Toto sú niektoré z výsledkov prieskumu Eurobarometer, ktorý poukazuje na to, že nelegálna práca je v Európe naďalej rozšírená, hoci rozsah a vnímanie problému sa od krajiny ku krajine líšia.Problémami zistenými v prieskume sa má zaoberať návrh Komisie plánovaný na apríl, ktorým sa má spustiť európska platforma zameraná na prevenciu a odradenie od nelegálnej práce. Jej cieľom má byť posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi na účinnejšie riešenie tejto problematiky.

Podľa prieskumu Eurobarometer, ktorý sa uskutočnil v 28 krajinách EÚ:

• 11 % respondentov pripúšťa, že v predchádzajúcom roku kúpili tovar alebo služby, ktoré súviseli s nelegálnou prácou, a 4 % pripúšťajú, že vykonávali nelegálnu platenú činnosť.
• 60 % opýtaných ako hlavný dôvod nákupu nelegálneho tovaru alebo služby uvádza nižšiu cenu a 22 % pomoc priateľom.
• 50 % respondentov uvádza ako hlavný dôvod nelegálnej práce výhody pre obidve strany, 21 % ťažkosti pri hľadaní legálnej práce, 16 % príliš vysoké dane a 15 % neexistenciu iných príjmov. Problém nájsť si legálnu prácu (41 %) alebo neexistenciu iného zdroja príjmu (26 %) osobitne uvádzajú najmä obyvatelia južnej Európy.

Suma, ktorú Európania v priemere ročne vynaložia na nelegálny tovar alebo služby, predstavuje 200 EUR. Suma, ktorú za rok v priemere zarobia osoby, ktoré vykonávajú nelegálnu prácu, je 300 EUR.

Opravy v domácnosti a renovácie (29 %), oprava vozidiel (22 %), upratovanie domácností (15 %) a potraviny (12 %) patria medzi najviac žiadané nelegálne tovary alebo služby.

Európania zväčša vykonávajú nelegálnu prácu v oblasti opráv v domácnosti a renovácií (19 %), záhradníckych činností (14 %), upratovania (13 %) a starostlivosti o deti (12 %).

Lotyšsko, Holandsko a Estónsko majú najvyšší podiel respondentov, ktorí pracujú nelegálne (11 %). Existujú však významné rozdiely vo vnútroštátnych prístupoch a vnímaní toho, čo predstavuje nelegálnu prácu, ako aj v povahe a rozsahu daných služieb.

Tri percentá respondentov tvrdia, že dostávajú časť svojho platu „na ruku“. S takouto praxou sa možno stretnúť najmä v menších firmách. Podiel ročného príjmu vyplácaného „na ruku“ je najvyšší v južnej Európe (69 %), po ktorej nasleduje východná a stredná Európa (29 %). Kontinentálne a severské krajiny zaznamenávajú nižší podiel tohto príjmu (17 % a 7 %).

V správe o hospodárskom a sociálnom vývoji v Európe za rok 2013 sa uvádzajú ďalšie analýzy týchto zistení. Hoci pri porovnaní s predchádzajúcim prieskumom v roku 2007 sa celkový rozsah nelegálnej práce zdá byť pomerne stabilný, existujú určité špecifiká vývoja v jednotlivých krajinách:

Ponuka nelegálnej práce výrazne klesla v niektorých krajinách, ako napríklad v Lotyšsku, zatiaľ čo v Španielsku a Slovinsku sa mierne zvýšila. Obrovský nárast dopytu po nelegálnej práci bol zaznamenaný v Grécku, na Cypre, Malte a v Slovinsku. Vyplácanie mzdy „na ruku“ sa znížilo počas krízy, najmä v strednej a východnej Európe, ale zvýšilo sa v Grécku.

Ďalšia analýza vplyvu krízy na výskyt nelegálnej práce naznačuje, že oslabenie trhov práce od roku 2007 viedlo k zvýšeniu súkromnej ponuky nelegálnej práce, aj keď spojenie s rastúcou chudobou je oveľa menej zrejmé. Avšak zdá sa, že rastúca nezamestnanosť a chudoba zvyšujú akceptáciu vyplácania mzdy „na ruku“. Taktiež sa zdá, že úroveň zdanenia nemá priamy vplyv na úroveň nelegálnej práce. Vplyv však môže mať vnímanie verejných služieb a to, ako účinne sú použité daňové príjmy.

V správe o hospodárskom a sociálnom vývoji v Európe sa uvádza aj prehľad viacerých úspešných opatrení prijatých v rôznych členských štátoch na boj proti nelegálnemu zamestnávaniu. Medzi tieto opatrenia patria:

• stimuly na sformalizovanie nelegálnej činnosti, ako administratívne zjednodušenie, priame daňové stimuly pre kupujúcich alebo poukážky na služby;
• opatrenia na podporu lepšej daňovej morálky a kultúry dodržiavania záväzkov, napríklad prostredníctvom kampaní na zvyšovanie povedomia;
• lepšie odhaľovanie porušení a tvrdšie sankcie.

V apríli 2014 by mala Komisia navrhnúť vytvorenie európskej platformy zameranej na prevenciu a odradzovanie od nelegálnej práce, ktorá by spájala rôzne orgány presadzovania práva členských štátov, ako sú inšpektoráty práce, orgány sociálneho zabezpečenia, daňové a migračné orgány a iné zainteresované strany. Platforma by mala posilniť spoluprácu na úrovni EÚ s cieľom účinnejšie predchádzať nelegálnej práci a odrádzať od nej.

Zdroj: Európska komisia

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk