Novela zákona o službách zamestnanosti prináša novú právnu úpravu sezónneho zamestnania, ktorá zavádza zjednodušený režim zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín pri zvýšenej potrebe práce u zamestnávateľov. Sezónne zamestnanie je novelou zákona o službách zamestnanosti prvýkrát ucelene definované ako činnosť, ktorej vykonávanie nepresahuje 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a je viazané na určité obdobie roka opakujúcou sa udalosťou alebo opakujúcim sa sledom udalostí spojených so sezónnymi podmienkami, počas ktorých sa vyžaduje podstatne vyšší objem práce.

Podľa § 21 ods. 8 zákona o službách zamestnanosti zoznam odvetví sezónnych zamestnaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. V zmysle vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 190/2017 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam odvetví sezónnych zamestnaní (ďalej ako „vyhláška“), sa medzi odvetvia sezónnych zamestnaní zaraďujú nasledovné sekcie podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností:

• a) sekcia A – Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov,
• b) sekcia C – Priemyselná výroba,
• c) sekcia F – Stavebníctvo,
• d) sekcia I – Ubytovacie a stravovacie služby.
  

Určitým legislatívnym nedostatkom týkajúcim sa vyhlášky bolo jej prijatie a nadobudnutie účinnosti. Novela zákona o službách zamestnanosti síce nadobudla účinnosť 01. mája 2017, avšak ku dňu účinnosti novely ešte nebola prijatá vyhláška; vyhláška nadobudla účinnosť až 18. júla 2017. Z praktického hľadiska neboli ustanovenia o sezónnom zamestnaní vykonateľné, čo spôsobilo, že príslušné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny do nadobudnutia účinnosti vyhlášky nevydávali povolenia na sezónne zamestnanie.

Z hľadiska povoľovacích procesov zákon o službách zamestnanosti rozlišuje obdobie vykonávania sezónneho zamestnania v lehote najviac 90 dní, a v lehote nad 90 dní, najviac však 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. My sa budeme v nasledujúcom texte venovať sezónnemu zamestnaniu na najviac 90 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, pri ktorom sa vyžaduje podľa ustanovenia § 22 zákona o službách zamestnanosti povolenie na zamestnanie bez potreby udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania.

Podmienky na udelenie povolenia na sezónne zamestnanie

Z hľadiska našich skúsenosti spôsobuje úradom práce, sociálnych vecí a rodiny prakticky najväčšie problémy posudzovanie splnenia podmienok na udelenie povolenia na sezónne zamestnanie.

Medzi podmienky na udelenie povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania patrí nasledovné:

• a) zamestnávateľ má splnené daňové povinnosti podľa osobitného predpisu,
• b) zamestnávateľ má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
• c) zamestnávateľ nie je v konkurze, likvidácii alebo nútenej správe,
• d) zamestnávateľ nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,
• e) zamestnávateľ neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie povolenia na sezónne zamestnanie,
• f) nemal uloženú pokutu podľa osobitného predpisu za porušenie pracovných podmienok alebo pokutu za porušenie povinnosti podľa § 23b ods. 11 zákona o službách zamestnanosti v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie povolenia na sezónne zamestnanie.
  

Vyššie uvedené podmienky smerujú k tomu, aby povolenia na sezónne zamestnanie boli vydávané len pre tých štátnych príslušníkov, ktorých potencionálni zamestnávatelia nie sú porušovateľmi právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o nelegálne zamestnávanie a pracovné podmienky.

Kontrolu nad dodržiavaním zákazu nelegálneho zamestnávania a pracovných podmienok vykonávajú prioritne príslušné inšpektoráty práce, ktoré sú oprávnené za tieto porušenia uložiť sankcie v zákonom dovolenej výške. Na tento účel Národný inšpektorát práce ako nadriadený orgán inšpektorátov práce vedie zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania a elektronický informačný systém, do ktorého má zaznamenávať uložené pokuty za porušenie pracovných podmienok.  

Pracovné podmienky

Pracovné podmienky nie sú zákonom o službách zamestnanosti presne definované. Vymedzenie pracovných podmienok je obsiahnuté v dvoch ustanoveniach zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení  (ďalej ako „Zákonník práce“).

Pracovné podmienky, ktorých dodržiavanie je z hľadiska ochrany záujmov Slovenskej republiky považované za podstatné, sú charakterizované v ustanovení § 5 ods. 2 Zákonníka práce ako pracovné podmienky tzv. „tvrdého jadra“ a predstavujú dĺžku pracovného času a odpočinok, dĺžku dovolenky, minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky, rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie, pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania.

