Nová smernica proti praniu špinavých peňazí myslí aj na kryptomeny

Piata európska smernica proti praniu špinavých peňazí (AMLD5) je účinná od januára 2020. Do slovenských predpisov zatiaľ nebola transponovaná, i keď príslušný návrh novely zákona už existuje.

Smernica sa ako jeden z prvých predpisov na európskej úrovni venuje aj kryptomenám. Tie boli doteraz mimo hľadáčika finančnej regulácie, i keď v priebehu posledných rokov stihli zažiť obrovský boom a aj veľký útlm. Nová smernica však pri snahe aktualizovať boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu berie do úvahy aj svet kryptomien.

Poskytovatelia služieb peňaženky a zmenárenských služieb kryptomien

Hlavná zmena pre poskytovateľov služieb v oblasti kryptomien spočíva v tom, že po novom sú medzi povinné osoby, na ktoré sa vzťahujú povinnosti podľa predpisov proti praniu špinavých peňazí, zaradení aj:

Poskytovatelia služieb peňaženky kryptomien (custodian wallet providers),
Poskytovatelia zmenárenských služieb kryptomien (exchange services providers).

Znamená to, že už aj títo poskytovatelia spadajú pod reguláciu AMLD5 a sú povinní napríklad identifikovať klienta (KYC) a konečného užívateľa výhod, zisťovať informácie o účele a povahe plánovanej transakcie, vykonávať kontrolu klienta, ohlasovať neobvyklé transakcie, a podobne.

Navyše títo poskytovatelia sú povinní zaregistrovať sa v špeciálnych zoznamoch a získať príslušnú licenciu na svoju činnosť. Na Slovensku sa plánuje pre tento účel zavedenie nových viazaných živností. Pre ich získanie bude potrebné splniť konkrétne podmienky odbornej spôsobilosti.

Obavy Európskej únie

Európska únia sa rozhodla rozšíriť pôsobnosť smernice aj na kryptomeny kvôli obave, že teroristické skupiny môžu byť schopné prevádzať peniaze do finančného systému EÚ alebo v rámci sietí kryptomien zatajením prevodov alebo využívaním určitého stupňa anonymity týchto platforiem. Zároveň sa EÚ obáva, že anonymita kryptomien umožňuje ich prípadné zneužitie na trestné účely.

Únia si pritom uvedomuje, že zahrnutím poskytovateľov zmenárenských služieb kryptomien a poskytovateľov služieb peňaženky kryptomien sa problém anonymity spojený s transakciami v kryptomenách nevyrieši úplne, pretože veľká časť prostredia kryptomien zostane naďalej anonymná. Používatelia totiž môžu transakcie vykonávať aj bez takýchto poskytovateľov.

No i tak sa EÚ domnieva, že príslušné národné orgány by mali byť schopné prostredníctvom povinných subjektov monitorovať používanie kryptomien. Získané informácie umožnia priradiť k príslušným adresám kryptomeny totožnosť jej vlastníka. Takýmto monitorovaním by sa mohol zaistiť vyvážený a primeraný prístup, ochrana technických výhod a vysoký stupeň transparentnosti v oblasti alternatívneho finančníctva a sociálneho podnikania.

Praktické dôsledky: zvýšené náklady no i vyššia dôveryhodnosť

Rozšírenie povinností AML aj na poskytovateľov služieb v oblasti kryptomien má viacero praktických dôsledkov.

Jednoznačne to znamená významné zvýšenie nákladov na prevádzku takýchto služieb, čo môže byť pre menších hráčov na trhu dokonca až likvidačné. Znamená to aj zreteľné zvýšenie vstupnej bariéry na trh so službami v oblasti kryptomien.

Zároveň poskytovatelia zo štátov mimo EÚ získavajú oproti tým európskym kompetitívnu výhodu v tom, že sa na nich prísna regulácia AMLD5 vôbec nevzťahuje. Preto už viacero startupov z oblasti kryptomien oznámilo, že z dôvodu AMLD5 ukončujú svoj biznis, prípadne sa presúvajú mimo EÚ. Viacero hráčov sa vybralo cestou fúzie a vytvorili tak spoločne silnejšie firmy, ktoré dokážu nové regulačné bremeno uniesť.

Na strane druhej, dlhodobým efektom by mohlo byť zvýšenie dôveryhodnosti v kryptomeny zo strany tradičných finančných inštitúcií. Banky by napríklad mohli byť viac otvorené poskytovaniu svojich služieb spoločnostiam zo sveta kryptomien a prilákať tak do tohto sveta významnejšie objemy inštitucionálneho kapitálu.

Je však zrejmé, že sprísňovanie regulácie kryptomien je v súlade s celkovým trendom, kedy badáme dlhodobejšie snahu regulátorov o zladenie sveta krypto so svetom tradičných financií. Prijímanie ďalších opatrení podobného druhu je teda zjavne niečo, čo môžeme očakávať aj v budúcnosti.