Návrh nového disciplinárneho súdneho poriadku bol vypracovaný za aktívnej účasti zástupcov Súdnej rady SR, Generálnej prokuratúry SR, Slovenskej komory exekútorov, Notárskej komory SR, mimovládneho sektora a Najvyššieho súdu SR.

Predkladaný návrh zákona je ďalšou súčasťou reformných zámerov v oblasti justície a iných reformných zmien za účelom obnovy dôvery občanov v právny štát, na ktorých na ministerstve spravodlivosti intenzívne pracujeme. Ústavnou reformou, ktorú ministerka spravodlivosti M. Kolíková presadila minulý rok, bol zriadený Najvyšší správny súd aj ako disciplinárny súd voči sudcom, prokurátorom a prípadne ďalším právnickým profesiám.

V nadväznosti na to už prestala byť aktuálna súčasná právna úprava disciplinárnej právomoci a disciplinárneho konania voči jednotlivým právnickým povolaniam, ktorá je charakteristická najmä svojou výraznou roztrieštenosťou. Dnes totiž existujú rôzne procesy, ako jednotlivé stavovské orgány vyvodzujú disciplinárnu zodpovednosť voči svojim členom. Rozdiely sú aj v tom, kto môže podať disciplinárny návrh, kto a v akom zložení o ňom rozhoduje. Tento systém sa v praxi neosvedčil a vykazoval v mnohých prípadoch nefunkčnosť či nedostatočnú pružnosť reagovať na podnety na začatie disciplinárneho konania.

Riešením je práve predložený návrh nového disciplinárneho súdneho poriadku, ktorý zjednocuje procesné pravidlá disciplinárneho konania pre viaceré právnické povolania a disciplinárnu právomoc zveruje do rúk sudcom z povolania spolu s reprezentantmi stavu, ktorého je disciplinárne stíhaný členom – prísediaci. Navrhované zloženie disciplinárnych senátov zaručuje potrebnú transparentnosť disciplinárneho konania a výrazne upevňuje reprezentatívnosť a legitimitu členov disciplinárneho senátu.

Spoločná právna úprava disciplinárneho konania pre vybrané právnické profesie je dôležitá aj vo vzťahu k občianskej spoločnosti a k posilneniu dôvery v právny štát. Dôvera občanov Slovenskej republiky v spravodlivosť a samotné vymáhanie práva v praxi nie je v súčasnosti práve lichotivá. Z posledného prieskumu vyplýva, že až 72% občanov neverí v justíciu a v právny štát, čo Slovensko stavia na druhú pozíciu s najhorším výsledkom v celej Európskej únii. Práve etické kódexy správania pri výkone verejných funkcií s efektívnym disciplinárnym konaním v prípade ich porušenia vnímame ako dôležitý krok pri posilňovaní dôvery občanov v inštitúcie.

Pri koncipovaní nového disciplinárneho súdneho poriadku sme dbali najmä na efektívnosť a transparentnosť disciplinárneho konania. Primárnym cieľom bolo, aby navrhovaná právna úprava poskytovala všetky záruky potrebné k tomu, aby bolo právo na spravodlivý proces riadne dodržané počas celého disciplinárneho konania. Toto je potrebné vnímať aj v kontexte pomerne nedávnej minulosti, kedy vysokí predstavitelia justície prostredníctvom zneužívania disciplinárnych konaní perzekvovali nepohodlných sudcov, a preto sme dospeli k názoru, že prílišné uzatváranie sa jednotlivých stavov „do seba“ bez možnosti vonkajšej kontroly môže byť nebezpečné pre samotných členov daného stavu. Vyňatie disciplinárnej právomoci z pôsobnosti jednotlivých právnických stavov tak prispeje aj k predchádzaniu zneužívania disciplinárneho konania v budúcnosti.

Disciplinárne konanie pred Najvyšším správnym súdom je koncipované ako návrhové konanie a  je nastavené primárne ako jednostupňové konanie, pričom odvolanie bude prípustné len proti disciplinárnemu rozhodnutiu, ktorým sa ukladá najprísnejšia sankcia spočívajúca v odvolaní z funkcie.

Disciplinárne konanie sa začína na návrh, pričom platí, že návrhovým oprávnením disponuje vždy niekoľko osôb popri sebe, ktorých spoločnou črtou je, že zastávajú rôzne funkcie, spravidla vedúce pozície, v rámci profesijnej samosprávy, inštitúcie či úradu, alebo sú subjektom so špeciálnym postavením. Pri vymedzení návrhového oprávnenia sme vychádzali z platného právneho stavu.

Disciplinárnu zodpovednosť bude Najvyšší správny súd vyvodzovať prostredníctvom disciplinárnych senátov. Zloženie týchto senátov je navrhnuté v pomere 3:2, pričom ide o troch sudcov Najvyššieho správneho súdu (z ktorých jeden je predsedom senátu), a ďalej z dvoch prísediacich, ktorí sú z nesudcovského prostredia, t. j. buď prokurátori, exekútori alebo notári, či iné osoby z právnického prostredia podľa toho, kto je disciplinárne obvineným. V záujme transparentnosti bude Najvyšší správny súd povinný pravidelne zverejniť aktuálne databázy prísediacich disciplinárnych senátov.

Predsedov disciplinárnych senátov, sudcov disciplinárnych senátov a ich zastupovanie určuje na obdobie troch rokov predseda Najvyššieho správneho súdu. Zloženie všetkých disciplinárnych senátov sa musí po uplynutí troch rokov zásadným spôsobom obmeniť.

Návrh nového disciplinárneho súdneho poriadku tiež stanovuje pre disciplinárny senát spravidla trojmesačnú alebo za splnenia zákonných podmienok šesťmesačnú lehotu pre vydanie disciplinárneho rozhodnutia. Cieľom záruky, že o disciplinárnom previnení bude rozhodnuté v stanovenej lehote je chrániť všetkých, ktorí podliehajú disciplinárnej právomoci Najvyššieho správneho súdu pred prílišnou dĺžkou konania. Táto záruka rovnako podčiarkuje dôležitosť výkonu spravodlivosti bez meškania, ktoré by mohlo ohroziť jeho účinnosť a vierohodnosť.

Nový disciplinárny súdny poriadok by mohol byť v zmysle návrhu účinný od 1. decembra 2021 s výnimkou ustanovení, ktoré upravujú kreovanie databáz prísediacich sudcov disciplinárnych senátov, u ktorých sa navrhuje účinnosť 15. novembra 2021, a to z dôvodu, aby sa mohol proces ustanovenia prísediacich sudcov spustiť čo najskôr.

Zdroj: TS - Ministerstvo spravodlivosti SR