4.10.2017
ID: 3827upozornenie pre užívateľov
Novela infozákona: ďalší krok k zvyšovaniu transparentnosti verejnej správy
Podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská predložila do medzirezortného pripomienkovania očakávanú veľkú novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Navrhovaná úprava je výrazným posunom pre tých, ktorí o informácie žiadajú a rovnako pre tých, ktorí ich poskytujú. Na jednej strane významne rozširuje okruh poskytovaných informácií aj okruh povinných osôb, na strane druhej vytvára jednoduché pravidlá, ktoré bránia zneužívaniu infozákona.
Infozákon je citlivá téma a jeho otvorenie spravidla sprevádzajú aj isté obavy. Na jednej strane obavy občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií z prípadného oklieštenia práva na prístup k informáciám. Na strane druhej poskytovateľov informácií, ktorí sa obávajú prílišnej voľnosti a šikanózneho výkonu práva na informácie. Tieto obavy vychádzajú aj z istej symbolickej hodnoty infozákona, keďže bol prvou právnou úpravou, ktorá pomenovala a aj v praxi realizovala právo verejnosti na informácie. Novela infozákona vznikala v širokej pracovnej skupine za účasti ministerstiev, mimovládnych organizácií aj samospráv a hoci už z princípu nemôžu byť obidve strany – poskytovatelia aj žiadatelia – úplne spokojné, návrh predstavuje kompromis. Jednak zvyšuje rozsah povinne zverejňovaných informácií, ale zároveň prináša aj opatrenia proti prípadnému zneužívaniu infozákona v praxi.
Navrhované opatrenia sú ďalším krokom k zvýšeniu transparentnosti verejnej správy. Dnes už verejnosť vie, aký biznis štát robí (zverejňovanie zmlúv na internete), s kým ho robí (protischránkový zákon), teraz ešte výraznejšie odkrývame, ako sú spravované verejné financie, ale aj kto a na základe čoho o nich rozhoduje.
O nominantoch štátnej správy vo vedúcich pozíciách by sme sa po novom mali dozvedieť viac, keďže návrhom rozširujeme okruh sprístupňovaných informácií o týchto osobách. Základnou myšlienkou je odkryť osobné údaje v rozsahu životopisu o osobách, ktoré sa uchádzajú o manažérsku funkciu vo verejných podnikoch. Okrem toho sa proaktívne majú zverejňovať informácie, či obsadeniu funkcie predchádzalo výberové konanie. Tento krok dáva verejnosti a tretiemu sektoru do rúk ďalší nástroj kontroly riadenia a spravovania verejných podnikov, ktoré hospodária s nezanedbateľným množstvom verejných financií.
Výrazne zužujeme priestor, aby si tzv. verejné podniky rôzne vykladali, či sú alebo nie sú povinné sprístupniť informácie. Navrhujeme, aby tieto podniky boli podriadené pôsobnosti infozákona (s výnimkou hroziacej ujmy v hospodárskej súťaži). Zároveň stanovujeme, že tzv. verejné podniky, ktoré sú kvázi monopolom (napr. zabezpečujú výber úhrady diaľničných známok, prevádzkujú železničné dráhy, sú jediným poskytovateľom MHD na území konkrétneho mesta alebo zabezpečujú zber a likvidáciu odpadu na území mesta ako jediný subjekt a pod.), mali úplnú sprístupňovaciu povinnosť.
Jasne stanovujeme, že povinne zverejňovanou zmluvou bude po novom aj zmluva týkajúca sa vyporiadania vlastníctva nehnuteľností do vlastníctva Národnej diaľničnej spoločnosti.
Ďalšou novinkou je zavedenie žaloby pre prípad, že povinne zverejňovaná zmluva nebola zverejnená, hoci mala byť a pre prípad, že bolo na základe nezverejnenej zmluvy plnené. Výsledkom žaloby môže byť aj to, že dodávateľ bude musieť vrátiť majetkový prospech, ktorý získal na základe plnenia takejto zmluvy.
Významnou zmenou je aj zavedenie povinnosti skúmať a zohľadniť verejný záujem, ak niekto žiada sprístupniť rozhodnutie policajta v prípravnom konaní alebo rozhodnutie prokurátora alebo policajta o odmietnutí veci. Svoje rozhodnutie o sprístupnení, resp. nesprístupnení informácie bude musieť polícia či prokuratúra patrične vyargumentovať, pričom najmä v situáciách, keď sa žiadaná informácia týka obžaloby z korupcie, podvodu, machinácie pri verejnom obstarávaní či daňového podvodu očakávame, že sprístupnenie informácie na základe zohľadnenia verejného záujmu by mohlo prispieť k vyššej miere spoznania rozhodnutí, ktoré sa môžu dotýkať významných spoločenských otázok.
Zmeny sa dotknú aj centrálneho registra zmlúv. Povinným osobám dávame možnosť „dobrovoľne“ zverejňovať zmluvy v centrálnom registri zmlúv. Cieľom je, aby si napríklad malé obce nemuseli budovať vlastné webové sídla s funkcionalitami, ktoré ponúka centrálny register zmlúv. Ďalšou zmenou je, že v súlade s programovým vyhlásením vlády predlžujeme lehotu zverejňovania povinne zverejnenej zmluvy z 5 na 10 rokov. A napokon upravujeme niektoré funkcionality centrálneho registra, ktoré zabezpečia ochranu zverejnených údajov pred manipuláciou. Vďaka zmenám bude napríklad možné jednoducho zistiť kto neoprávnene upravoval alebo inak menil obsah zmluvy.
Z ďalších zmien možno spomenúť zavedenie istej imunity pre občanov-žiadateľov, ktorí bez akéhokoľvek zlého úmyslu šíria ďalej poskytnutú informáciu, a to napriek tomu, že ide o informáciu týkajúcu sa osobných údajov, obchodného tajomstva či utajovaných skutočností. Vychádzame z konceptu, že profesionálom, ktorý má pri sprístupňovaní informácie dbať o to, aby nesprístupnil údaje, ktoré sprístupniť nemá, je povinná osoba a nie žiadateľ, ktorým je spravidla laik. Výhody takejto „imunity“ ale padajú v momente, ak žiadateľ šíri získané informácie obsahujúce osobné údaje, či údaje o súkromí konkrétnej osoby napriek tomu, že vedel, že dotknutá osoba súhlasila so sprístupnením svojich osobných údajov či údajov o svojom súkromí len tomuto konkrétnemu žiadateľovi.
Rozširujeme aj rozsah povinne zverejňovaných informácií obcou a vyšším územným celkom. Po novom budú musieť okrem iného zverejňovať termíny zasadnutí zastupiteľstva, návrhy programov rokovaní a zápisnice z týchto zasadnutí, texty návrhov všeobecných záväzných nariadení (VZN), a to najneskôr 15 dní pred rokovaním, alebo údaje o účasti a o hlasovaní poslancov na zasadnutí zastupiteľstva.
Pri príprave návrhu zákona sme rešpektovali aj požiadavku povinných osôb, aby sa právo na informácie nezamieňalo s právom študentov na „vypracovanie diplomových prác“. Preto jasne stanovujeme, že zákon sa nevzťahuje napríklad na rozbory, analýzy, referáty, odborné stanoviská či prognózy, ak ich povinná osoba nemá k dispozícii. Okrem toho zavádzame možnosť žiadateľa a povinnej osoby dohodnúť sa na predĺžení lehoty na poskytnutie informácie. A napokon, pri tzv. nadmerných žiadostiach dávame povinným osobám možnosť, aby si od žiadateľa pýtali paušalizovaný poplatok za kopírovanie alebo skenovanie.
Navrhovaná účinnosť zákona je 1. september 2018.
Zdroj: TS MSp
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk
Navrhované opatrenia sú ďalším krokom k zvýšeniu transparentnosti verejnej správy. Dnes už verejnosť vie, aký biznis štát robí (zverejňovanie zmlúv na internete), s kým ho robí (protischránkový zákon), teraz ešte výraznejšie odkrývame, ako sú spravované verejné financie, ale aj kto a na základe čoho o nich rozhoduje.
O nominantoch štátnej správy vo vedúcich pozíciách by sme sa po novom mali dozvedieť viac, keďže návrhom rozširujeme okruh sprístupňovaných informácií o týchto osobách. Základnou myšlienkou je odkryť osobné údaje v rozsahu životopisu o osobách, ktoré sa uchádzajú o manažérsku funkciu vo verejných podnikoch. Okrem toho sa proaktívne majú zverejňovať informácie, či obsadeniu funkcie predchádzalo výberové konanie. Tento krok dáva verejnosti a tretiemu sektoru do rúk ďalší nástroj kontroly riadenia a spravovania verejných podnikov, ktoré hospodária s nezanedbateľným množstvom verejných financií.
Výrazne zužujeme priestor, aby si tzv. verejné podniky rôzne vykladali, či sú alebo nie sú povinné sprístupniť informácie. Navrhujeme, aby tieto podniky boli podriadené pôsobnosti infozákona (s výnimkou hroziacej ujmy v hospodárskej súťaži). Zároveň stanovujeme, že tzv. verejné podniky, ktoré sú kvázi monopolom (napr. zabezpečujú výber úhrady diaľničných známok, prevádzkujú železničné dráhy, sú jediným poskytovateľom MHD na území konkrétneho mesta alebo zabezpečujú zber a likvidáciu odpadu na území mesta ako jediný subjekt a pod.), mali úplnú sprístupňovaciu povinnosť.
