Nové nariadenie EÚ proti geografickej blokácii
Pojem geografická blokácia, tzv. geoblokácia, znamená prekážky a obmedzenia uvalené na zákazníkov v kybernetickom priestore z dôvodu ich národnosti alebo miesta pobytu. V praxi sa prejavuje napríklad blokovaním prístupu k webovým stránkam, v nemožnosti objednať si tovar z jedného členského štátu do iného členského štátu alebo aj v stanovovaní odlišných cien rovnakých produktov pre jednotlivé trhy členských štátov.
Pokiaľ ste sa ale v minulosti stretli s tým, že ste si nemohli zakúpiť produkt alebo službu z inej krajiny Európskej únie len preto, že bývate alebo Vám bola platobná karta vydaná v inom členskom štáte, neopodstatnená geoblokácia by Vám už nemala znepríjemňovať život. Odo dňa 03.12.2018 sa totiž uplatňuje nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 o riešení neodôvodneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov na vnútornom trhu.
Ako v tlačovej správe[2] uvádza Európska komisia, citujeme: „Európania sa už nebudú musieť obávať blokovania webových stránok ani presmerovania len na základe toho, že oni sami alebo ich kreditná karta pochádzajú z inej krajiny. Kdekoľvek v EÚ sa budú nachádzať, budú mať zaručený online prístup k tovaru a službám.”
Nariadenie je súčasťou rozsiahleho projektu Jednotného digitálneho trhu, ktorého cieľom je odstrániť bariéry v cezhraničnom on-line obchode medzi štátmi Európskej únie.[3] Právnym základom uvedenej stratégie je článok 114 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý oprávňuje Európsky parlament a Radu prijímať opatrenia smerujúce k vytvoreniu a fungovaniu vnútorného trhu. Táto iniciatíva Európskej komisie v oblasti geoblokácie naviac nadväzuje na bohatú rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie.[4]
Predmetné nariadenie však, samozrejme, neznamená absolútnu prohibíciu geo-blokácie, keďže je zamerané len na neodôvodnené vytváranie geografických prekážok v rámci EÚ. Z uvedeného je zrejmé, že môžeme očakávať množstvo novej judikatúry, ktorá bude podrobnejšie interpretovať, kedy je diskriminácia na základe štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska zákazníka v oblasti predaja tovarov a poskytovania služieb oprávnená a kedy sa konkrétne opatrenie nachádza za hranicou primeraných a akceptovaných praktík v rámci vnútorného trhu EÚ. S ohľadom na uvedené je potrebné, aby sa obchodníci podnikajúci na území Európskej únie s nariadením podrobne oboznámili a v súlade s už existujúcou súdnou praxou a legislatívou vhodne upravili svoju obchodnú prax.
V prípade akýchkoľvek ďalších otázok o danej problematike neváhajte kontaktovať našu advokátsku kanceláriu V4 Legal, s.r.o., ktorá Vám v oblasti súkromného únijného práva poskytne kvalifikované právne poradenstvo.
[2] Európska komisia: Vyhlásenie. Digitálny jednotný trh: nové pravidlá EÚ umožnia Európanom nakupovať online bez hraníc, 30.11.2018, k dispozici >>> zde.
[3] Directorate-General for Internal Policies: Combating Consumer Discrimination in the Digital Single Market: Preventing Geo-Blocking and Other Forms of Geo-Discrimination, 2016, s. 6.
[4] Napríklad rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojenej veci C-585/08 a C-144/09: Peter Pammer v Reederei Karl Schlüter GmbH & Co KG a Hotel Alpenhof GesmbH v Oliver Heller [2010] ECR I-12527, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-464/01: Johann Gruber v Bay Wa AG [2005] ECR-I-00439, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-190/11: Daniela Mühlleitner v Ahmad Yusufi and Wadat Yusufi [2012] ECLI:EU:C:2012:542, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-218/12 Lokman Emrek v Vlado Sabranovic [2013] ECLI:EU:C:2013:666, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-180/06: Renate Islinger v Martin Dreschers [2009] ECR-I-03961.