Novela infozákona tak, ako ju predkladáme do medzirezortného pripomienkovania, je ďalším krokom k zvýšeniu transparentnosti verejnej správy. Dnes už verejnosť vie, aký biznis štát robí (zverejňovanie zmlúv na internete), s kým ho robí (protischránkový zákon), teraz ešte výraznejšie odkrývame, ako sú spravované verejné financie.

Tematicky sa návrh zákona delí na dve časti. Obsahovo sa prvá časť návrhu zákona zameriava na požiadavky vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády.

Podľa Programového vyhlásenia vlády SR sa vláda zaviazala navrhnúť „rozšírenie povinností vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám aj na štátne firmy a dcérske spoločnosti štátnych firiem v druhom a treťom rade, keďže na tieto právnické osoby sa infozákon nevzťahuje, hoci hospodária s verejnými zdrojmi.“ V duchu tejto myšlienky sa zavádza úplne nová definícia povinnej osoby a rozširujú sa povinnosti vyplývajúce zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám aj na štátne firmy a dcérske spoločnosti štátnych firiem.

V súlade s ďalším záväzkom vlády vyplývajúcim z Programového vyhlásenia vlády: „Vláda SR zavedie povinné zverejňovanie informácií o osobách, ktoré sa uchádzajú o verejnú funkciu, aj o úspešných kandidátoch na verejnú funkciu bezprostredne po ich nástupe do funkcie. Cieľom je včas odhaliť hroziaci konflikt záujmov alebo kompetenčnú nevhodnosť daného kandidáta,“ sa zavádza povinné zverejňovanie informácií o osobách, ktoré sa uchádzajú o verejnú funkciu, aj o úspešných kandidátoch na verejnú funkciu.

Rovnako na základe záväzku vlády z Programového vyhlásenia vlády SR: „Vláda SR zavedie povinné zverejňovanie príloh a dodatkov k povinne zverejňovaným zmluvám,“ sa explicitne ustanovuje, že povinne zverejňovanou zmluvou je aj každý jeden dodatok uzatvorený k povinne zverejňovanej zmluve a rovnako sa zavádza povinné zverejňovanie príloh.

Na základe záväzku vlády z Programového vyhlásenia vlády SR: „Vláda SR vypustí výnimku zo zverejňovania zmlúv Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS). Praktické skúsenosti a pochybné obchody s pozemkami (napríklad pod bratislavským obchvatom) ukázali, že je verejným záujmom, aby NDS zverejňovala zmluvy týkajúce sa vysporiadania vlastníctva nehnuteľností,“ sa vypúšťa výnimka zo zverejňovania zmlúv Národnou diaľničnou spoločnosťou.

V súvislosti so záväzkom vlády z Programového vyhlásenia vlády: „Vláda SR zavedie zverejňovanie štúdií a analytických materiálov vyhotovených za verejné zdroje v maximálne možnej miere s prihliadnutím na oprávnené záujmy štátu a iných verejných subjektov,“  má predložený materiál ambíciu zaviesť právnu úpravu, v dôsledku ktorej by mali byť štúdie a analytické materiály vyhotovené za verejné zdroje sprístupňované v maximálne možnej miere. Sprístupnenie štúdií, analýz alebo iných obdobných materiálov na žiadosť posilní transparentnosť a umožní lepšiu kontrolu účelnosti vynaloženia verejných prostriedkov zo strany verejnosti. Navyše, ich sprístupnenie môže prispieť k širšej odbornej i laickej debate a zamedziť vzniku duplicitných materiálov na tú istú tému.

Druhá časť návrhu zákona preberá smernicu EÚ o opakovanom použití informácií verejného sektora.

K najzásadnejším zmenám, ktoré smernica prináša, patria:

1. rozšírenie personálnej pôsobnosti na tzv. verejné podniky, 
2. rozšírenie vecnej pôsobnosti na „osobitné“ kategórie informácií napríklad na informácie s vysokou hodnotou (tzv. high-value datasets alebo datasety s vysokým potenciálom na opakované použitie), ktorých zoznam zadefinuje Európska komisia vykonávacím aktom, ďalej výskumné údaje ako špecifickú kategóriu informácií vznikajúcich v rámci vedeckého výskumu financovaného z verejných zdrojov (napr. štatistiky, výsledky meraní; nie však vedecké články/publikácie, ktoré naďalej zostávajú vylúčené z pôsobnosti smernice), dynamické údaje (napr. satelitné, meteorologické, dopravné a i.), ktoré majú byť sprístupňované prostredníctvom aplikačného programovacieho rozhrania (API),
3. bezplatné sprístupňovanie informácií na účely opakovaného použitia (s výnimkou tzv. hraničných nákladov spojených napr. s anonymizáciou osobných údajov alebo ochranou dôverných obchodných informácií),
4. rozšírenie zákazu tzv. výhradných dohôd.

Od prijatia pôvodnej smernice v roku 2003 došlo celosvetovo k rýchlemu technologickému pokroku a prudkému nárastu informácií vrátane tých, ktoré vytvára resp. ktorými disponuje verejný sektor. Ide o informácie z rôznych oblastí, napríklad zemepisné, dopravné, environmentálne, meteorologické, hospodárske, ale i spoločenské či politické. Informácie, ktoré vznikajú vo verejnom sektore, na úrovni všetkých zložiek moci (zákonodarnej, výkonnej, súdnej), pri výkone činností verejných podnikov vo verejnom záujme (napr. pri poskytovaní služieb v oblasti dopravy, energetiky, atď.) alebo ako výsledok výskumov financovaných z verejných prostriedkov, predstavujú významný zdroj informácií, ktoré môžu byť pre spoločnosť prínosné. Prístup k týmto informáciám v elektronickej podobe umožňuje fyzickým a právnickým osobám hľadať nové spôsoby ich využitia a vytvárať nové produkty a služby. Smernica tak reaguje na požiadavky súčasnej digitálnej a technologickej doby s cieľom čo v najväčšom rozsahu využiť hospodársky a sociálny potenciál informácií verejného sektora.

Zvyšok požiadaviek na zmenu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré vyplývajú z Programového vyhlásenia vlády a nie sú pretavené do predkladaného návrhu zákona, alebo ktoré vzídu z pripomienkového konania, budú, najmä z dôvodu urgentnej potreby vykonať transpozíciu smernice EÚ v čo možno najkratšom čase, naplnené neskôr v samostatnom legislatívnom procese, čo zároveň prispeje ku komplexnejšej právnej úprave aj po širšej odbornej diskusii.

Navrhovaná účinnosť zákona je 1. jún 2022.

Úplné znenie návrhu v medzirezortnom pripomienkovom konaní je dostupné na: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2021/727