1. Súd začne opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté,
2. Súd začne opätovne konať s tými istými účastníkmi konania,
3. Súd začne opätovne konať o tej istej veci.
Zato istú vec v zmysle § 230 CSP treba považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúce z totožného skutkového stavu.
V konaní o návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia podľa § 329 ods. 3 CSP taktiež platí, že „ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci“.
Dôvodom, pre ktorý nie je možné použiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci v prípade konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je, že prekážka res iudicati sa vzťahuje na rozhodnutia vo veci samej, ale uznesenie o neodkladnom opatrení nie je rozhodnutie vo veci samej. Touto otázkou sa už zaoberal Najvyšší súd slovenskej republiky a v rozhodnutí 5M Cdo 13/2007 sa vyjadril nasledovne: “Úpravou predbežných opatrení umožňuje Občiansky súdny poriadok rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Rozhodnutie, ktorým súd vydá predbežné opatrenia alebo zamietne návrh na jeho vydanie, nie je rozhodnutím vo veci samej a zásadne ani neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej. Nie je preto ani svojou povahou res iudicata, ktorá skutočnosť by bránila opätovnému rozhodnutiu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ak sú na jeho vydanie splnené podmienky podľa § 74 a nasl. O.s.p.” Z uvedeného teda možno konštatovať, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v prípade konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedá aplikovať.
Mgr. Patrik Mečár,
advokátní koncipient