Ak dochádza k nečestným a nepoctivým praktikám zo strany niektorých súťažiteľov, spravidla to má negatívny vplyv nielen na postavenie iných (konkurenčných) súťažiteľov, ale aj na postavenie spotrebiteľov - teda osôb, ktorým sú tovary a služby prioritne určené.

Kedy ide o nekalú súťaž?

V praxi je niekedy problematické rozlíšiť, či sa podnikateľ ešte „len“ neprofesionálne správa, alebo už z jeho strany ide o nekalosúťažné konanie.

Podľa platnej právnej úpravy vždy platí, že ak má byť konanie niektorého súťažiteľa klasifikované ako nekalosúťažné, musia byť splnené podmienky podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. [1] Toto ustanovenie sa často označuje ako generálna klauzula nekalej súťaže.

O nekalosúťažnom konaní teda môžeme hovoriť iba vtedy, ak:

• (i) ide o konanie v hospodárskej súťaži - to znamená, že medzi súťažiteľmi musí existovať tzv. súťažný vzťah a v rámci tohto vzťahu dôjde k určitému konaniu; [2]
• (ii) konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže;
• (iii) konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.

Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. [3]

Na naplnenie podmienok uvedených v generálnej klauzule nekalej súťaže sa však nevyžaduje vedomie o nesprávnosti konania, ani úmysel zo strany súťažiteľa, ktorý sa tohto protiprávneho konania dopúšťa. [4]

K jednotlivým podmienkam nekalosúťažného konania

Prvou podmienkou generálnej klauzuly je, že subjekt zodpovedný za nekalosúťažné konanie, musí „konať v hospodárskej súťaži.“

Na splnenie tejto podmienky sa podľa právnej doktríny [5] vyžaduje (i) existencia tzv. súťažného vzťahu a (ii) konanie uskutočnené v rámci tohto súťažného vzťahu.

Otázkou súťažného vzťahu sa zaoberal aj Najvyšší súd SR, [6] pričom dospel k záveru, že „pre naplnenie podmienok, ktoré vyžaduje generálna klauzula, je nevyhnutné, aby medzi rôznymi súťažiteľmi bol aj vzájomný súťažný vzťah. Tento vzťah môže byť vymedzený okrem iného aj vecne, keď súťažitelia dodávajú na trh zhodné, porovnateľné, alebo svojou funkciou vzájomne zastupiteľné výrobky. Rozhodné z tohto hľadiska je, aby s nimi ostatní účastníci počítali ako s alternatívou.“

Podľa iného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR [7] platí, že na to, aby sa jednalo o súťažný vzťah, musia voči sebe stáť subjekty, ktoré sú „voči sebe v rovine súťažiteľov na relevantnom trhu.“ [8]

Konkurentmi teda budú iba tí súťažitelia, ktorí v určitom čase na určitom mieste ponúkajú zhodné, alebo z pohľadu spotrebiteľov podobné (zastupiteľné) tovary či služby.

Druhou podmienkou generálnej klauzuly je, že konanie subjektu, zodpovedného za nekalosúťažné konanie, musí byť v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Tu musíme zdôrazniť, že sa vždy jedná o tzv. dobré mravy súťaže, nie o dobré mravy vo všeobecnosti.

Dobré mravy súťaže sú užším pojmom ako dobré mravy tak, ako ich pozná občianske právo, keďže sa uplatňujú v podnikateľskom prostredí - v prostredí, v ktorom je cieľom presadiť sa na trhu a získať oproti iným konkurenčnú výhodu, čo prirodzene predpokladá istú mieru agresivity a podnikateľskej „vychytralosti.“ [9]
 
Aj odborná literatúra pojem dobré mravy súťaže vníma zužujúco, keď uvádza, že dobré mravy súťaže je potrebné dôsledne odlišovať od pojmu dobré mravy (vo všeobecnosti). Rozpor s dobrými mravmi súťaže nemožno vidieť v každom porušení zásad čestného hospodárskeho styku, ale len v takom konaní súťažiteľa, ktoré môže objektívne skresliť spoločenskú funkciu hospodárskej súťaže a zoslabiť tak jej pozitívne účinky a zmeniť ich na negatívne. [10]

Treťou podmienkou generálnej klauzuly je, že konanie subjektu zodpovedného za nekalosúťažné konanie, musí byť spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.

Zo zákonnej formulácie „je spôsobilé“ je zrejmé, že ujma inému súťažiteľovi alebo spotrebiteľovi nemusí vzniknúť, stačí, ak jej vznik v dôsledku konania zodpovedného subjektu hrozí. Nekalá súťaž je totiž ohrozovacím deliktom. Z toho dôvodu sa nekalej súťaže nedopúšťa iba ten, kto iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa skutočne poškodí, ale aj ten, koho konanie môže tento škodlivý následok vyvolať.  

Zo zákonného pojmu „ujma“ je zrejmé, že táto formulácia umožňuje širšiu právnu ochranu. Na rozdiel od pojmu škoda, do ktorého zvyčajne zahŕňame iba ujmu materiálnu, pojem ujma sa tu viaže aj k ujme nemateriálnej. Právna ochrana iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov je preto podstatne širšia.

Možno teda zhrnúť, že v prípadnom súdnom konaní, ktorého predmetom bude ochrana pred nekalosúťažným konaním, súd vždy rieši to, či tvrdené konanie žalovaného je porušením dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo vrámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom (ide o tzv. podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaže).

Iba ak sú splnené všetky tri podmienky generálnej klauzuly, súd môže pristúpiť  k posúdeniu konania zodpovedného subjektu z toho hľadiska, či sa jedná o niektorú zo skutkových podstát nekalej súťaže podľa § 45 až § 52 Obchodného zákonníka alebo nie. [11]

K jednotlivým pomenovaným skutkovým podstatám nekalej súťaže

Klamlivá reklama je zákonom definovaná ako konanie súťažiteľa, ktorým (i) si súťažiteľ robí reklamu, (ii) pričom predmetom tejto reklamy musí byť tovar, služba, nehnuteľnosť, obchodné meno, ochranná známka alebo označenie pôvodu výrobkov či iných práv a záväzkov a (iii) táto reklama musí byť spôsobilá uviesť do omylu osoby, ktorým je určená, alebo ku ktorým sa dostane a v dôsledku tejto klamlivosti ovplyvniť ich ekonomické správanie alebo poškodiť iného súťažiteľa, či spotrebiteľa.

Klamlivé označenie tovaru a služieb je každé označenie tovaru alebo služby, ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že označený tovar alebo služby pochádzajú z určitého štátu, určitej oblasti, určitého miesta, od určitého výrobcu, prípadne vykazujú osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť.

Vyvolanie nebezpečenstva zámeny súvisí so skutkovou podstatou klamlivého označenia tovaru a služieb. Obchodný zákonník upravuje tri samostatné skutkové podstaty vyvolania nebezpečenstva zámeny – k naplneniu tejto skutkovej podstaty dôjde vtedy, ak zodpovedný subjekt (i) použije obchodné meno alebo (ii) osobitné označenie podniku alebo (iii) napodobní výrobky či výkony iného súťažiteľa.

Parazitovanie na povesti je prípad, keď zodpovedný subjekt využíva povesť podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať prospech pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania, ktorý by inak nedosiahol. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR tu musí ísť o konanie úmyselné [12] a poškodený súťažiteľ musí mať vybudovanú takú povesť u iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov, na ktorej sa dá parazitovať. V opačnom prípade – teda ak poškodený súťažiteľ nie je dostatočne známy - k naplneniu tejto skutkovej podstaty nedôjde.

Pri skutkovej podstate podplácania zákon rozoznáva dve formy, a to (i) aktívne podplácanie a (ii) pasívne podplácanie.

O aktívne podplácanie pôjde vtedy, ak zodpovedný subjekt priamo alebo nepriamo ponúkne, sľúbi alebo poskytne prospech štatutárnemu orgánu iného súťažiteľa, alebo inej osobe, ktorá má v organizačnom členení iného súťažiteľa také postavenie, aby mohla ovplyvniť jeho konanie (riadiaca osoba), za tým účelom aby jej nekalým postupom docielil pre seba alebo iného súťažiteľa prednosť, alebo inú neoprávnenú výhodu v súťaži, a to na úkor iných súťažiteľov.

O pasívne podplácanie naopak pôjde vtedy, ak štatutárny orgán alebo riadiaca osoba tento prospech prijme (dá si sľúbiť alebo prijme prospech).

Zľahčovaním sa rozumie postup zodpovedného subjektu, ktorým uvádza alebo rozširuje nepravdivé údaje o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa, ktoré sú spôsobilé privodiť tomuto súťažiteľovi ujmu. Zjednodušene povedané, ide o účelové ohováranie svojej konkurencie.

Porušenie obchodného tajomstva je azda najznámejšou zo všetkých skutkových podstát. Pod porušením obchodného tajomstva sa rozumie konanie rušiteľa obchodného tajomstva (zodpovedného subjektu), spočívajúce v neoprávnenom získaní, využití alebo sprístupnení obchodného tajomstva. Na naplnenie tejto skutkovej podstaty je nutné, aby išlo o také údaje (informácie), ktoré sú predmetom obchodného tajomstva a podnikateľ ich utajuje a utajenie zabezpečuje. [13]

Ohrozovanie životného prostredia je skutkovou podstatou chrániacou súťažiteľov, ktorí pri svojej podnikateľskej činnosti vynakladajú náklady na ochranu životného prostredia pred súťažiteľmi, ktorí sa snažia získať väčšie zisky tým, že porušujú povinnosti na ochranu životného prostredia vyžadované zákonom. Zodpovedný subjekt sa dopúšťa ohrozovania životného prostredia vtedy, ak porušuje zákonom uloženú povinnosť (napríklad povinnosť ekologicky likvidovať odpad) a preukáže sa jeho konanie smerujúce k získaniu prospechu.

