Veriteľ môže na súde žalobou napadnúť účinnosť takéhoto právneho úkonu dlžníka a ak súd uzná, že boli splnené všetky predpoklady odporovateľnosti, vyhlási ukracujúci právny úkon dlžníka vo vzťahu k veriteľovi za neúčinný. Úspech veriteľa však nie je ani zďaleka zaručený, najmä ak je dlžník právnickou osobou a osoba, na ktorú svoj majetok previedol, nenapĺňa žiadnu zo zákonných definícií blízkej osoby dlžníka.

Občiansky zákonník vo všeobecnosti rozlišuje medzi dvoma základnými druhmi tzv. ukracujúcich právnych úkonov. Prvým sú právne úkony, ktorými dlžník ukrátil veriteľa a ku ktorým došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobou blízkou dlžníkovi. Pojem blízka osoba definuje občiansky zákonník v § 116 a § 117. V takomto prípade veriteľ pre svoju úspešnosť nemusí pred súdom odporovateľnosť právneho úkonu dlžníka dokazovať, pretože tá sa predpokladá. Naopak, osoba blízka dlžníkovi musí pre svoju úspešnú obranu preukázať, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa nevedela a ani vedieť nemohla, a to napriek tomu, že vyvinula náležitú starostlivosť na poznanie dlžníkovho úmyslu. Náležitú starostlivosť v tejto súvislosti definuje Najvyšší súd ČR ako takú aktivitu, z ktorej výsledku by úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa blízka osoba spoznala, t.j. by sa o tomto úmysle dozvedela.[1] Dôkazné bremeno je teda na strane osoby blízkej dlžníkovi, ktorá majetok dlžníka nadobudla.

Ďalším druhom ukracujúcich právnych úkonov sú právne úkony, ktoré dlžník urobil v posledných 3 rokoch v úmysle ukrátiť veriteľa v prospech osoby, ktorá nespĺňa status blízkej osoby dlžníka. Osobám, ktoré nie sú blízkymi osobami dlžníka, zákon poskytuje výrazne vyššiu mieru dôveryhodnosti ako osobám blízkym dlžníkovi. V takomto prípade má veriteľ zložitejšiu situáciu, keďže odporovateľnosť právneho úkonu sa nepredpokladá a veriteľ musí dokázať, že osoba, na ktorú dlžník previedol svoj majetok, o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa vedela, resp. musela vedieť.[2] Dôkazné bremeno je teda na strane veriteľa, ktorý bol prevodom majetku dlžníka ukrátený.

Otázka preukazovania vedomosti tretej osoby o tom, že dlžník právnym úkonom veriteľa ukrátil, bola v roku 2020 predmetom konania na Najvyššom súde SR[3], ktorý vyjadril názor posilňujúci postavenie veriteľa, najmä s ohľadom na prostriedky, ktoré môže veriteľ použiť na úspešné preukázanie odporovateľnosti ukracujúceho úkonu dlžníka.

Veriteľ sa v predmetnom konaní na súde domáhal vyslovenia neúčinnosti zmluvy o predaji časti podniku svojho dlžníka na tretiu osobu, pričom napadanou zmluvou dlžník za kúpnu cenu 1000 eur previedol na kupujúceho, okrem iného, aj nehnuteľnosti s celkovou trhovou hodnotou minimálne 200 000 eur. Veriteľ v žalobe predovšetkým poukazoval na nepomer kúpnej a trhovej ceny prevedených nehnuteľností, ako aj na fakt, že dlžník aj kupujúci, obaja právnické osoby, mali rovnaké sídlo, podobný predmet činnosti a takmer rovnaké obchodné meno.

Okresný súd v prvostupňovom konaní síce uznal, že napadanou zmluvou došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky, no veriteľovu žalobu zamietol, keďže veriteľ nepreukázal vedomosť kupujúceho o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. Podľa názoru súdu, veriteľove úvahy samy o sebe nepredstavujú dostatočný dôkaz o tom, že kupujúci vedel o úmysle dlžníka ukrátiť uspokojenie veriteľa. Krajský súd sa následne stotožnil s názorom Okresného súdu a jeho rozsudok potvrdil. Proti rozsudku Krajského súdu následne veriteľ podal dovolanie na Najvyšší sud SR, ktorý s rozhodnutiami Okresného a Krajského súdu nesúhlasil a obe rozhodnutia zrušil, keďže sa vôbec nevysporiadali s tvrdeniami a dôkazmi predloženými veriteľom a bez ich akéhokoľvek vyhodnotenia len skonštatovali, že veriteľ neuniesol dôkazné bremeno.

Najvyšší súd zároveň uviedol, že pozícia veriteľa pri unesení dôkazného bremena v súdnom konaní je obmedzená a keďže veriteľ je osoba odlišná od účastníkov odporovaného právneho úkonu, môže preto svoju argumentáciu o ukracujúcom úmysle dlžníka a skutočnosti, že druhá strana o tomto úmysle vedela alebo vedieť mala a mohla, založiť aj len na nepriamych dôkazoch, týkajúcich sa napadnutého právneho úkonu alebo okolností, za ktorých bol uskutočnený.

Mgr. Filip Kozoň,
advokátsky koncipient

 

 

Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

Hodžovo námestie 1/A
811 06 Bratislava

Tel:      +421 232 786 411
E-mail: bratislava@eversheds-sutherland.sk