem iného, na základe toho, že vznikajú otázky súvisiace s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ.
High Court (Vrchný súd, Írsko) zamietol návrh RO, a to vo všetkých bodoch jeho námietky, okrem otázky dôsledkov Brexitu. Pýta sa preto Súdneho dvora, či vzhľadom na to, že Spojené kráľovstvo 29. marca 2017 zaslalo oznámenie o svojom úmysle vystúpiť z EÚ a vzhľadom na neistotu, ktoré záväzky budú platiť po tom, ako Spojené kráľovstvo vystúpi z EÚ, treba odmietnuť odovzdanie osoby, na ktorú bol vydaný EZ, do Spojeného kráľovstva, hoci by sa inak vyžadovalo jej odovzdanie.
Generálny advokát Maciej Szpunar vo svojich dnešných návrhoch navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol, že systém EZ by sa mal naďalej uplatňovať, kým je Spojené kráľovstvo členským štátom. Dospel k záveru, že z informácií, ktoré poskytol High Court (Vrchný súd), sa zdá, že nie je dôvod, aby sa nevykonal predmetný EZ.
Generálny advokát v prvom rade zopakoval, že zásada vzájomného uznávania, ktorá je založená na vzájomnej dôvere medzi členskými štátmi, znamená, že pravidlom je vykonať EZ a odmietnutie vykonať ho predstavuje výnimku, ktorú treba vykladať striktne. Generálny advokát poznamenal, že v predmetnom prípade nie je prítomný žiadny z povinných alebo nepovinných dôvodov pre nevykonanie EZ. Írsky súd konkrétne dospel k záveru, že s výnimkou dôsledkov Brexitu neexistuje samostatné riziko spočívajúce v potenciálne neľudskom alebo ponižujúcom zaobchádzaní, pokiaľ ide o odovzdanie RO do Spojeného kráľovstva.
Generálny advokát ďalej skúmal, či to, že Spojené kráľovstvo oznámilo svoj úmysel vystúpiť z EÚ, má význam pri právnom posudzovaní, ktoré sa má vykonať v súvislosti s vykonaním EZ. Zamietol tvrdenie RO, podľa ktorého oznámenie Spojeného kráľovstva o vystúpení predstavuje výnimočnú okolnosť, ktorá si vyžaduje nevykonanie EZ. Podľa neho, kým je štát členom Európskej únie, uplatňuje sa právo Únie, vrátane ustanovení Rámcového rozhodnutia o európskom zatykači[1] a povinnosti odovzdania.
Podľa generálneho advokáta navyše neexistujú žiadne konkrétne indície, že by politické okolnosti predchádzajúce oznámeniu o vystúpení vedúce k nemu alebo vzniknuté po ňom boli také, že by sa nedodržiaval podstatný obsah Rámcového rozhodnutia a základné práva zakotvené v Charte základných práv Európskej únie. Súhlasí s tvrdením, že Spojené kráľovstvo sa rozhodlo vystúpiť z EÚ, a nie neuznávať právny štát alebo ochranu základných práv. V dôsledku toho podľa generálneho advokáta nie je dôvod spochybňovať trvalý záväzok Spojeného kráľovstva dodržiavať základné práva. Navyše Spojené kráľovstvo bude naďalej podliehať pravidlám vnútroštátneho a medzinárodného práva, ktoré ukladajú Spojenému kráľovstvu povinnosti v kontexte vydávania.
Na základe toho generálny advokát navrhuje rozhodnúť tak, že vykonávajúce súdne orgány môžu očakávať, v okamihu vykonávania EZ, že členský štát, ktorý ho vydal, bude dodržiavať podstatný obsah Rámcového rozhodnutia, a to aj v situáciách po odovzdaní, po tom ako členský štát vystúpil z EÚ. Tento predpoklad je možné urobiť, ak budú aj naďalej platiť v členskom štáte, ktorý vystúpil z EÚ, ostatné medzinárodné právne predpisy. Iba keby existovali konkrétne indície v opačnom zmysle, mohli by súdne orgány členského štátu rozhodnúť tak, že nevykonajú zatykač.
Nakoniec dospel generálny advokát k záveru, že skutočnosť, že Súdny dvor po 29. marci 2019 nebude mať príslušnú právomoc, nie je prekážkou odovzdania RO do Spojeného kráľovstva. Generálny advokát osobitne poznamenal, že Rámcové rozhodnutie bolo prijaté v roku 2002, ale Súdny dvor získal právomoc v plnom rozsahu, pokiaľ ide o výklad Rámcového rozhodnutia, až 1. decembra 2014, teda päť rokov po tom ako nadobudla v roku 2009 účinnosť Lisabonská zmluva. V dôsledku toho pred týmto dátumom ani nebolo možné, aby sa takýto prípad, akým je tento, dostal pred Súdny dvor, ani nemohol súd Spojeného kráľovstva podať návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor pred týmto dátumom, napriek tomu, že EÚ mala pevné základy, pokiaľ ide o vládu práva, vrátane prístupu k spravodlivosti.
_____________________________________
[1] Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34).
Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 124/18 V Luxemburgu 7. augusta 2018
Návrhy generálneho advokáta vo veci C-327/18 PPU
Minister for Justice and Equality/RO
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor. Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk