(Ne)možnosť výkonu záložného práva na obchodný podiel?

Od 1. októbra 2012 pribudla spoločníkom spoločností s ručením obmedzeným nová povinnosť. Slovenské fyzické a právnické osoby sú povinné doložiť k zápisu prevodov svojich väčšinových obchodných podielov do obchodného registra súhlas správcu dane. Ten dostanú len tie osoby, ktoré nemajú nedoplatky na daniach. Cieľom tohto opatrenia štátu je zamedziť nadmerným odpočtom DPH a zlepšiť platobnú disciplínu slovenských fyzických a právnických osôb. Na zahraničné osoby sa uvedená povinnosť nevzťahuje.

V našom článku sa podrobnejšie venujeme tomu, s akými úskaliami sa v dôsledku uvedeného opatrenia potýkajú banky ako záložní veritelia pri výkone záložného práva na obchodný podiel.

V rámci úverového financovania zohráva pre banku kľúčovú úlohu zabezpečenie úveru. Banka, resp. iná financujúca inštitúcia, má záujem čo najlepšie zabezpečiť plnenie povinností zo strany dlžníka. Za týmto účelom sa štandardne zriaďuje záložné právo na majetok dlžníka. Záložné právo na nehnuteľnosti podlieha registrácii v katastri nehnuteľností. Záložné právo na hnuteľné veci (napr. stroje) a pohľadávky podliehajú registrácii v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Záložné právo na obchodné podiely na spoločnosti dlžníka podlieha registrácii v obchodnom registri (v tomto prípade sa zmluva o zriadení záložného práva uzatvára medzi bankou ako záložným veriteľom a spoločníkmi, ktorí sú majiteľmi obchodných podielov na spoločnosti dlžníka, ako záložcami). V prípade, ak dlžník prestane splácať poskytnutý úver, banka ako záložný veriteľ je zo zákona oprávnená vykonať záložné právo, t.j. uspokojiť sa z ktoréhokoľvek predmetu záložného práva, teda podľa svojho uváženia speňažovať jednotlivé zložky dlžníkovho majetku, pokým nebude jej pohľadávka v plnom rozsahu uspokojená. To znamená, že je oprávnená dohodnutým spôsobom predať nehnuteľnosť, hnuteľné veci, inkasovať pohľadávku i predať obchodný podiel na spoločnosti dlžníka. Pri týchto činnostiach pritom banka ako záložný veriteľ zo zákona koná v mene záložcu.

Pri výkone záložného práva dochádza k predaju, t.j. prevodu obchodného podielu. Podľa právnej úpravy platnej do 30. septembra 2012 neboli prevody obchodných podielov (za predpokladu, že ich prevod nebol vylúčený v spoločenskej zmluve) zo strany štátu nijako obmedzované a zápis prevodu obchodného podielu do obchodného registra bol len formalitou (prevod nadobudol účinnosť ešte pred zápisom). Novela Obchodného zákonníka č. 246/2012 zaviedla viacero noviniek, ktoré sa týkajú prevodu väčšinového obchodného podielu slovenských fyzických a právnických osôb (väčšinovým obchodným podielom sa podľa zákona rozumie obchodný podiel, s ktorým sa spája aspoň polovica (50%) všetkých hlasov spoločníkov). Najvýznamnejšou zmenou je to, že účinnosť prevodu takého obchodného podielu nastáva až jeho zápisom do obchodného registra. Navrhovateľ je zároveň povinný obchodnému registru predložiť súhlas správcu dane, pričom platí, že správca súhlas nevydá v prípade, že prevodca alebo nadobúdateľ tohto obchodného podielu má nedoplatok na daniach vyšší ako 170 EUR. A tu nastáva problém. Ak sa vo fáze výkonu záložného práva pri príprave registrácie prevodu v obchodnom registri zistí, že záložca má nedoplatok na daniach vyšší ako 170 EUR, (i) správca dane súhlas s prevodom nevydá, (ii) obchodný register nezapíše prevod obchodného podielu, a teda prevod nenadobudne účinnosť – k výkonu záložného práva nedôjde. V tejto súvislosti ďalej poukazujeme na to, že banka ako záložný veriteľ nie je oprávnená podať návrh na zápis prevodu obchodného podielu do obchodného registra, aj keby sa jej podarilo získať súhlas správcu dane (na podanie návrhu sú oprávnení len konatelia dlžníka). Hoci pri prevodoch obchodných podielov zahraničných osôb sa súhlas správcu dane nevyžaduje, banka ako záložný veriteľ je pri zápise povinná doložiť písomné vyhlásenie zahraničnej osoby-spoločníka, že povinnosť doložiť súhlas správcu dane sa na neho nevzťahuje. Bez súčinnosti dlžníka tak banka nedosiahne uspokojenie svojej pohľadávky. Inštitút záložného práva na obchodný podiel stráca pre banku význam. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že uvedené sa vzťahuje len na prevody väčšinových obchodných podielov slovenských fyzických a právnických osôb.

Je otázne, aký efekt bude mať daňová kontrola a zvýšená administratívna náročnosť zápisu prevodov väčšinových podielov slovenských fyzických a právnických osôb do obchodného registra na výskyt daňových podvodov. V našom článku sme sa snažili priblížiť danú problematiku z pohľadu bánk a financujúcich inštitúcii, ktorým novela priniesla zvýšené administratívne zaťaženie a ďalšie náklady v prípade, ak záložca má nedoplatky na daniach, nie je schopný ich uhradiť, resp. so záložným veriteľom odmieta spolupracovať.

Mgr. Roman Gašparík, LL.M.