Zákon o dočasnej ochrane podnikateľov priamo nadväzuje na zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej ako „zákon o mimoriadnych opatreniach“), ktorý okrem iného vytvoril inštitút dočasnej ochrany podnikateľov z dôvodu negatívnych dopadov v dôsledku šírenia nebezpečnej ľudskej nákazy COVID-19. Zákon o mimoriadnych opatreniach predstavoval dočasný právny rámec na rýchle poskytnutie ochrany podnikateľom, ktorý sa v dôsledku finančnej krízy spôsobenej nebezpečnou ľudskou nákazou COVID-19 dostali do nepriaznivej finančnej situácie.

Vzhľadom na skutočnosť, že pandémia COVID-19 nie je na ústupe a podnikatelia vo viacerých segmentoch nemôžu vykonávať svoju podnikateľskú činnosť vôbec (prípadne ju vykonávajú v značnej zníženej miere) a odôvodnene sa očakáva, že negatívne ekonomické dopady budú trvať ešte určité obdobie, slovenský zákonodarca sa rozhodol prijať komplexnú právnu úpravu na základe ktorej vznikne právny inštitút tzv. dočasnej ochrany podnikateľov vo finančných ťažkostiach (ďalej ako „dočasná ochrana“).

Tento právny inštitút bude slúžiť pre podnikateľov, ktorí sa v dôsledku šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej nákazy COVID-19 dostali do finančných ťažkostí. Význam prijatia zákona o dočasnej ochrane podnikateľov je v tejto dobe ešte vyšší aj vzhľadom na to, že v súčasnosti je v podmienkach Slovenskej republiky iba ťažko využiteľný inštitút reštrukturalizácie obchodných spoločnosti. Je tomu tak najmä z dôvodu, že podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácií sa v prípade reštrukturalizácie podniku vyžaduje uspokojenie minimálne 50% zo zistených pohľadávok dlžníka[1]. Od roku 2015, v ktorom došlo k zavedenia tejto minimálnej miery uspokojenia rapídne poklesol počet reštrukturalizácii. V čase obrovských finančných problémov obchodných spoločností spôsobených dopadmi pandémie sa možnosť využitia tohto inštitút reštrukturalizácie javí ešte ako ďaleko nižšia. Preto si dovoľujeme predpokladať, že ak by nedošlo k vytvoreniu inštitútu dočasnej ochrany došlo by ešte k väčším finančným škodám, keďže viaceré podnikateľské subjekty by v prípade ich úpadku[2] zamierili priamo do konkurzu.

Aké podmienky sú vyžadované, aby podnikatelia získali ochranu pred veriteľmi a aké právne účinky bude mať tento novo vytvorený právny inštitút?

Nový zákon o dočasnej ochrane podnikateľov čiastočne sprísnil podmienky pre ochranu podnikateľských subjektov nachádzajúcich sa vo finančných ťažkostiach. Má pôsobiť ako trvácnejší nástroj a budú môcť oň požiadať už len podnikatelia, u ktorých existuje predpoklad životaschopnosti ich podniku a s dočasnou ochranou súhlasia aj jeho rozhodujúci veritelia.

Ako uvádza ustanovenie § 1 zákona o dočasnej ochrane podnikateľov: „účelom dočasnej ochrany je vytvorenie časovo obmedzeného rámca na ochranu pred veriteľmi a nástrojov na podporu podnikateľov vo finančných ťažkostiach, ktoré im majú umožniť pokračovať v podnikaní a zabrániť tak najmä strate pracovných miest, know-how a priniesť vyššiu mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov.“

Podmienky na poskytnutie dočasnej ochrany

Oprávnenými subjektami na poskytnutie dočasnej ochrany sú podnikatelia, ktoré spĺňajú formálne predpoklady. Definíciu podnikateľa upravuje § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka[3]. Z dikcie citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka vyplýva, že oprávneným subjektom na účely poskytnutia dočasnej ochrany bude právnická osoba ako aj fyzická osoba – podnikateľ.

Z hľadiska splnenia podmienok pre poskytnutie dočasnej ochrany sa vyžaduje nasledovné:

1. Podnikateľ má na území Slovenskej republiky centrum hlavných záujmov;

Centrum hlavných záujmov[4] definuje čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní. Je to miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. Podnikateľ môže mať iba jedno výlučné centrum hlavných záujmov. Nariadenie ustanovuje vyvrátiteľnú právnu podmienku, podľa ktorej sa za centrum hlavných záujmov podnikateľského subjektu považuje miesto jeho podnikania, ak sa nepreukáže opak. Právnu domnienku možno vyvrátiť napríklad tak, že sa preukáže, že ústredie spoločnosti sa nachádza v inom členskom štáte ako je registrované sídlo.[5]

2. Podnikateľ nie je bankou, poisťovňou, obchodníkom s cennými papiermi alebo iným subjektom, ktorý zákon vylučuje;

3. Podanie autorizovanej žiadosti na predpísanom formulári vrátane požadovaných príloh spĺňajúcej formálne náležitosti elektronickými prostriedkami na príslušný súd, pričom žiadateľ je povinný vyhlásiť splnenie (nižšie uvedených) osobitných predpokladov;
    
4. Podnikateľ podaním sleduje účel dočasnej ochrany;
    
5. S dočasnou ochranou súhlasí nadpolovičná väčšina podnikateľových veriteľov s výnimkou spriaznených veriteľov (potreba doložiť súhlas v písomnej forme);
    
6. Ku dňu podania žiadosti nie sú u podnikateľa dôvody na jeho zrušenie, nemá povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a vo vzťahu k nemu nepôsobia účinky začatia konkurzného konania, vyhlásenia konkurzu, začatia reštrukturalizačného konania alebo povolenia reštrukturalizácie;
    
7. Ku dňu podania žiadosti vo vzťahu k podnikateľovi neprebiehalo exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie pre uspokojenie nároku z jeho podnikateľskej činnosti;
    
8. Vo vzťahu k podnikateľovmu podniku, veci, právu alebo inej majetkovej hodnote patriacej k podniku nebol ku dňu podania žiadosti začatý výkon záložného práva;
    
9. Podnikateľ v posledných 12 mesiacoch pred podaním žiadosti nerozdelil zisk alebo iné vlastné zdroje a neurobil opatrenia ohrozujúce finančnú stabilitu podniku;
    
10. Podnikateľ vedie riadne účtovníctvo;
     
11. Podnikateľ v posledných 48 mesiacoch nebol v dočasnej ochrane;
     
12. Podnikateľ je zapísaný v registri partnerov verejného sektora (ak je žiadateľ právnickou osobou);

Účinky dočasnej ochrany

Zásadným ustanovením zákona o dočasnej ochrane podnikateľov je ustanovenie § 10, ktoré upravuje účinky poskytnutia dočasnej ochrany. Ako je uvedené aj v dôvodovej správe dočasnú ochranu možno vnímať ako určitý typ neodkladného opatrenia súdu, ktorého cieľom je poskytnúť podnikom, ktoré sú vo finančných ťažkostiach dostatočný, časovo obmedzený rámec určený pre efektívne naštartovanie a riadenie procesu sanácie dotknutého podniku.[6]

1. Pasívna konkurzná imunita

Účinnosťou dočasnej ochrany vzniká tzv. pasívna konkurzná imunita. Voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou nemožno rozhodnúť o začatí konkurzného konania. Inak povedané počas obdobia trvania dočasnej ochrany veriteľ môže podať návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi, avšak konkurzný súd aj v prípade, že by boli splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu nebude môcť rozhodnúť o začatí konkurzného konania.

2. Aktívna konkurzná imunita

Podnikateľ pod dočasnou ochranou nemá povinnosť podať návrh na vyhlásenie v konkurzu v zmysle § 11 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácií [7]v prípade, že je predĺžený[8]. Z uvedenej dikcie vyplýva, že štatutárny orgán sa nevystavuje ani riziku zmluvnej pokuty za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v prípade predĺženia spoločnosti v zmysle § 11 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácií[9] a ani rozhodnutiu o vylúčení v zmysle § 13a Obchodného zákonníka.

3. Relatívna exekučná imunita

Exekučná imunita znamená, že určitý predmet majetkovo právneho vzťahu (bez ohľadu či ide o vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu) nemôže byť exekvovaný. To znamená, že takáto vec (právo, iná majetková hodnota) exekúcií nepodlieha, t. j. je z exekúcie vylúčená, resp. na vec nie je exekúcia prípustná.

Počas trvania dočasnej ochrany nemožno v exekučnom konaní postihnúť podnik, vec, práva alebo iné majetkové hodnoty patriace podniku pre pohľadávku vzniknutú pred dočasnou ochranou. Zákon však taxatívne vymedzuje prípade v ktorých je možné exekvovať. Z toho dôvodu nejde o absolútnu exekučnú imunitu, ale iba o relatívnu exekučnú imunitu, t. j. je možné od podnikateľa v dočasnej ochrane vymáhať (i) neoprávnenú štátnu pomoc, (ii) pohľadávky vzniknuté pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie, alebo (iii) plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie.

4. Dočasná nemožnosť výkonu zabezpečovacích práv

Obdobne ako v prípade exekučnej imunity nemožno začať výkon zabezpečovacieho práva a ani ho vykonať a to ani v prípade ak je podnikateľ pod dočasnou ochranou záložným dlžníkom záložného veriteľa, ktorý nie je zároveň jeho obligačným veriteľom.

5. Obmedzenie započítania spriaznených pohľadávok

Proti pohľadávke, ktorá podnikateľovi vznikla po poskytnutí dočasnej ochrany, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči podnikateľovi pred poskytnutím dočasnej ochrany, ak ide o pohľadávku, ktorá patrí alebo patrila spriaznenej osobe.

6. Obmedzenie ukončenia zmluvných vzťahov

Druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s podnikateľom pod dočasnou ochranou, odstúpiť od zmluvy alebo odoprieť plnenie z takejto zmluvy pre omeškanie podnikateľa, ktoré vzniklo pred poskytnutí dočasnej ochrany, ibaže by boli splnené zákonom požadované podmienky (napr. ohrozenie prevádzky podniku druhej strany). Tento účinok má dôležitý význam z hľadiska udržateľnosti prevádzky podniku počas dočasnej ochrany.

7. Spočívanie lehôt

Lehoty na uplatnenie práva voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou (vrátane lehôt na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov) počas trvania dočasnej ochrany neplynú.

Práva a povinnosti podnikateľa pod dočasnou ochranou

1. Prednostné uhrádzanie záväzkov

Hlavným cieľom podnikateľa pod dočasnou ochranou má byť preklenutie ťažkej finančnej situácie. Preto podnikateľovi patrí právo uhrádzať prednostne záväzky bezprostredne súvisiace s bežnou podnikateľskou činnosťou a s plneniami potrebnými na zachovanie prevádzky podniku, ktoré vznikli po poskytnutí dočasnej ochrany pred skôr splatnými záväzkami a prednostne nespriazneným veriteľom.

2. Uprednostnenie spoločného záujmu veriteľov

Cieľom zákonodarcu je zabrániť podnikateľovi pod dočasnou ochranou uskutočňovať určité právne úkony, ktoré by boli v rozpore so záujmami veriteľov. Tento cieľ sleduje úprava § 11 ods. 2 zákona o dočasnej ochrane podnikateľov povinnosti, ktorá ukladá povinnosť uprednostnenia záujmu veriteľov pred vlastnými záujmami alebo záujmami iných osôb, a to najmä zákazom rozdelenia zisku alebo iných vlastných zdrojov alebo vrátenia úveru alebo obdobného plnenia, ktoré úveru hospodársky zodpovedá, na ktoré sa spriaznenej osobe zaviazal pred poskytnutím dočasnej ochrany.

3. Obmedzenie majetkových dispozícií

Dočasná ochrana podľa zákona musí predstavovať aj záväzok čiastočne obmedziť niektoré majetkové dispozície. V tomto smere ‚ 11 ods. 3 zákona o dočasnej ochrane podnikateľov ukladá povinnosť zdržať sa nakladania s majetkovou podstatou podniku a s majetkom, ktorý do nej môže patriť, pokiaľ by malo ísť o podstatné zmeny v skladbe, využití alebo určení tohto majetku alebo o jeho nie zanedbateľné zmenšenie alebo ak by išlo o úkon mimo rámca bežnej podnikateľskej činnosti.

4. Register partnerov verejného sektora

Povinnosť zápisu do registra verejného sektora nevyhnutná pre podanie samotnej žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany platí počas celého trvania dočasnej ochrany.

Je dôležité uviesť, že povinnosti uprednostnenia spoločného záujmu veriteľov, obmedzenia majetkových dispozícií a zápisu do registra verejného sektora musia byť podnikateľom pod dočasnou ochranou presadzované aj v ním ovládaných osôb[10].

Zároveň sa všetky vyššie uvedené povinnosti s výnimkou povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora rovnako vzťahujú aj na štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu a platia od okamihu, kedy žiadateľ začal s veriteľmi rokovanie o súhlase s poskytnutím dočasnej ochrany.

Úverové financovanie

Podnikateľ vo finančných ťažkostiach musí často riešiť svoju finančnú situáciu prostredníctvom úverového financovania. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o nový záväzok podnikateľa, musia existovať pravidlá za akých môže byť úver podnikateľovi poskytnutý.

1. Obvyklé úverové podmienky

Podnikateľovi nemôže byť poskytnuté úverové financovanie, ktoré by bolo poskytnuté za neobvyklých podmienok napr. príliš vysoký úrok alebo nadmerné zabezpečenie úveru prostredníctvom založenia viacerých nehnuteľností.

2. Účelovosť použitie finančných prostriedkov

Finančné prostriedky z úverového financovania môže podnikateľ použiť iba v súvislosti so zachovaním prevádzky podniku. Podnikateľ nemôže využívať finančné prostriedky napr. na nové investície. Rovnako je nevyhnutné použitie finančných prostriedkov z úverového financovania len na účel ustanovený v úverovej zmluve, ktorý by mal korešpondovať so cieľom jeho poskytnutia, t. j. sanácie obchodnej spoločnosti.

3. Prednostné právo zabezpečených veriteľov na poskytnutie úveru

Ustanovenie § 13 zákona o dočasnej ochrane podnikateľov upravuje právo zabezpečených veriteľov poskytnúť úver podnikateľovi prednostne. Avšak ak ani jeden zo zabezpečených veriteľov nevyužije prednostné právo na poskytnutie úveru podnikateľovi, podnikateľ môže využiť úverové financovanie prostredníctvom iných osôb za dodržania vyššie uvedených podmienok.

4. Priorita uspokojenia nárokov z úverového financovania

Účelom ustanovenia § 14 zákona o dočasnej ochrane podnikateľov je motivácia na poskytnutie úverového financovania. Veriteľ, ktorý poskytne podnikateľovi pod dočasnou ochranou úverové financovanie a voči podnikateľovi bude následne v období 5 rokov vyhlásený konkurz, bude mať výhodu pri uspokojovaní z majetku podnikateľa (úpadcu) oproti ostatným veriteľom. V praxi to bude znamenať, že veriteľ bude mať prednostné právo na uspokojovanie nezabezpečených pohľadávok pred nezabezpečenými pohľadávkami ostatných veriteľov. V prípade ak pôjde o zabezpečenú pohľadávku, veriteľ sa uspokojí zo zabezpečenej pohľadávky.[11]

Aby veriteľovi patrila priorita uspokojenia nárok z úverového financovania, musí do 30 dní od zániku dočasnej ochrany podať návrh na uloženie zmluvy o úverom financovaní do zbierky listín.[12]

Trvanie dočasnej ochrany

Dočasná ochrana podnikateľov trvá 3 mesiace odo dňa jej vzniku t. j. od uverejnenia v obchodnom vestníku. Zákon predpokladá, že podnikateľ môže najskôr 30 dní a najneskôr 10 dní pred uplynutím dočasnej ochrany požiadať o predĺženie dočasnej ochrany o ďalšie 3 mesiace. Predĺženie dočasnej ochrany je možné (okrem splnenia formálnych náležitostí) za predpokladu, že:

1. podnikateľ rokuje s veriteľmi o zmene obsahu záväzkov, o čiastočnom odpustení záväzkov alebo úverovom financovaní a spraví o tom vyhlásenie, ktoré pripojí k žiadosti a súčasne,
2. minimálne dvojtretinová väčšina veriteľov písomne súhlasí s predĺžením dočasnej ochrany.

Zánik dočasnej ochrany

Dočasná ochrana zaniká deň nasledujúci po dni zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku o podnikateľovi pod dočasnou ochranou a to v nasledovných prípadoch:

1. Uplynutím 3 mesiacov od poskytnutia dočasnej ochrany alebo od predĺženia dočasnej ochrany;

2. Na vlastnú žiadosť podnikateľa;

3. Vstupom podnikateľa do likvidácie;

4. Rozhodnutím súdu (z vlastného podnetu alebo na základe kvalifikovaného podnetu, ktorý môže podať každý), ak na dočasnú ochranu neboli predpoklady, predpoklady na jej poskytnutie zanikli alebo podnikateľ pod dočasnou ochranou porušil povinnosti vyplývajúce z dočasnej ochrany;

5. Návrh jedného z veriteľov s písomným súhlasom nadpolovičnej väčšiny všetkých veriteľov podnikateľa, čo predstavuje aktívny právny mechanizmus možnosti zásahu veriteľov voči dlžníkovi, ktorý by postupoval v rozpore so záujmami veriteľov predstavuje.

Po zániku dočasnej ochrany:

1. je podnikateľ povinný do 30 dní od zániku dočasnej ochrany uložiť do zbierky listín vyhlásenie, že nie je v úpadku alebo podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie.
2. podnikateľ nie je oprávnený požiadať opätovne o dočasnú ochranu počas obdobia 48 mesiacov od jej zániku.

Záver

Inštitút dočasnej ochrany je určený pre podnikateľov, ktorí sa aktívne a v dobrej viere snažia riešiť svoju nepriaznivú finančnú situáciu s veriteľmi. Práva veriteľov sú výrazne posilnené v porovnaní s predošlou právnou úpravou dočasnej ochrany podľa zákona o mimoriadnych opatreniach. Zákon o dočasnej ochrane má snahu poskytnúť dostatočný právny rámec na jednej strane pre využitie podnikateľom s krátkodobými finančnými ťažkosťami k prekonaniu zhoršenej situácie a sanácií svojho podniku a na druhej strane predstavuje dostatočné ochranné mechanizmy pre veriteľa proti zneužívaniu zo strany dlžníka.

Vzhľadom na skutočnosť, že inštitút dočasnej ochrany podnikateľov je v účinnosti iba krátke obdobie, nevieme zatiaľ posúdiť či prinesie deklarované ciele. Len čas ukáže, či sa inštitút dočasnej ochrany stane trvale účinným nástrojom na prekonanie dočasnej nepriaznivej situácie firiem a či dôjde k naplneniu účelu a cieľu tohto inštitútu uvedenému v § 1 tohto zákona. Prax následne ukáže, či inštitút dočasnej ochrany umožnil podnikateľom pokračovať ďalej v podnikateľskej činnosti, či zabránil masívnemu prepúšťaniu zamestnancov alebo či došlo k lepšiemu uspokojeniu pohľadávok veriteľov.

JUDr. Martin Jacko
Mgr. Jakub Hanesch

Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s r.o.

Dvořákovo nábrežie 8A
811 02 Bratislava

Tel:   +421 911 543 129
e-mail: martin.jacko@lansky.sk