Veľmi podobné vymedzenie pracovných podmienok je obsahom ustanovenia § 58 ods. 11 Zákonníka práce, ktoré na účely dočasného pridelenia agentúrou dočasného zamestnávateľa alebo zamestnávateľom k inému užívateľskému zamestnávateľovi musia byť pre dočasne prideleného zamestnanca najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa. Medzi pracovné podmienky a podmienky zamestnávania v zmysle uvedeného ustanovenia patria pracovný čas, prestávky v práci, odpočinok, práca nadčas, pracovná pohotovosť, práca v noci, dovolenka a sviatky, mzdové podmienky, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, náhrada škody v prípade pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, náhrada pri platobnej neschopnosti a ochrana nárokov dočasných zamestnancov, ochrana tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, žien a mužov starajúcich sa o deti a mladistvých, právo na kolektívne vyjednávanie a podmienky stravovania.

Poskytovanie údajov o porušení pracovných podmienok

Národný inšpektorát práce poskytuje príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny podľa ustanovenia § 70 ods. 8 štvrtá veta zákona o službách zamestnanosti informácie týkajúce sa porušenia pracovných podmienok.

Z ustanovení zákona o službách zamestnanosti síce na prvý pohľad vyplýva fungujúci systém poskytovania údajov medzi štátnymi orgánmi, avšak z pohľadu praktických skúseností má tento systém niekoľko nedostatkov. Informačný systém Národného inšpektorátu práce sa ukazuje ako veľmi problematický, nakoľko sú v ňom evidované nielen pokuty, ktoré sa týkajú porušenia pracovných podmienok, ale všetky pokuty, ktoré boli zamestnávateľovi uložené v posledných piatich rokoch pred podaním žiadosti o udelenie povolenia na sezónne zamestnanie, čo určite sťažuje zamestnávateľom možnosť zamestnávať štátnych príslušníkov tretích krajín ako sezónnych zamestnancov.

Ďalším výrazným nedostatkom je to, že z informačného systému Národného inšpektorátu práce nie je možné zistiť, za aké konkrétne porušenie bola pokuta zamestnávateľovi uložená. V informačnom systéme je totiž len informácia, že pokuta bola zamestnávateľovi uložená a kedy a či vôbec rozhodnutie o uložení pokuty nadobudlo právoplatnosť.

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny bez toho, aby sa zaoberali obsahom rozhodnutí o uložení pokuty a preverili si, či skutočne ide o porušenie pracovných podmienok, za ktoré bola pokuta zamestnávateľovi uložená, na podklade týchto informácií zamietajú žiadosti o vydanie povolenia na sezónne zamestnanie. Týmto v konečnom dôsledku nedôvodne obmedzujú zamestnávateľov pri pokrytí zvýšenej potreby práce. Našou úlohou však nie je polemizovať o dôvodoch takéhoto konania úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.     

Pri poskytovaní právnych služieb našim klientom sme sa stretli so situáciou, kedy bola v informačnom systéme Národného inšpektorátu práce evidovaná pokuta, ktorá bola uložená za porušenie povinnosti zamestnávateľa vyhotoviť záznam o registrovanom pracovnom úraze pri pracovnej neschopnosti zamestnanca presahujúcej 3 dni a za porušenie povinnosti zamestnávateľa zaslať záznam o registrovanom pracovnom úraze príslušnému inšpektorátu práce v zákonnej lehote. Všeobecná informácia o uložení pokuty bola poskytnutá príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý však dôvod uloženia pokuty nepoznal. Napriek tomu úrad práce, sociálnych vecí a rodiny túto skutočnosť zohľadnil ako dôvod na zamietnutie žiadosti o vydanie povolenia na sezónne zamestnanie.

Porušenie povinnosti zamestnávateľa uskutočniť formálne kroky pri vzniku registrovaného pracovného úrazu však nemožno v žiadnom prípade označiť za porušenie pracovných podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto potrebné konštatovať, že v takomto prípade neexistuje zákonný dôvod pre odopieranie vydania povolenia na sezónne zamestnanie.

Záver

Zamestnávatelia by mali pri zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia na sezónne zamestnanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých majú záujem zamestnať, dôsledne skúmať, či existuje pádny dôvod na zamietnutie tejto žiadosti a s ohľadom na komplexnosť tejto problematiky konkrétny prípad konzultovať s advokátmi a právnikmi našej advokátskej kancelárie.
 



Mgr. Lukáš Kukura,
advokátsky koncipient


KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o.

Dunajská 32
811 08 Bratislava

Tel.:    +421 244 450 556
e-mail:    office@kvasnovsky-partners.sk

 
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk