Novela Obchodného zákonníka a nadobúdanie majetku medzi spriaznenými osobami

Aktuálna novela Obchodného zákonníka sa dotýka aj nadobúdania majetku medzi spriaznenými osobami, ktoré je upravené v ustanovení § 59a Obchodného zákonníka. Reaguje na zavedenie jednoeurových spoločností s ručením obmedzeným, zavádza povinnosť vrátenia plnenia, ktoré bolo spoločnosti poskytnuté na základe neúčinnej zmluvy, a ručenie členov štatutárneho orgánu za vrátenie takéhoto plnenia.

Predmetom aktuálnej novely Obchodného zákonníka je aj ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka. Účinnosť týchto zmien sa navrhuje od 1. januára 2015. Doterajšie znenie ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka obsahuje sprísňujúce podmienky na účinnosť príslušnej zmluvy, ak spoločnosť na základe zmluvy nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty jej základného imania a ak zmluvnou stranou takejto zmluvy sú osoby špecifikované zákonom. Ide o zakladateľov danej spoločnosti, jej spoločníkov, ich blízke osoby a taktiež ich ovládajúce a ovládané osoby. Sprísňujúcimi podmienkami sú predovšetkým požiadavka znaleckého ocenenia majetku (predmetu zmluvy) a jeho uloženie do zbierky listín Obchodného registra spolu s predmetnou zmluvou, príp. aj schválenie návrhu zmluvy valným zhromaždením spoločnosti. Účelom tohto ustanovenia má byť predovšetkým udržanie základného imania spoločností, konkrétne spoločností s ručením obmedzeným a akciových spoločností, a tým aj ochrana spoločníkov, príp. akcionárov, spoločnosti a jej veriteľov.

V praxi sa však toto ustanovenie často opomína, ešte stále naň často krát upozornia podnikateľov až právnici. A to i napriek tomu, že je s ním spojený významný právny následok, ktorým je neúčinná zmluva, a tým neuskutočnenie prevodu majetku. V tomto ohľade neobstojí spoliehanie sa na kontrolu dodržania sprísňujúcich podmienok osobitnými evidenciami (napr. kataster nehnuteľností), nakoľko tieto ich dodržanie v praxi nezvyknú skúmať (i napriek deklarovaniu ich povinnosti skúmať ich splnenie, okrem existencie súhlasu valného zhromaždenia, viď napr. Katastrálny bulletin č. 2/2011). Ak sa totiž na účinnosť danej zmluvy vyžaduje zápis do osobitnej evidencie, sprísňujúce podmienky majú byť splnené ešte pred takýmto zápisom. Tiež treba mať na zreteli, že sprísnený režim sa vzťahuje na transakcie už od hodnoty 10% základného imania, čo pri spoločnostiach s ručením obmedzeným s minimálnym základným imaním predstavuje sumu 500 eur.

Toto ustanovenie Obchodného zákonníka nebolo až doteraz predmetom žiadnej novely, okrem zavedenia možnosti primeraného použitia ustanovenia § 59b Obchodného zákonníka vo vzťahu k určeniu hodnoty predmetu zmluvy, t.j. možnosť použitia už existujúceho znaleckého posudku (nie staršieho ako 6 mesiacov) alebo možnosť určiť hodnotu predmetu zmluvy z riadnej účtovnej závierky (bez povinnosti vyhotovenia znaleckého posudku).

Novela dopĺňa ustanovenie § 59a o dva nové odseky. Na základe prvého odseku sa sprísnené podmienky budú v nadväznosti na zavedenie jednoeurových spoločností s ručením obmedzeným uplatňovať aj na spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorých základné imanie nedosahuje 5000 eur. V prípade týchto spoločností sa za hodnotu základného imania bude považovať suma 5000 eur. Druhý odsek zavádza povinnosť vrátiť spoločnosti plnenie poskytnuté podľa zmluvy, ktorá nenadobudla účinnosť podľa uvedených podmienok. Podľa dôvodovej správy sa v tomto prípade má postupovať rovnako, ako by išlo o prípad bezdôvodného obohatenia. Avšak chýba tu zmienka o vzájomnej povinnosti zo strany spoločnosti. V druhej vete nového odseku sa zavádza ručenie členov štatutárneho orgánu za uvedené vrátenie plnenia, a to tých, "ktorí vykonávali funkciu v čase jeho poskytnutia a v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo museli vedieť".

Stále sa však pri znení toho ustanovenia vynára veľa otáznikov, a to najmä vo vzťahu k vecnému rozsahu jeho pôsobnosti. Chýba totiž zákonná definícia pojmu majetok, nie je úplne zrejmý rozsah transakcií, ktoré podliehajú sprísneným podmienkam, a doterajšia diskusia právnych teoretikov a praktikov sa neustálila v otázkach, či sprísnenému režimu podlieha napr. aj odplatné scudzovanie majetku spoločnosti alebo preberanie záväzkov spoločnosťou. Absentuje tiež osobitná zákonná úprava, ktorá by riešila právne následky nedodržania uvedených sprísnených podmienok, okrem spomínaného zavedenia povinnosti vrátenia plnenia spoločnosti.

V praxi v tejto súvislosti vznikajú problémy predovšetkým pri "nápravách" transakcií, pri ktorých neboli dodržané uvedené sprísnené podmienky, a to najmä v situáciách, kedy došlo k následným prevodom predmetu zmluvy. Ako príklad možno uviesť nápravu pri transakciách, ak bola predmetom zmluvy a následných prevodov nehnuteľnosť. V takýchto situáciách sa stáva, že podnikatelia radšej uprednostnia existujúcu právnu neistotu pred administratívne komplikovanejším procesom vrátenia vecí do pôvodného stavu, a to predovšetkým s narastajúcim časovým odstupom od jednotlivých prevodov nehnuteľností. Je tiež otázne, do akej miery je nadobúdateľ nehnuteľnosti schopný preveriť predchádzajúce prevody nehnuteľnosti, ktorú kupuje. V tomto smere by bolo určite v záujme právnej istoty, ak by aspoň u majetku, ktorého účinnosť prevodu je viazaná na zápis v osobitnej evidencii, boli príslušné právne predpisy novelizované v nevyhnutnom rozsahu, aby tieto osobitné evidencie skúmali splnenie sprísnených podmienok podľa uvedeného ustanovenia pri zápise príslušnej zmluvy do takejto evidencie.

Mgr. Elena Červenová LL.M.