Jasne stanovujeme, že povinne zverejňovanou zmluvou bude po novom aj zmluva týkajúca sa vyporiadania vlastníctva nehnuteľností do vlastníctva Národnej diaľničnej spoločnosti.
Ďalšou novinkou je zavedenie žaloby pre prípad, že povinne zverejňovaná zmluva nebola zverejnená, hoci mala byť a pre prípad, že bolo na základe nezverejnenej zmluvy plnené. Výsledkom žaloby môže byť aj to, že dodávateľ bude musieť vrátiť majetkový prospech, ktorý získal na základe plnenia takejto zmluvy.
Významnou zmenou je aj zavedenie povinnosti skúmať a zohľadniť verejný záujem, ak niekto žiada sprístupniť rozhodnutie policajta v prípravnom konaní alebo rozhodnutie prokurátora alebo policajta o odmietnutí veci. Svoje rozhodnutie o sprístupnení, resp. nesprístupnení informácie bude musieť polícia či prokuratúra patrične vyargumentovať, pričom najmä v situáciách, keď sa žiadaná informácia týka obžaloby z korupcie, podvodu, machinácie pri verejnom obstarávaní či daňového podvodu očakávame, že sprístupnenie informácie na základe zohľadnenia verejného záujmu by mohlo prispieť k vyššej miere spoznania rozhodnutí, ktoré sa môžu dotýkať významných spoločenských otázok.
Zmeny sa dotknú aj centrálneho registra zmlúv. Povinným osobám dávame možnosť „dobrovoľne“ zverejňovať zmluvy v centrálnom registri zmlúv. Cieľom je, aby si napríklad malé obce nemuseli budovať vlastné webové sídla s funkcionalitami, ktoré ponúka centrálny register zmlúv. Ďalšou zmenou je, že v súlade s programovým vyhlásením vlády predlžujeme lehotu zverejňovania povinne zverejnenej zmluvy z 5 na 10 rokov. A napokon upravujeme niektoré funkcionality centrálneho registra, ktoré zabezpečia ochranu zverejnených údajov pred manipuláciou. Vďaka zmenám bude napríklad možné jednoducho zistiť kto neoprávnene upravoval alebo inak menil obsah zmluvy.
Z ďalších zmien možno spomenúť zavedenie istej imunity pre občanov-žiadateľov, ktorí bez akéhokoľvek zlého úmyslu šíria ďalej poskytnutú informáciu, a to napriek tomu, že ide o informáciu týkajúcu sa osobných údajov, obchodného tajomstva či utajovaných skutočností. Vychádzame z konceptu, že profesionálom, ktorý má pri sprístupňovaní informácie dbať o to, aby nesprístupnil údaje, ktoré sprístupniť nemá, je povinná osoba a nie žiadateľ, ktorým je spravidla laik. Výhody takejto „imunity“ ale padajú v momente, ak žiadateľ šíri získané informácie obsahujúce osobné údaje, či údaje o súkromí konkrétnej osoby napriek tomu, že vedel, že dotknutá osoba súhlasila so sprístupnením svojich osobných údajov či údajov o svojom súkromí len tomuto konkrétnemu žiadateľovi.
Rozširujeme aj rozsah povinne zverejňovaných informácií obcou a vyšším územným celkom. Po novom budú musieť okrem iného zverejňovať termíny zasadnutí zastupiteľstva, návrhy programov rokovaní a zápisnice z týchto zasadnutí, texty návrhov všeobecných záväzných nariadení (VZN), a to najneskôr 15 dní pred rokovaním, alebo údaje o účasti a o hlasovaní poslancov na zasadnutí zastupiteľstva.
Pri príprave návrhu zákona sme rešpektovali aj požiadavku povinných osôb, aby sa právo na informácie nezamieňalo s právom študentov na „vypracovanie diplomových prác“. Preto jasne stanovujeme, že zákon sa nevzťahuje napríklad na rozbory, analýzy, referáty, odborné stanoviská či prognózy, ak ich povinná osoba nemá k dispozícii. Okrem toho zavádzame možnosť žiadateľa a povinnej osoby dohodnúť sa na predĺžení lehoty na poskytnutie informácie. A napokon, pri tzv. nadmerných žiadostiach dávame povinným osobám možnosť, aby si od žiadateľa pýtali paušalizovaný poplatok za kopírovanie alebo skenovanie.
Navrhovaná účinnosť zákona je 1. september 2018.
Zdroj: TS MSp
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk