Nové pravidlá pre obchodovanie s potravinami

Dňa 01. januára 2013 nadobudol účinnosť zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny. Tento zákon vecne nadväzuje na poslednú úpravu, účinnú v období od 01. mája 2010 do 31. júla 2011. Nezavádza teda koncept tzv. ekonomickej závislosti, ktorý by užšie vymedzil okruh subjektov, na ktoré sa regulácia bude vzťahovať - tento koncept bol v rokoch 2009 až 2010 súčasťou zákona, v praxi sa však ukázal ako neúčinný, keďže sa obchádzal podmieňovaním uzatvorenia zmlúv podpísaním vyhlásenia zo strany dodávateľa o neexistencii ekonomickej závislosti. Rovnako zákon nelimituje svoju pôsobnosť len na odberateľov s určitým trhovým podielom či obratom. Regulácia sa tak bude týkať akýchkoľvek obchodných vzťahov medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín.

Cieľom zákona je podľa dôvodovej správy presadzovanie opatrení, ktoré zamedzia zneužívaniu ekonomického postavenia odberateľa (najmä zo strany obchodných reťazcov) na vnútornom trhu s potravinami vyžadovaním jednostranných výhodných podmienok. Zákon má regulovať takzvané nespravodlivé podmienky v obchodných vzťahoch.

Ustanovenie § 3 zákona obligatórne stanovuje šesť náležitosti, ktoré tvoria obsah zmluvy medzi odberateľom a dodávateľom, konkrétne – i) podmienky nákupu, ii) určenie objemu a druhu potraviny umiestňovanej na trh a harmonogram plnenia s dohodnutou toleranciou, iii) spôsob určenia kúpnej ceny, iv) spôsob zníženia kúpnej ceny, v) lehotu na úhradu kúpnej ceny, ktorá môže byť najviac 30 dní odo dňa doručenia faktúry, avšak najneskôr 45 dní odo dňa dodania potraviny a napokon vi) druh služby súvisiacej s obchodnou spoluprácou pri ďalších marketingových aktivitách spojených s potravinou. V prípade, že zmluva neobsahuje požadované náležitosti, zákon takéto konanie definuje ako správny delikt, za ktorý sa uloží sankcia rovnako ako v prípade neprimeraných podmienok.

Podstatou zavádzanej regulácie je však v § 4 taxatívne vymedzenie neprimeraných podmienok. Ako neprimerané podmienky zákon definuje okrem iných peňažné alebo nepeňažné plnenie dodávateľa za zaradenie do registra dodávateľov u odberateľa, náhradu nižšieho zisku alebo nižšej marže odberateľa oproti plánovanému zisku alebo plánovanej marži odberateľa, propagačné akcie odberateľa bez toho, aby došlo k protiplneniu v rovnakej hodnote v prospech dodávateľa či obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty a skontá (ak celková suma peňažného plnenia je viac ako 3 % z ročných tržieb dodávateľa za potravinu dodanú jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu).

Ďalej medzi neprimerané podmienky zákon zaraďuje tiež podmieňovanie predaja potraviny dodávateľa výrobou potraviny pod obchodnou značkou odberateľa, retroaktívne peňažné plnenia k propagačným aktivitám odberateľa, ktoré sa uskutočnili v minulosti a neboli predmetom zmluvného vzťahu či predaj potraviny konečnému spotrebiteľovi odberateľom za nižšiu jednotkovú cenu, ako uhradil za dodávku toho istého druhu potraviny dodávateľovi okrem prípadov, ak ide o predaj potraviny, ktorého dôvodom je zrušenie predajne, ukončenie alebo zmena obchodnej činnosti, predaj potraviny po uplynutí troch štvrtín doby spotreby alebo doby minimálnej trvanlivosti, alebo výpredaj sezónnej potraviny, predaj potraviny s deformovaným obalom.

Dohodnúť neprimerané podmienky sa priamo zákonom zakazuje. Dôležité je, že za dohodnutie neprimeranej podmienky bude sankcionovaná len tá strana dohody, pre ktorú bola takáto neprimeraná podmienka na prospech. Vzhľadom na to, že z definície jednotlivých typov zakázaných konaní vyplýva prospech len pre jednu stranu dohody – odberateľa - je možné konštatovať, že sankcionovaným subjektom bude vždy len odberateľ (obchodný reťazec), čo v podstate legislatívne vychýli asymetriu odberateľsko – dodávateľských vzťahov v prospech dodávateľov.

Kontrolu neprimeraných podmienok bude vykonávať Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a teda nie súťažný úrad (Protimonopolný úrad SR), ako je to v niektorých členských krajinách únie vrátane Českej republiky. Za tento iný správny delikt ministerstvo uloží (zdôraznená povinnosť, nie možnosť uložiť sankciu) odberateľovi pokutu v rozsahu od 1000 eur do 300 000 eur. Súčasne určí lehotu na odstránenie neprimeranej podmienky. Pokuta môže byť ukladaná opakovane, kým nebudú odstránené neprimerané podmienky. Subjektívna lehota na uloženie pokuty je zákonom stanovená na jeden rok odo dňa, keď sa ministerstvo o porušení povinnosti dozvedelo. Objektívna lehota je trojročná. Rozhodnutie o uložení pokuty bude preskúmateľné súdom.

Záver

Zákon týmto spôsobom zavádza plošnú reguláciu všetkých subjektov na dotknutých trhoch, pričom sankčný postih hrozí len jednej zo zmluvných strán – odberateľom. Správneho deliktu sa dopustí ten, kto dohodne neprimeranú podmienku, čo v praxi, pri takomto regulačnom nastavení bude znamenať, že sa deliktu bude môcť dopustiť len odberateľ. Dôležitou skutočnosťou je fakt, že existujúce – platné zmluvy budú musieť byť dané do súladu s týmto zákonom do 28. februára 2013, čo predstavuje extrémne krátku lehotu pre vykonanie úprav existujúcich zmlúv.

Snahy o podobnú reguláciu vzťahov medzi odberateľmi a dodávateľmi v rámci únie nie sú výnimočné. Cieľom je vždy podpora tej strany týchto vzťahov, ktorá z pohľadu tvorcov regulácie zohráva defenzívnejšiu úlohu a zároveň sa tým sleduje podpora domácich podnikateľských subjektov. V praxi však snaha o vyrovnanie asymetrických vzťahov formou regulačných zásahov môže viesť k opačnému výsledku – negatívnym dopadom pre domácich dodávateľov, ktorí budú z dôvodu tvrdej regulácie „obchádzaní“ zo strany obchodných reťazcov tým, že sa obrátia na dodávateľov zo zahraničia. Zároveň sa takáto regulácia môže ukázať ako nevýhodná pre spotrebiteľov, keďže napr. zavedenie zákazu predaja potravín pod nákladovú cenu v praxi pravdepodobne bude eliminovať legitímnu cenovú súťaž, čo spravidla vedie k vyšším cenám potravín.