Na tomto mieste ale musíme uviesť, že výpočet skutkových podstát, uvedený v Obchodnom zákonníku, je demonštratívny. To znamená, že ak sa na nekalosúťažné konanie zodpovedného subjektu nedá použiť žiadna zo skutkových podstát uvedených vyššie, platí, že poškodený súťažiteľ alebo spotrebiteľ sa môže obrátiť na súd aj na základe toho, že zodpovedný subjekt naplnil všetky podmienky nekalosúťažného konania, uvedené v generálnej klauzule nekalej súťaže.

Nikdy to však neplatí naopak. To znamená, že ak súťažiteľ konal tak, že naplnil znaky niektorej zo skutkových podstát uvedených vyššie, ale svojim konaním nenaplnil podmienky generálnej klauzuly, o nekalú súťaž nejde.

Právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži

Osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené (dotknuté osoby) sa môžu žalobou domáhať toho, aby:

• (i) sa zodpovedný subjekt tohto konania zdržal a odstránil závadný stav,
• (ii)  im zodpovedný subjekt poskytol primerané zadosťučinenie, ktoré môže poskytnúť aj v peniazoch,
• (iii) im zodpovedný subjekt nahradil vzniknutú škodu a vydal bezdôvodné obohatenie.

Nároky z nekalosúťažného konania z teoretického hľadiska delíme na zdržovacie, reparačné a kompenzačné.

O zdržanie sa nekalosúťažného konania dotknutá osoba môže žiadať iba vtedy, ak je táto činnosť stále vykonávaná, alebo ak rušivý stav stále trvá, alebo ak hrozí, že sa vykonávaná činnosť alebo navodený stav budú znovu opakovať.

Reparačné odstránenie závadného stavu rovnako závisí od toho, či tento stav stále trvá alebo nie.

O kompenzačné nároky možno žiadať tak v prípade, ak rušivý stav trvá (resp. ak hrozí jeho opakovanie), ako aj v prípade, ak je tento stav ukončený, pričom rozlišujeme nasledovné kompenzačné nároky:

• poskytnutie primeraného zadosťučinenia – účelom ktorého je nahradiť takzvanú nemajetkovú ujmu,
• náhradu škody – účelom ktorej je nahradiť majetkovú ujmu postihnutého súťažiteľa, ktorá pozostáva z vyčíslenej reálne vzniknutej škody a ušlého zisku, 
• vydanie bezdôvodného obohatenia – zmyslom ktorého je zachovať spravodlivosť a nedovoliť, aby si niekto ponechal niečo, čím sa obohatil na úkor iného.

Pri ochrane obchodného mena môže ohrozený subjekt použiť právne prostriedky na ochranu pred nekalosúťažným konaním (uvedené vyššie). Okrem toho sa môže domáhať i ochrany podľa § 12 Obchodného zákonníka - teda zničenia neoprávnene vyhotovených tovarov porušujúcich právo k obchodnému menu, zničenia materiálov a nástrojov použitých pri neoprávnenom porušení práva k obchodnému menu a poskytnutia informácií o pôvode a distribúcií tovaru alebo služby porušujúcej právo k obchodnému menu.

Súd môže zodpovednému subjektu uložiť povinnosť zverejniť právoplatný rozsudok na jeho náklady.

Pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku (spravidla už pred začatím samotného súdneho konania) sa dotknutá osoba rovnako môže domáhať nariadenia neodkladného opatrenia súdom, ktoré má za účel usporiadať pomery strán súdneho konania a zamedziť nekalosúťažnému konaniu do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.


Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.
 
 __________________________________________
[1] Podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.“
[2] Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo V 19/2007.
[3] Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 1 Obdo V 19/2007, rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 23 Cdo 4941/2008.
[4] Pozri napríklad Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Obo 364/2005.
[5] OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Veľký komentár. Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2017, s. 306.
[6] Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 1 Obdo V 19/2007.
[7] Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 1 Obo 239/2006.
[8] § 3 ods. 3  Zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov: „Relevantný trh je priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých výrobkov, výkonov, prác a služieb (ďalej len „tovar“), ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo zastupiteľné.“
[9] Porovnaj napríklad (i) rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 23 Cdo 4554/2017 alebo (ii) rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 1 Obo 239/2006.
[10] Obchodný zákonník. Bratislava: vydavateľstvo Nový Práca spol. s r.o., 2008, s. 59.
[11] Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 23 Cdo 1757/2012.
[12] Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obo 103/2001.
Poznámka: V prípade tejto skutkovej podstaty nekalosúťažného konania sa v zmysle uvedeného súdneho rozhodnutia vyžaduje úmyselné zavinenie, aj keď podľa podmienok generálnej klauzuly nekalej súťaže úmyselné konanie vyžadované nie je.
[13] § 17 Obchodného zákonníka.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk