Na kryptotrhu dochádza k neustálemu vývoju v oblasti virtuálnych mien, čo má za následok, že popri pojme „kryptomena“ sa začal používať aj širší pojem „kryptoaktívum“. Návrh Nariadenia MiCA navrhuje hneď niekoľko definícií pojmov týkajúcich sa kryptoaktív, ku ktorým doposiaľ neexistovala všeobecne akceptovaná definícia. “Samotné kryptoaktíva definuje ako „digitálne znázornenie hodnoty alebo práv, ktoré je možné prevádzať a ukladať elektronicky pomocou technológie distribuovaných záznamov DLT (ďalej len „DLT“) alebo podobnej technológie“,” približuje Lukáš Michálik, partner advokátskej kancelárie HKV. 

Technológia DLT je v MiCA definovaná ako „technológia, ktorá podporuje distribuovaný záznam šifrovaných údajov“. V angličtine je technológia distribuovaných záznamov známa aj pod často používaným výrazom Distributed Ledger a zrejme najznámejším typom je blockchain. Treba však upozorniť, že nejde o synonymá, ale blockchain je jedným z typov DLT s veľmi špecifickým technologickým základom, zároveň treba dodať, že nie každé DLT je Blockchain.

V súčasnosti existuje viac ako 5100 kryptoaktív s celkovou trhovou kapitalizáciou presahujúcou 250 miliárd dolárov. Kryptoaktíva môžu mať rôzne formy a rôzne vlastnosti, vo všeobecnosti sa však dajú rozdeliť na „kryptomeny“ na jednej strane a „tokeny“ na strane druhej. 

Kryptomeny (napr. Bitcoin, Litecoin, Ethereum, Monero) sú určené na vykonávanie rolí meny, t.j. fungujú ako univerzálny prostriedok výmeny a majú predstavovať rovnocennú alternatívu k zákonnému platidlu vydanému vládou. Nepredstavujú však žiadne podkladové aktívum, nárok alebo záväzok, čo ich robí náchylnými na vysokú volatilitu cien a sťažuje im skutočné vykonávanie rolí meny. Často sú označované aj ako tzv. tradičné „nezabezpečené“ kryptomeny. Zároveň základnou myšlienkou pre kryptomeny je, že každé z týchto aktív má svoj vlastný blockchain.

“Na druhej strane tokeny sú také kryptoaktíva, ktoré prestavujú digitálne reprezentácie záujmov alebo práv (prístup) k určitým aktívam, produktom alebo službám,” vysvetľuje Lukáš Michálik. Kryptomeny sa zvyčajne používajú len na jednu vec (platby), zatiaľ čo tokeny majú rôzne využitia, ktorými sú platby alebo prístup k produktom či službám (napríklad úžitkový token Siacoin sa používa na prístup k produktu, ktorým je decentralizované cloudové úložisko Sia, za ktorého využitie sa platí v Siacoinoch). Tak ako majú kryptomeny vlastný blockchain, token sa naopak vydáva na existujúcej platforme alebo inom blockchaine (napr. token ERC20, je akýkoľvek token, ktorý využíva blockchain Ethereum).

Na kryptotrhu však prišlo k vzniku aj tzv. „stablecoinov“. Stablecoin, napr. Tether (USDT), Multi-collateral DAI (DAI) a Gemini Dollar (GUSD), je variant alebo podkategória kryptomien, ktorá je zvyčajne viazaná na cenu iného aktíva alebo na skupinu aktív, ktorá je určená na udržanie stabilnej hodnoty. Rovnako ako tradičné „nezabezpečené“ kryptomeny, aj stablecoiny majú plniť úlohy meny. Stablecoiny zdieľajú množstvo vlastností aj s „tokenmi“ a niekedy sú ako také identifikované. Rovnako ako tokeny, aj stablecoiny sa zvyčajne vydávajú na existujúcom blockchaine. Zatiaľ čo sa však tokeny vydávajú s veľmi konkrétnou funkčnosťou alebo na konkrétny účel, stablecoinom taká funkčnosť chýba. Stablecoin by mal reprezentovať aj napr. projekt Libra spoločnosti Facebook a digitálne meny centrálnych bánk (CBDC).

S vývojom technológií sa čoraz viac využívajú na rôzne účely digitálne finančné služby. “Avšak v súčasnosti v európskej regulácii existuje medzera, ktorá spôsobuje fragmentáciu trhu v oblasti finančných služieb vo forme kryptoaktív,” odhaľuje Lukáš Michálik. “Následkom toho dochádza k zneužívaniu kryptoaktív na nelegálnu činnosť.” V niektorých členských štátoch existujú vnútroštátne právne režimy už upravujúce kryptaktíva (Malta), iné túto medzeru majú, alebo sa ju snažia vyrovnať. Na slovenskom finančnom trhu začínajú pôsobiť rôzni poskytovatelia služieb spojených s kryptoaktívami, pričom len prednedávnom sa zaviedli osobitné požiadavky pre takéto obchodovanie, a to transpozíciou V AML smernice do slovenského právneho poriadku. 

Európska únia odpovedá aj na túto situáciu prostredníctvom MiCA a DLT Pilotného režimu, ktorých cieľom je vytvoriť spoločné riešenie rizík spojených s digitálnou transformáciou, najmä podporu ochrany údajov a primeraný dohľad. Ďalším cieľom je vytvorenie digitálnejšieho finančného sektora a zabezpečenie  regulačného rámca EÚ, ktorý má uľahčiť digitálne inovácie v záujme spotrebiteľov a efektívnosti trhu. EÚ sa týmto spôsobom snaží podporiť stratégiu hospodárskej obnovy pre sociálne a ekonomické škody spôsobené pandémiou koronavírusu. “Spoločný prístup na jednotnom digitálnom trhu s financiami, by zároveň predstavoval menej prekážok cezhraničných operácií pre európskych spotrebiteľov,” konštatuje Lukáš Michálik.

MiCA sa bude vzťahovať na všetky kryptoaktíva, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahujú platné právne predpisy o finančných službách. Tieto sú v MiCA uvedené ako kryptoaktíva,  úžitkové tokeny (kryptoaktíva, slúžiace ako prístupový kľúč k službe) a stablecoiny rozdelené na tokeny odkazujúce na aktíva (odkazujúce na viac mien, komodít, iných kryptoaktív alebo na ich kombináciu) a novo definovaný token elektronických peňazí (odkazujúci na jednu menu).

Tie kryptoaktíva, ktoré už spadajú pod platné právne predpisy EÚ o finančných službách a budú preto naďalej regulované týmito existujúcimi právnymi predpismi. Príkladom sú kryptoaktíva, ktoré možno kvalifikovať ako finančné nástroje (definované v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65 / EÚ), a preto sa na ne vzťahujú právne predpisy EÚ o trhoch s cennými papiermi (napr. MiFID).

Na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa sa rozsah pôsobnosti MiCA vzťahuje na všetky subjekty vydávajúce kryptoaktíva a aj všetky spoločnosti poskytujúce služby v súvislosti s kryptoaktívami. Poskytovatelia služieb v súvislosti s kryptoaktívami (najmä obchodné platformy, zmenárne a poskytovatelia služby peňaženka) musia mať fyzickú prítomnosť v EÚ a pred začatím svojich činností musia podliehať predchádzajúcemu schváleniu príslušným vnútroštátnym orgánom. Budú podliehať kapitálovým požiadavkám a tiež rôznym IT požiadavkám na zabránenie rizikám kybernetických krádeží a hackerov. Pokiaľ ide o subjekty vydávajúce kryptoaktíva, ich povinnosťou je zverejnenie tzv. bielej knihy (white paper) obsahujúcej všetky príslušné informácie o konkrétnom kryptoaktíve. Medzi tieto informácie patrí podrobný opis subjektu vydávajúceho kryptoaktívum, projekt a plánované použitie finančných prostriedkov, podmienky, práva, povinnosti a riziká.

Kryptoaktíva, ako už plynie z ich definície MiCA, sú teda v oblasti financií jedným z hlavných používateľov DLT. Keďže Kryptoaktíva práve prostredníctvom zjednodušenia procesov, môžu  umožniť lacnejší, menej zaťažujúci spôsob financovania malých a stredných podnikov (SMEs). Z úvodu je už zrejmé, že cieľom EÚ je podpora kryptomien a širšie využívanie DLT, avšak v regulovanom prostredí. Práve na tento účel EÚ navrhuje vytvorenie bezpečného rámca na podporu inovácií a hospodárskej súťaže, ktorý predstavuje DLT Pilotný režim.

DLT Pilotný režim je návrhom Komisie, ktorý ustanovuje jasné a jednotné požiadavky na prevádzkovanie trhovej infraštruktúry DLT (napr. podmienky pre získanie povolenia na prevádzkovanie trhovej infraštruktúry DLT). Povolenie na vykonávanie činnosti bude pravidelne kontrolované dozornými orgánmi. “Hlavným cieľom je odstrániť regulačné prekážky vo vydávaní, obchodovaní s finančnými nástrojmi vo forme kryptoaktív a umožniť regulačným orgánom získať skúsenosti s používaním technológie DLT v trhových infraštruktúrach. Zároveň obsahuje odchýlky od existujúcich pravidiel, čím slúži ako experiment v bezpečnom prostredí na otestovanie riešení využívajúcich DLT a poskytnutie podkladov pre prípadné ďalšie zmeny a doplnenia.

Príslušné vnútroštátne orgány členských štátov budú dohliadať na dodržiavanie všetkých týchto požiadaviek, pričom členské štáty musia určiť príslušný orgán ako jednotné kontaktné miesto. V prípade tokenov odkazujúcich na aktíva dohľad bude vykonávať Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA). Tokeny elektronických peňazí budú podliehať dvojitému dohľadu príslušných vnútroštátnych orgánov a EBA.

Kryptoaktíva nie sú v Slovenskej republike uznané ako oficiálna tuzemská či zahraničná mena, nepredstavujú elektronické peniaze v zmysle zákona o platobných službách a nemajú fyzickú protihodnotu vo forme zákonného platidla. Otázkou tak naďalej zostáva, či sa má s kryptoaktívami nakladať ako s finančnými nástrojmi. “Podľa MiCA treba rozlišovať medzi kryptoaktívami, ktoré sa kvalifikujú ako finančné nástroje a predstavujú riziká finančného nástroja a kryptoaktívami, ktoré majú rôzne funkcie, a teda nepredstavujú rovnaké riziká (napríklad úžitkové tokeny),” vysvetľuje Lukáš Michálik. Ich reguláciu ako finančných nástrojov považuje EÚ za neprimeranú, pretože by brzdila inovácie. Nakoľko je cieľom nového rámca poskytnúť právnu istotu pre všetky kryptoaktíva, Komisia navrhuje objasnenie, či súčasná definícia „finančných nástrojov“ (podľa smernice o trhoch s finančnými nástrojmi MiFID II) pokrýva aj finančné nástroje založené na DLT.

Od účinnosti V. AML smernice (10. január 2020) je už mnoho poskytovateľov služieb súvisiacich s kryptoaktívami regulovaných inštitúciami na účely boja proti praniu špinavých peňazí a mnoho poskytovateľov služieb peňaženky je držiteľom finančných licencií (na časť ich činnosti), MiCA sa bude okrem toho vzťahovať aj na poskytovateľov služieb súvisiacich s kryptoaktívami, na ktorých sa nevzťahovala regulácia podľa rámca finančných služieb.

Transpozícia V. AML smernice do slovenského právneho poriadku nadobudla účinnosť 01. novembra 2020 novelou zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu. “Touto novelou sa subjekty poskytujúce služby súvisiace s kryptoaktívami zaradili medzi tzv. povinné osoby a vzťahujú sa na ne rovnaké povinnosti ako na banky a finančné inštitúcie,” hovorí Lukáš Michálik. “Ich povinnosťou je vykonávať starostlivosť vo forme overovania identity klientov ešte pred uzatvorením obchodného vzťahu, hlásiť neobvyklé obchodné operácie finančnej spravodajskej jednotke a vypracovať tzv. program vlastnej činnosti, v rámci ktorého sa zohľadnia rizikové faktory a určí sa rozsah starostlivosti, ktorý treba vykonať s cieľom zamedziť legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a prianiu špinavých peňazí.”

MiCA a Pilotný Režim DLT sú v tejto fáze len návrhmi Nariadenia a musia ešte prejsť legislatívnym procesom EÚ, ktorý môže trvať 18 – 24 mesiacov. Vzhľadom na neustály vývoj v tejto oblasti, sa za tento čas návrhy môžu zmeniť. Európska Komisia zároveň avizuje vytvorenie ďalších legislatívnych návrhov, s cieľom vytvoriť rámec EÚ, ktorý umožní trhy s kryptoaktívami, ako aj tokenizáciu tradičných finančných aktív a širšie využitie DLT vo finančných službách.

Spoločný prístup na jednotnom digitálnom trhu s financiami, by zároveň predstavoval menej prekážok cezhraničných operácií pre európskych spotrebiteľov,” konštatuje Jana Liščáková, právna asistentka advokátskej kancelárie HKV.

“Touto novelou sa subjekty poskytujúce služby súvisiace s kryptoaktívami zaradili medzi tzv. povinné osoby a vzťahujú sa na ne rovnaké povinnosti ako na banky a finančné inštitúcie,” hovorí Jana Liščáková. “Ich povinnosťou je vykonávať starostlivosť vo forme overovania identity klientov ešte pred uzatvorením obchodného vzťahu, hlásiť neobvyklé obchodné operácie finančnej spravodajskej jednotke a vypracovať tzv. program vlastnej činnosti, v rámci ktorého sa zohľadnia rizikové faktory a určí sa rozsah starostlivosti, ktorý treba vykonať s cieľom zamedziť legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a prianiu špinavých peňazí.”

Jana Liščáková,
Právna asistentka

Hamala Kluch Víglaský s.r.o.