Nemecký zákon o náležitej starostlivosti v dodávateľských reťazcoch

Od 1. januára 2023 vstúpil do platnosti nemecký zákon „Lieferkettensorgfaltspflichtengesetz“ – zákon o náležitej starostlivosti v dodávateľských reťazcoch (zákon LkSG), ktorého základné charakteristiky zhrnieme v tomto článku. Nemecko sa tak stalo ďalšou krajinou (napr. Francúzsko, Veľká Británia, Holandsko a pod.), ktorá prijala komplex opatrení v oblasti zodpovednosti za ochranu ľudských práv a životného prostredia v rámci dodávateľských reťazcov. Tento zákon sa však netýka len nemeckých spoločností, ale má širší záber - tým, že môže existovať dosah aj na slovenské spoločnosti, ktoré by boli v pozícií priameho alebo nepriameho dodávateľa.

Na ktorých podnikateľov sa zákon LkSG vzťahuje?

Zákon LkSG sa týka podnikateľov so sídlom či hlavnou správou v Nemecku, ako aj zahraničných pobočiek (organizačných zložiek) umiestnených v Nemecku, pričom zákon sa týkal pre rok 2023 najskôr podnikateľov, ktorí zamestnávajú v Nemecku minimálne 3 000 zamestnancov a od 1.1.2024 sa okruh rozšíril a uplatňuje sa na podnikateľov s minimálne 1 000 zamestnancami. Do tohto počtu sa zahrňujú nielen zamestnanci priamo v Nemecku, ale aj zamestnanci vyslaní do zahraničia.

Dodávateľský reťazec zahŕňa všetky výrobky a služby podnikateľa - zahŕňa všetky stupne v Nemecku a v zahraničí, ktoré sú potrebné na výrobu výrobkov a poskytovanie služieb, od ťažby surovín až po dodávku konečnému zákazníkovi, a patria sem

činnosti podnikateľa v jeho vlastnej oblasti podnikania,
činnosti priameho dodávateľa a
činnosti nepriameho dodávateľa.

Patria sem všetky činnosti súvisiace s výrobou a používaním výrobkov a poskytovaním služieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v Nemecku alebo v zahraničí. Priamym dodávateľom sa rozumie zmluvná strana zmluvy o dodávke tovaru alebo poskytovaní služieb, ktorého dodávky sú nevyhnutné na výrobu výrobku podnikateľa alebo na poskytovanie a využívanie príslušnej služby. Nepriamym dodávateľom je každý subjekt, ktorý nie je priamym dodávateľom a ktorého dodávky sú nevyhnutné na výrobu výrobku podnikateľa alebo na poskytovanie a využívanie príslušnej služby. Vo vzťahu k nepriamemu dodávateľovi sa uplatňuje užší rozsah povinností (systém umožňujúci podávanie sťažností a prípadne manažment rizík); avšak v prípadoch, keď podnikateľ zneužil usporiadanie vzťahu s priamym dodávateľom alebo uzatvoril transakciu s cieľom obísť požiadavky na náležitú starostlivosť vo vzťahu k priamemu dodávateľovi, sa nepriamy dodávateľ bude považovať za priameho dodávateľa v celom rozsahu.

Aké opatrenia musia povinné osoby dodržať?

Jedná sa o povinnosti preventívnej povahy, monitorovacie povinnosti a povinnosť odstránenia porušenia.

Od podnikov sa vyžaduje, aby vo svojich dodávateľských reťazcoch vykonávali opatrenia a náležitú starostlivosť v oblasti ľudských práv a životného prostredia, a to s cieľom predchádzať rizikám v oblasti ľudských práv alebo životného prostredia alebo ich minimalizovať, alebo ukončiť porušovanie. Tieto opatrenia majú zahŕňať aj systém umožňujúci podávanie sťažností od nepriamych dodávateľov. Podnikatelia sú povinní dbať na dodržiavanie ľudských práv a ochranu životného prostredia v dodávateľských reťazcoch, čo sa konkretizuje predovšetkým v oblasti pracovného práva napr. zákazom detskej práce, zákazom nútených prác, zákazom diskriminácie, dodržiavaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, udržateľnosť a ekologické postupy výroby a podobne.

Podnikatelia sú povinní zaviesť procesy a opatrenia potrebné na (i) manažment rizík a ich identifikáciu, (ii) ich analýzu, (iii) prevenciu a (iv) nápravu porušení, a to vo svojich vlastných prevádzkach v Nemecku a v zahraničí, ako aj vo svojich domácich dodávateľských reťazcoch, vrátane medzinárodných dodávateľov.

V oblasti prevencie musí podnikateľ zakotviť vhodné preventívne opatrenia voči priamemu dodávateľovi, najmä:

zohľadnenie ľudských práv a environmentálnych očakávaní pri výbere priameho dodávateľa,
zmluvné ubezpečenie od priameho dodávateľa, že bude plniť očakávania v oblasti ľudských práv a životného prostredia, ktoré požaduje vedenie podnikateľa, a bude ich vhodne riešiť v rámci dodávateľského reťazca,
realizácia školení a vzdelávania na presadzovanie zmluvných ubezpečení priameho dodávateľa.

Analýzu rizík musí podnikateľ vykonávať raz ročne, ako aj ad hoc, ak podnikateľ musí očakávať v dodávateľskom reťazci výraznú zmenu alebo výrazné rozšírenie rizikových situácií, napríklad v dôsledku zavedenia nových výrobkov, projektov alebo novej oblasti podnikania.

Ak podnikateľ zistí, že v oblasti jeho podnikania alebo u priameho dodávateľa došlo k porušeniu alebo hrozí porušenie povinností v oblasti ľudských práv alebo životného prostredia, musí bezodkladne prijať primerané nápravné opatrenia, najmä smerujúce k ukončeniu porušenia. V určitých prípadoch môže nastať aj situácia, kedy podnikateľ bude musieť ukončiť obchodný vzťah a to len vtedy, ak

porušenie chráneného práva alebo environmentálnej povinnosti sa považuje za veľmi závažné,
vykonanie opatrení stanovených v návrhu postupu nevedie k náprave situácie po uplynutí času uvedeného v návrhu postupu,
podnikateľ nemá k dispozícii iné menej prísne prostriedky a zvyšovanie jeho ovplyvňovania sa nebude javiť dostačujúce.

Splnenie povinností stanovených zákonom LkSG musí byť u podnikateľa priebežne dokumentované. Dokumentácia sa musí uchovávať najmenej sedem rokov od jej vytvorenia. Podnikateľ musí vypracovať výročnú správu o plnení povinností náležitej starostlivosti za predchádzajúci finančný rok a bezplatne ju zverejniť na internetovej stránke najneskôr do štyroch mesiacov po skončení finančného roka na obdobie siedmich rokov. Tieto správy sa elektronicky doručujú aj príslušnému orgánu.

Aké sú sankcie?

V prípade porušení povinností definovaných v zákone LkSG, môže príslušný orgán uložiť podnikateľovi (organizačnej zložke) pokuty odstupňované podľa druhu porušenej povinnosti v rozsahu do 100 000,- EUR, do 400 000,- EUR až v rozsahu do 800 000,- EUR; v určitom prípade je u podnikateľa s priemerným ročným obratom nad 400 miliónov EUR možná pokuta vo výške do 2% obratu a prípadne môže dôjsť za určitých podmienok k zákazu účasti vo verejných obstarávaniach v Nemecku. Zákon však priamo vylučuje, aby v prípade porušenia v ňom stanovených povinností bolo možné uplatnenie občianskoprávnej zodpovednosti. Ak by zodpovednosť podľa občianskoprávnych predpisov vyplývala z iného právneho dôvodu, uplatnenie takýchto nárokov vylúčené nie je.

Na záver by sme chceli uviesť, že dňa 24.4.2024 bola Európskym parlamentom schválená Smernica EÚ o dodávateľských reťazcoch, ktorá má byť implementovaná do právnych poriadkov členských štátov do roku 2026 a ktorá obsahuje komplexnejšiu úpravu ako nemecký zákon LkSG.

Silvia Podlipná
Advokátka