Nová právna úprava prináša mnohé účinné prostriedky na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej podnikateľskej činnosti a pomocou varovných signálov a preventívnych nástrojov predišiel úpadku a následnému konkurzu. S poukazom na zavedenie nových inštitútov s dôrazom kladeným na ich preventívne pôsobenie, sa budeme zaoberať v nasledujúcom článku.

Právna úprava definuje nástroje napomáhajúce riešiť hroziaci úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti dlžníka, ktorý je právnickou osobou. Čo sa však rozumie hroziacim úpadkom? Samotnú definíciu hroziaceho úpadku môžeme pritom nájsť v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej v texte tiež ako „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) v znení účinnom od 17. júla 2022. V hroziacom úpadku sa tak dlžník ocitá v prípade, ak mu hrozí platobná neschopnosť, teda ak možno dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 mesiacov nastane na jeho strane platobná neschopnosť. Už za tohto stavu by mal dlžník využiť nástroje preventívneho konania.

Preventívne konania a inštitút „poradcu“

Preventívnym konaním sa rozumie verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia. Dlžník môže pri riešení hroziaceho úpadku zvážiť využitie poradcu[1], u ktorého sa predpokladá rad odborných vedomostí a skúseností, ako aj technické a personálne vybavenie nevyhnutné pri riešení hroziaceho úpadku. Ak však dlžník má záujem o verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, avšak nezískal potrebný súhlas veriteľov na poskytnutie dočasnej ochrany, ustanoveniu poradcu sa zrejme nevyhne, pretože zákon mu to za týchto podmienok ukladá ako jednu z jeho povinností. Ako vyplýva aj z dôvodovej správy[2] k návrhu Zákona o riešení hroziaceho úpadku, úlohou poradcu v týchto prípadoch bude odstrániť pochybnosti veriteľov a zabezpečiť transparentnú a efektívnu preventívnu reštrukturalizáciu. Nevylučuje sa ani možnosť využitia viacerých poradcov, čo možno očakávať najmä pri riešení obzvlášť náročných situácii a ekonomických ťažkostí dlžníka.

Verejná preventívna reštrukturalizácia a inštitút „dočasnej ochrany“

Verejná preventívna reštrukturalizácia[3] ako druh preventívneho konania začína na základe návrhu, ktorý môže podať výlučne dlžník, ktorý je právnickou osobou (aktívna procesná legitimácia) a je v hroziacom úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti (aktívna vecná legitimácia). Okrem všeobecných náležitostí podľa § 127 Civilného sporového poriadku, musí každý takýto návrh dlžníka obsahovať osobitné vyhlásenie dlžníka, že sú splnené všetky podmienky na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Nevyhnutnosťou návrhu je pripojenie konceptu plánu a samotných príloh (napr. súhlasu väčšiny veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany, v prípade ak o jej poskytnutie dlžník má záujem). Čo sa týka náležitostí samotného konceptu plánu, ten by mal kopírovať náležitosti verejného plánu tak, aby zabezpečoval spravodlivé rozdelenie hodnoty majetku dlžníka medzi dotknutých veriteľov, bol určitý, zrozumiteľný, reálny, udržateľný. Ďalšou podmienkou na to, aby súd mohol verejnú preventívnu reštrukturalizáciu povoliť je, aby dlžní bol už v čase podania návrhu zapísaný v registri partnerov verejného sektora. Ak po podanom návrhu súd zistí, že dlžník je v hroziacom úpadku a niet tu inej zákonnej prekážky, verejnú preventívnu reštrukturalizáciu povolí, o čom vydá rozhodnutie. Súd však verejnú preventívnu reštrukturalizáciu nepovolí, ak možno predpokladať, že podnik dlžníka nie je životaschopný (napr. sú tu dôvody na zrušenie dlžníka, prípadne je dlžník v likvidácii, alebo je voči nemu vyhlásený konkurz, prípadne sa začalo reštrukturalizačné konanie).

Už sme naznačili možnosť využitia inštitútu dočasnej ochrany[4], ktorú súd dlžníkovi poskytne v rozhodnutí o povolení tohto konania, a to na obdobie troch mesiacov. Podmienkou však je, aby s poskytnutím dočasnej ochrany vyjadrila zákonom určená väčšina veriteľov súhlas. Dočasná ochrana predstavuje akýsi špecifický druh oparenia, ktorá dlžníkovi poskytne časovú ochranu na vyriešenie hroziaceho úpadku. Preto počas tohto dočasného obdobia nemožno voči dlžníkovi vyhlásiť konkurz ani povoliť reštrukturalizáciu, rovnako nie je možné voči nemu viesť exekučné konania (s výnimkou zákonom určených pohľadávok), a tiež nie je možné voči dlžníkovi začať výkon zabezpečovacieho práva na majetok dlžníka. Zaujímavým je aj účinok dočasnej ochrany v podobe nemožnosti vypovedia zmluvy či odstúpenia od zmluvy druhou zmluvnou stranou v prípade, ak nastane omeškanie dlžníka vzniknuté pred poskytnutím dočasnej ochrany. Osobitne dôležitým účinkom pre dlžníka je, že počas trvania dočasnej ochrany dlžníkovi neplynú lehoty na uplatnenie práva voči dlžníkovi vrátane lehôt na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov.

Neverejná preventívna reštrukturalizácia

Na rozdiel od verejnej preventívnej reštrukturalizácie, je neverejná forma preventívneho konania[5] zameraná na dohodu dlžníka s finančným subjektom podliehajúcim dohľadu Národnej banky Slovenska alebo inej obdobnej inštitúcii v zahraničí (spravidla pôjde o bankové subjekty). Táto forma je preto zameraná na riešenie hroziaceho úpadku dlžníka s jeho spravidla najväčšími veriteľmi, ktorými sú banky. Ako vyplýva zo samotného názvu, konanie je neverejné, vrátane neverejného plánu, pričom s návrhom musia súhlasiť veritelia. Neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu môže dlžník využiť na riešenie hroziaceho úpadku aj v prípade, ak nenapĺňa podmienky verejnej preventívnej reštrukturalizácie, pričom posúdenie hroziaceho úpadku a životaschopnosti podniku dlžníka je na samotnom dlžníkovi a veriteľovi, ktorí nesú aj zodpovednosť za posúdenie tejto skutočnosti a prijatia rozhodnutia riešiť situáciu dlžníka touto formou preventívneho konania.[6]

Zmeny sa dotknú aj v nadväzujúcich právnych úpravách

Jedným z cieľov novej právnej úpravy je aj zvýšenie požiadaviek na odbornosť a nezávislosť správcov, čo sa premieta v podobe novelizácie zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch o zmene a doplnení niektorých zákonov a zavedenia tzv. špeciálnej správcovskej skúšky pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní. Výber týchto správcov bude zabezpečovať špeciálna komisia, pričom zohľadňovať bude odborné vedomosti, zručnosti, skúsenosti a prístup jednotlivých uchádzačov.

Zmeny sa dotknú aj ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, najmä vo vzťahu k zmene právnej úpravy spoločnosti v kríze. Zmenou prechádza napokon aj Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý po novom bude určený už len na riešenie úpadku dlžníka. S účinnosťou k 17. júlu 2022 sa upravuje definícia platobnej neschopnosti právnickej osoby, pričom zmena sa dotýka lehoty omeškania s plnením záväzkov dlžníka, tá sa posúva z pôvodných 30 dní na 90 dní po lehote splatnosti. Po novom sa tak za platobne neschopnú bude považovať právnická osoba, ktorá nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.[7] Definícia platobnej neschopnosti fyzickej osoby ostáva nezmenená a tak aj naďalej sa za platobne neschopnú bude považovať fyzická osoba, ktorá nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Upravuje sa i domnienka platobnej schopnosti[8] ako tzv. negatívna podmienka platobnej neschopnosti dlžníka-právnickej osoby, ktorá bude môcť preukázať schopnosť plniť svoje splatné peňažné záväzky tým, že preukáže dostatočnú výšku svojho peňažného majetku, alebo že v období 60 dní, od kedy nastal úpadok dlžníka, tento peňažný majetok získa a bude schopný uhradiť svoje splatné peňažné záväzky.

V záujme zefektívnenia pravidiel preventívnych konaní zavedených novým Zákonom o riešení hroziaceho úpadku, sa explicitne zavádzajú povinnosti dlžníka súvisiace s jeho hroziacim úpadkom. Okrem fiduciárnych povinností štatutárnych orgánov dlžníka v zmysle Obchodného zákonníka, najmä postupu s odbornou starostlivosťou a potrebnou lojalitou, zákon o konkurze a reštrukturalizácii bude po novom definovať celý rad ďalších povinností spätých s hroziacim úpadkom. Dlžník bude preto povinný sústavne sledovať svoju finančnú situáciu, ako aj stav svojho majetku. Ak dlžník zistí, že mu úpadok hrozí, bude musieť bezodkladne prijať vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie[9], čo znamená využitie možnosti verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácie, prípadne iného vhodného a účinného opatrenia, ktoré má dlžník k dispozícii.

JUDr. Mgr. Gabriela Fačkovcová
Advokátsky koncipient

Doležal & Partners, s. r. o.
Michalská 9
811 03 Bratislava

Tel.: +421 245 529 779
e-mail: fackovcova@dolezalpartners.com