Hoci navrhované znenie Smernice a Nariadenia zavádza viaceré zmeny, tento text je zameraný prevažne na tie, ktoré môžu byť prínosom v boji proti predaju napodobnenín prostredníctvom internetu. Vzhľadom na to, že zmeny v tejto oblasti sú v zásade totožné v obidvoch schválených návrhoch, text sa bude podrobnejšie venovať a odkazovať na zmeny schválené v Smernici.

Predaj cez internet v Európskej únii (ďalej aj len "EÚ"), ale aj celosvetovo má svoje špecifiká determinované najmä povahou internetu, ktorého základnými črtami sú globálnosť a anonymita, široká dostupnosť a dosah, bezhraničná povaha v kombinácii s možnosťou cezhraničných online platieb. Široká dostupnosť rôznych internetových predajných kanálov a anonymita zúčastnených subjektov má za následok stále sa zväčšujúci výskyt napodobnenín na trhu. Keďže predaj napodobnenín (vo všeobecnosti však akéhokoľvek tovaru, ktorý porušuje práva duševného vlastníctva) značným spôsobom poškodzuje práva majiteľoch ochranných známok, konečných užívateľov a výrobcov, ako aj výrobcov a obchodníkov, ktorí dodržujú právo, je žiaduce voči takýmto praktikám zasiahnuť, avšak bez toho, aby sa bránilo legitímnemu trhu. Obdobné ciele v boji proti porušovaniu práv duševného vlastníctva boli zdôrazňované už pri prijímaní nového Nariadenia o presadzovaní práv duševného vlastníctva[4]. Viaceré vtedy diskutované zmeny však do právneho predpisu zakomponované neboli, ako napríklad zákaz neoprávneného paralelného dovozu, príp. možnosť majiteľa ochrannej známky brániť tranzitu napodobnenín cez územie EÚ.

A. Konanie odosielateľa v obchodom styku

Jedným z prijatých návrhov, ktoré majú pomôcť v boji proti predaju napodobnenín nielen na internete má byť nové ustanovenia článku 10 ods. 4 Smernice. Majiteľ ochrannej známky má mať právo zabrániť dovozu tovaru v malých zásielkach (ako sú definované v Nariadení o presadzovaní práv duševného vlastníctva), keď je tento tovar, vrátane balenia, bez jeho povolenia označený ochrannou známkou, ktorá je zhodná s ochrannou známkou zapísanou v súvislosti s takýmto tovarom (alebo ktorá sa zásadne nelíši od tejto ochrannej známky) a to aj v prípade, ak v obchodnom styku koná iba odosielateľ tovaru. V zmysle odôvodnenia poskytnutého Výborom EP pre vnútorný obchod a ochranu spotrebiteľa cieľom takéhoto výslovného objasnenia je odradiť relevantné subjekty (najmä koncových zákazníkov) od online objednávok a predaja tovaru porušujúceho práva z ochranných známok a tak predchádzať vstupu napodobnenín na územie EÚ, najmä prostredníctvom predaja cez internet. Explicitne sa tak má zaviesť zásada, že vo vyššie uvedenom prípade bude úplne stačiť, ak odosielateľ napodobneniny koná v obchodnom styku bez ohľadu na to, či adresátom tejto napodobneniny je spotrebiteľ.

Tu je potrebné zdôrazniť, že vyššie uvedené ustanovenie sa vzťahuje iba na napodobneniny, ako sú definované v dohode TRIPS[5] a nie na akýkoľvek tovar porušujúci práva majiteľov ochranných známok. Uvedené ustanovenie, ale ani ďalšie prijaté zmeny sa napriek viacerým diskusiám, nevzťahujú na neoprávnený paralelný dovoz tovaru do EÚ z tretích krajín.

V prípade neoprávneného paralelného dovozu ide o dovozu tovaru do EÚ, ktorý bol oprávnene (so súhlasom majiteľa ochrannej známky) označený jeho ochrannou známkou a umiestnený na trh mimo EÚ, avšak následne bol dovezený do EÚ bez jeho súhlasu. Vzhľadom na to, že ide o originálny tovar a nie napodobneniny a nie je vhodné, aby colné orgány zameriavali na neho svoju pozornosť, na takéto konanie sa výslovne nevzťahuje ani Nariadenie o presadzovaní práv duševného vlastníctva.

Majiteľ ochrannej známky však môže brániť neoprávnenému paralelnému dovozu inými právnymi prostriedkami. Inštitút vyčerpania práv z ochranných známok zavedený v EÚ má totiž iba regionálny charakter a majiteľ ochrannej zámky nie je oprávnený zakázať tretím osobám používanie jeho ochrannej známky iba na tovaroch, ktoré boli s touto ochrannou známkou uvedené ním alebo s jeho súhlasom na trh v štáte tvoriacom Európsky hospodársky priestor.

B. Dovoz označení

Ďalšou z avizovaných zmien má byť nový článok 11 Smernice, na základe ktorého bude majiteľ ochrannej známky oprávnený zakázať

• (i) umiestňovanie v obchodnom styku označenia, ktoré je zhodné alebo podobné s jeho ochrannou známkou, a to na balení, štítkoch, visačkách, bezpečnostných prvkoch, prostriedkoch pravosti alebo akýkoľvek iných prostriedkoch, na ktoré je možné označenie umiestniť, a
• (ii) ponúkanie alebo uvádzanie na trh, skladovanie na tieto účely, dovoz alebo vývoz štítkov, visačiek, bezpečnostných prvkov, prostriedkov pravosti alebo akýchkoľvek iných prostriedkov, na ktorých je označenie umiestnené.

Takémuto konaniu bude môcť majiteľ ochrannej známky zabrániť, ak je pravdepodobné, že vonkajšia úprava, obaly alebo iné prostriedky, na ktoré je takéto označenie pripevnené budú použité v súvislosti s tovarmi alebo službami a zároveň použitie v súvislosti s týmito tovarmi alebo službami by predstavovalo porušenie práv majiteľa ochranných známok. Vzhľadom na to, že doterajšia právna úprava nezohľadňovala praktiky spočívajúce v separátnom dovoze tovaru a označení porušujúcich práva z ochranných známok, nové ustanovenie má zlepšiť ochranu majiteľov ochranných známok pred takýmito zásahmi do ich práv.

C. Tranzit napodobnenín

EÚ v praxi často krát slúži ako zastávka tovaru porušujúceho práva majiteľov ochranných známok na ceste do tretích krajín, kde ochranné známky nie sú registrované, prípadne sa im neposkytuje ochrana. Dlho očakávanou bola preto právna úprava, ktoré má zvrátiť negatívne dôsledky rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených veciach Philips a Nokia[6]. Podľa tohto rozhodnutia nie je možné tovar pochádzajúci z tretích štátov a predstavujúci napodobneninu výrobku chráneného v EÚ právom z ochrannej známky kvalifikovať ako napodobneninu podľa práva EÚ len na základe skutočnosti, že vstúpil na colné územie EÚ v režime s podmienečným oslobodením od cla (napr. v prípade vonkajšieho tranzitu).

Takýto tovar však môže predstavovať porušenie práv a bolo by možné ho kvalifikovať ako napodobneninu podľa práva EÚ, ak sa preukáže, že je určený na predaj v EÚ, pričom o takýto dôkaz pôjde najmä vtedy, ak sa preukáže, že uvedený tovar bol predmetom predaja zákazníkovi v EÚ alebo ponuky na predaj, či reklamy určenej spotrebiteľovi v EÚ, alebo ak z dokumentov alebo korešpondencie týkajúcich sa tohto tovaru vyplýva, že sa plánuje presmerovanie tohto tovaru na spotrebiteľov v EÚ. Nepriamym dôkazom môže byť najmä skutočnosť, že miesto určenia tovaru nie je deklarované, hoci požadovaný režim s podmienečným oslobodením od cla takýto údaj vyžaduje.

Uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ spustilo značnú kritiku zainteresovaných strán, keďže majitelia ochranných známok musia preukazovať, že tovar predstavujúci napodobneniny mal byť uvedený na trh v EÚ. Námietky voči takémuto výkladu práva EÚ neboli zohľadnené ani pri nedávnom prijímaní Nariadenia o presadzovaní práv duševného vlastníctva. Závery uvedeného rozhodnutia však môžu byť nakoniec prelomené práve prijímanými zmenami v Smernici. Navrhované zmeny totiž majú zaviesť právo majiteľa ochrannej známky zabrániť tretím osobám priniesť (bez toho, aby bol tovar prepustený do voľného obehu) v rámci obchodnej aktivity do colného územia členského štátu EÚ, kde je ochranná známka chránená, taký tovar (vrátane obalu) pochádzajúci z tretích krajín, ktorý je neoprávnene označený označením rovnakým (alebo v podstatných znakoch sa neodlišujúcim) ako je ochranná známka registrovaná pre takéto tovary.

Zavádzané zmeny majú zabrániť tomu, aby EÚ slúžila ako prestupná stanica pre napodobneniny smerujúce (často krát iba fiktívne) do tretích krajín. Podľa odôvodnenia predloženého Výborom EP pre vnútorný obchod a ochranu spotrebiteľa totiž v praxi často dochádza k tomu, že kriminálne siete jednoducho sfalšujú colné dokumenty a to najmä čo sa týka pôvodu tovaru, prípadne krajiny určenia. Colné orgány tak majú byť oprávnené zadržať napodobneniny nielen v prípade, ak existuje riziko, že tieto budú uvedený na trh v EÚ, ale aj v prípade ich tranzitu cez colné územie EÚ. Má sa tak zabrániť situáciám, kedy colné orgány museli tovar neoprávnene označený ochrannými známkami pustiť ďalej do tretích krajín a to navyše s rizikom, že tento bude opätovne nezákonne presmerovaný do EÚ.

Na základe námietok zainteresovaných strán nakoniec EP v prvom čítaní neschválil znenie navrhované Ceciliou Wikström[7], na základe ktorého by majitelia ochranných známok museli mať platne registrovanú ochrannú známku v členskom štáte EÚ, do colného územia ktorého bol tovar prinesený a zároveň preukazovať, že ochranná známka je platne registrovaná aj v krajine určenia. Kritika takejto úpravy spočívala najmä v neprekonateľnom bremene pre majiteľov ochranných známok identifikovať miesto určenia tovaru, berúc do úvahy najmä veľké množstvo možných destinácií. Pozíciu majiteľov ochranných známok by však ďalej sťažovali aj praktiky spočívajúce v postupom niekoľkonásobnom umiestňovaní tovaru do režimu tranzitu, ale aj často krát falošné, zavádzajúce alebo nekompletné colné doklady, hlavne čo sa týka miesta určenia tovaru. Navyšemajiteľ ochrannej známky v krajine určenia nevyhnutne nemusí byť totožný s majiteľom ochrannej známky registrovanej v členskom štáte EÚ, ale napríklad pôjde o osoby prepojená v rámci skupiny[8].

D. Na záver

Vyššie opísané zmeny v Smernici čaká ešte dlhý schvaľovací proces v Rade EÚ, ako aj v EP a následná implementácia prijatých zmien do právnych poriadkov jednotlivých členských štátov EÚ. V rámci schvaľovacieho procesu je najbližšie naplánované prvé čítanie v Rade EÚ dňa 26.-27. mája 2014. Nastolený smer v boji proti predaju napodobnenín, a to nielen prostredníctvom internetu, je však možné hodnotiť pozitívne. Prezentovaný prístup zameraný na ochranu práv majiteľov ochranných známok tak môže priniesť ďalšie zlepšovanie a vývoj v EÚ, lepšiu ochranu vnútorného trhu a posilniť práva spotrebiteľov najmä v oblasti zdravia a bezpečnosti.

JUDr. Silvia Kratochvilová,
advokátka

PRK Partners s.r.o.

Hurbanovo námestie 3
811 06  Bratislava 1

Tel.: +421 232 333 232
Fax:  +421 232 333 222
e-mail: bratislava@prkpartners.com

--------------------------------------------------------------------------------
[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok
[2] Nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva
[9] Veľkou mierou sa na konečnom znení návrhov schválených EP v prvom čítaní podieľal medzinárodne organizácia zastupujúce majiteľov ochranných známok ako INTA – International Trademark Association, ECTA – European Communities Trade Mark Association, ale aj napr. BASCAP – Business Action to Stop Counterfeiting and Piracy zriadenou ICC
[4] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003
[5] pričom napodobneninou sa podľa TRIPS rozumie: akýkoľvek tovar vrátane balenia nesúci bez oprávnenia ochrannú známku, ktorá je totožná s ochrannou známkou právoplatne registrovanou pre určitý tovar, alebo ktorá sa nemôže odlíšiť svojimi podstatnými znakmi od takejto ochrannej známky a ktorá týmto porušuje práva majiteľa príslušnej ochrannej známky podľa práva dovážajúcej krajiny
[6] pozri rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-446/09 a C-495/09 zo dňa 1. decembra 2011
[7] Návrh správy Výboru právnych vecí k návrhu Smernice a Nariadenia zo dňa 31.7.2013, 2013/0089(COD), (online). [10.3.2014]
[8] bližšie pozri pripomienky ECTA zo dňa 7.3.2013 k návrhu správy Výboru pre právne veci k návrhu Smernice a nariadenia zo dňa 31.7.2013 (online). [10.3.2014]

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk