Ďalej podľa článku 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru namietal, že bolo porušené jeho právo na spravodlivé prerokovanie veci v dôsledku odmietnutia ústavného súdu zaoberať sa jeho sťažnosťou, ako aj v dôsledku neustanovenia advokáta, ktorý by ho zastupoval. Sťažovateľ totiž podal ústavnú sťažnosť namietajúc porušenie oboch vyššie uvedených článkov, ústavný súd ju však odmietol z dôvodu oneskoreného podania.

Pokiaľ ide o prijateľnosť sťažnosti, vláda vo svojom stanovisku namietala, že sťažovateľ nevyužil účinným spôsobom vnútroštátne prostriedky nápravy. Konkrétne tvrdila, že sťažovateľ nepodal ústavnú sťažnosť v súlade s formálnymi náležitosťami a praxou ústavného súdu, keď ju podal oneskorene. V tomto ohľade poukazovala na dokumenty v trestnom spise svedčiace o tom, že sťažovateľ obdržal rozsudok najvyššieho súdu už 10. decembra 2008, od kedy sa mu začala počítať dvojmesačná lehota na podanie ústavnej sťažnosti, pričom ju podal dva dni po uplynutí lehoty, t.j. 12. februára 2009. V dôsledku toho argumentovala, že následné rozhodnutie ústavného súdu o neustanovení advokáta za daných okolností nebolo v rozpore s jeho právami podľa článku 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru.

Po preskúmaní konkrétnych okolností prípadu ESĽP odmietol sťažnosť pre namietané porušenie článku 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru z dôvodu zjavnej nepodloženosti. V tejto súvislosti sa stotožnil s argumentáciou vlády, že sťažovateľ nepodal ústavnú sťažnosť v súlade s formálnymi požiadavkami a praxou ústavného súdu, keď konštatoval, že ústavný súd postupoval pri odmietnutí ústavnej sťažnosti v súlade so svojou praxou. Pokiaľ ide o namietané porušenie článku 5 ods. 1 Dohovoru, ESLP konštatoval, že sťažovateľ nevyčerpal účinným spôsobom všetky vnútroštátne prostriedky nápravy vzhľadom na oneskorené podanie svojej ústavnej sťažnosti.

Zdroj: Európsky súd pre ľudské práva

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk