ESĽP: Rozsudok z 25. júna 2013 v prípade SIKA proti SR

V prípade Sika proti Slovenskej republike (č. 7) sa sťažovateľ podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru sťažoval na neprimeranú dĺžku občianskoprávnych konaní vedených na Okresnom súde Trnava a Okresnom súde Piešťany. Okrem toho sťažovateľ namietal, že nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy podľa článku 13 Dohovoru. Dĺžkou konaní sa zaoberal aj ústavný súd na základe niekoľkých sťažností sťažovateľa, podaných podľa článku 127 ústavy. Konkrétne, v marci 2010 odmietol tretiu sťažnosť sťažovateľa namierenú voči Okresnému súdu Piešťany z dôvodu neprípustnosti, keď poukázal na to, že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti nepodal sťažnosť na prieťahy predsedovi dotknutého súdu.

Pokiaľ ide o prijateľnosť sťažnosti, ESĽP  sa v rozsudku nestotožnil s argumentáciou vlády, že  sťažovateľ nepodal ústavnú sťažnosť v súlade s formálnymi náležitosťami a ustálenou praxou ústavného súdu, ako aj, že sa mohol domôcť finančného odškodnenia za prípadné prieťahy zistené predsedom dotknutého súdu prostredníctvom žaloby o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. V tomto ohľade ESĽP uviedol, že v prípade Komanický proti Slovenskej republike a Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike preskúmal a odmietol v zásade rovnaké námietky, ako vzniesla v predmetnom prípade vláda. Problematická povaha tohto prostriedku nápravy bola navyše zdôraznená v prípadoch ako je tento, kedy jedno konanie prebiehalo pred viacerými súdmi. ESĽP následne poznamenal, že doba braná do úvahy začala plynúť 1. februára 2005 a stále neskončila. Rozhodovanie o žalobe sťažovateľa teda trvá už viac ako osem rokov na dvoch stupňoch konania, pričom na prvom stupni  konali dva odlišné súdy. Po preskúmaní samotnej dĺžky napadnutého konania ESĽP poznamenal, že bola neprimeraná, v dôsledku čoho konštatoval, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Okrem toho ESĽP s poukazom na svoje závery v prípade Komanický a Ištván a Ištvánová konštatoval aj porušenie článku 13 Dohovoru, keď dospel k záveru, že za daných okolností sťažovateľ nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy.

Za zistené porušenie článku 6 ods. 1  a 13 Dohovoru európsky súd priznal pánovi Sikovi požadovaných 2 000 EUR z titulu nemajetkovej ujmy. Nárok na náhradu výdavkov a nákladov, ako aj nárok na majetkovú ujmu zamietol.

ESĽP: Rozsudok z 25. júna 2013 v prípade CSÁKO proti SR

​​V prípade Csáko proti Slovenskej republike sa sťažovateľ podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru sťažoval na neprimeranú dĺžku exekučného konania. Okrem toho sťažovateľ namietal, že nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy podľa článku 13 Dohovoru. Dĺžkou konania sa zaoberal aj ústavný súd na základe sťažnosti podľa článku 127 ústavy. Ten ju však v marci 2007 odmietol z dôvodu neprípustnosti, keď poukázal na to, že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti nepodal sťažnosť na prieťahy predsedovi dotknutého súdu.

Pokiaľ ide o prijateľnosť sťažnosti, európsky súd sa nestotožnil s argumentáciou vlády, že  sťažovateľ nepodal ústavnú sťažnosť v súlade s formálnymi náležitosťami a ustálenou praxou ústavného súdu, ako aj, že sa mohol domôcť finančného odškodnenia za prípadné prieťahy zistené predsedom dotknutého súdu prostredníctvom žaloby o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. V tomto ohľade európsky súd uviedol, že v prípade Komanický proti Slovenskej republike a Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike preskúmal a odmietol v zásade rovnaké námietky, ako vzniesla v predmetnom prípade vláda. Následne poznamenal, že konanie sa začalo vo februári 2003 a skončilo sa najneskôr v decembri 2011. Podľa názoru európskeho súdu totiž nebolo úplne objasnené, kedy sa skončilo. Po preskúmaní samotnej dĺžky napadnutého konania európsky súd poznamenal, že bola neprimeraná, v dôsledku čoho konštatoval, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Okrem toho európsky súd s poukazom na svoje závery v prípade Komanický a Ištván a Ištvánová konštatoval aj porušenie článku 13 Dohovoru, keď dospel k záveru, že za daných okolností sťažovateľ nemal vo vzťahu k dĺžke napadnutého exekučného konania účinný prostriedok nápravy.
 
Za zistené porušenie článku 6 ods. 1  a 13 Dohovoru európsky súd priznal pánovi Csákovi požadovaných 4 500 EUR z titulu nemajetkovej ujmy a 1 000 EUR ako náhradu nákladov výdavkov. Zvyšok jeho nárokov zamietol.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP") je medzinárodným súdnym orgánom s regionálnou pôsobnosťou a so sídlom v Štrasburgu. Rozhoduje predovšetkým o sťažnostiach na porušenie práv zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor") alebo jeho protokolmi.

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk