Na prvý pohľad sa môže zdať, že pojem „nezaopatrené dieťa“ je jasný a pochopiteľný pre každého. Keď je však pri riešení životných situácií v oblasti sociálneho zabezpečenia potrebné aplikovať právnu úpravu, zistíme, že jeho definícia sa výrazne líši od toho, čo si pod týmto pojmom predstavuje väčšina ľudí.

Definícia nezaopatreného dieťaťa v právnom rámci je ukotvená v ustanoveniach § 9 Zákona o sociálnom poistení[1], podľa ktorých sa za nezaopatrené dieťa považuje dieťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku. Tá je bližšie definovaná v ustanoveniach § 19, ods. 2 Školského zákona[2]. Zahŕňa obdobie desiatich rokov, ktoré začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku.

Nezaopatrené dieťa v zmysle Zákona o sociálnom poistení

Zákon o sociálnom poistení v ustanoveniach § 9 rozširuje definíciu nezaopatreného dieťaťa aj na prípady, kedy má dotknutá osoba status nezaopatreného dieťaťa aj po skončení povinnej školskej dochádzky. Tento status môže mať osoba najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, pod podmienkou, že sa

• sústavne pripravuje na povolanie, alebo

• pre chorobu alebo stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť a sú  vymedzené v prílohe č. 2 zákona, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, alebo

• pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ktorý je rovnako vymedzený v prílohe č. 2 zákona a má trvať alebo trvá dlhšie ako jeden rok) je neschopná sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopná vykonávať zárobkovú činnosť.

Zákon o sociálnom poistení obsahuje aj negatívnu definíciu pojmu nezaopatrené dieťa. Ide o situácie, kedy osoba nemôže mať status nezaopatreného dieťaťa aj napriek tomu, že sa napríklad sústavne pripravuje na povolanie alebo je neschopná sústavne sa pripravovať či vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo chorobu. Nezaopatrené dieťa teda podľa ustanovenia § 9, ods. 3 Zákona o sociálnom poistení nie je dieťa, ktoré

• sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul, alebo

• je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Pod pojmom „sústavná príprava na povolanie“ sa podľa ustanovení §10 Zákona o sociálnom poistení rozumie štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Sústavná príprava na povolanie je aj obdobie

• bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

• od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

• po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,

• od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

Nezaopatrené dieťa v zmysle Zákona o prídavku na dieťa

Nezaopatreným deťom sa venuje aj Zákon o prídavku na dieťa[3]. V zmysle ustanovení § 3 Zákona o prídavku na dieťa sa za nezaopatrené dieťa považuje dieťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku. Status nezaopatreného dieťaťa podľa ustanovení § 3, ods. 1, písm. a) Zákona o prídavku na dieťa má aj osoba, ktorá sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, resp. vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. Podľa ustanovení § 3, ods. 2 Zákona o prídavku na dieťa je nezaopatreným dieťaťom aj dieťa, ktoré

• je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy,

• sa vzdeláva v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, alebo

• je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti. Dlhodobo nepriaznivý stav je definovaný v Zákone o prídavku na dieťa podobne  ako v Zákone o sociálnom poistení a zároveň odkazuje aj na prílohu č. 2 Zákona o sociálnom poistení.

Zákon o prídavku na dieťa vymedzuje definíciu nezaopatreného dieťaťa aj negatívne, a to konkrétne v ustanoveniach § 3, ods. 3. Status nezaopatreného dieťaťa nemá osoba, ktorej vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, alebo ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Definícia pojmu „sústavná príprava dieťaťa na povolanie“ sa v podstatných bodoch nelíši od definície v Zákone o sociálnom poistení.

Je zrejmé, že rozličné definície nezaopatreného dieťaťa môžu spôsobovať nejasnosti pri aplikácii právnych predpisov sociálneho zabezpečenia. Rôzne vekové hranice môžu mať značný vplyv na finančné a sociálne postavenie jednotlivcov a rodín v systéme sociálnej podpory. Duálna úprava legálnej definície nezaopatreného dieťaťa je v práve sociálneho zabezpečenia v súčasnosti prekonaná a mala by byť zjednotená. Rozdielna maximálna hranica veku, v rámci ktorej má osoba status nezaopatreného dieťaťa je teda nadbytočná.

Zákonodarca do určitej miery zvýhodňuje nezaopatrené dieťa v poisťovacom systéme. Príkladom je nárok na sirotský dôchodok, ktorý je najčastejšie poskytovanou dávkou nezaopatreným deťom. Suma sirotského dôchodku je podľa ustanovení § 77 Zákona o sociálnom poistení vo výške 40 % starobného alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok.

V roku 2022 bola priemerná výška starobného dôchodku 519 EUR. Hodnota 40 % z tejto sumy (519 EUR) je takmer 208 EUR. V priemere teda nezaopatrené dieťa poberajúce sirotský dôchodok dostane 208 EUR mesačne, a to až do dovŕšenia 26. roku života. To sa však netýka osôb, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, alebo poberajú invalidný dôchodok a ich miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je o viac ako 70 %.

Na druhej strane, najčastejšie poskytovaný príspevok v rámci systému štátnej sociálnej podpory je prídavok na dieťa. V súčasnosti je suma prídavku podľa ustanovení § 8 Zákona o prídavku na dieťa fixne stanovená na 60 EUR. Táto suma je výrazne nižšia ako suma priemerného sirotského dôchodku, no napriek tomu má na ňu nezaopatrené dieťa (resp. iná oprávnená osoba) nárok maximálne do veku 25 rokov.

Uvedený príklad demonštruje nelogickosť rozdielnej maximálnej vekovej hranice nezaopatreného dieťaťa. Z hľadiska záťaže na štátny rozpočet je s najväčšou pravdepodobnosťou finančne náročnejší sirotský dôchodok, a to aj preto, že nezaopatrené dieťa naň má nárok pri smrti oboch rodičov. Sirotský dôchodok sa však môže poskytovať dlhšie než prídavok na dieťa, ktorý pre štátny rozpočet predstavuje výrazne nižšiu finančnú záťaž.

Podobná situácia nastáva aj pri priznaní statusu nezaopatreného dieťaťa osobe, ktorá je pre dlhodobý nepriaznivý stav neschopná sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť.

V zmysle Zákona o prídavku na dieťa je takáto osoba nezaopatreným dieťaťom len do dovŕšenia plnoletosti, zatiaľ čo podľa Zákona o sociálnom poistení až do dovŕšenia 26. roku života. Je možné polemizovať o tom, že aj takáto osoba (vzhľadom na nepriaznivú životnú situáciu, v ktorej sa nachádza) potrebuje štátnu sociálnu pomoc v čo najväčšej miere, a preto by jej mal byť priznaný status nezaopatreného dieťaťa, a to až do dovŕšenia 26 rokov.

Zákon o prídavku na dieťa je striktnejší aj v prípade nepriznania statusu nezaopatreného dieťaťa osobám, ktoré poberajú invalidný dôchodok. Zatiaľ čo podľa Zákona o sociálnom poistení nemá tento status osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok a jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je o viac ako 70 %. Oproti tomu podľa Zákona o prídavku na dieťa nie je nezaopatreným dieťaťom akákoľvek osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok.

Natália Tonhauserová,
právny asistent

 

 

Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o.

 

Twin City Tower
Mlynskè nivy 10
821 09 Bratislava

 

Tel.:       +421 2 321 130 31

Fax:       +421 2 321 441 48

email:    office@actlegal-mph.com

---

[1]      Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako Zákon o sociálnom poistení).

[2]      Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako Školský zákon).

[3]      Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej ako Zákon o prídavku na dieťa).