Novela Obchodného zákonníka kladie dôraz na zodpovedného podnikateľa

Okolnosti prijatia poslednej novely Obchodného zákonníka, postavili do úzadia širšiu odbornú diskusiu k jednotlivým novým inštitútom v našom právnom poriadku, ktoré predmetná novela zavádza a ktorých zásadným „lightmotívom“ je zvýšenie tzv. fiduciárnych povinností členov štatutárnych orgánov obchodných spoločností. Nízka vymáhateľnosť práva v kontexte s neefektívnou legislatívou ohľadom zodpovednosti podnikateľa za podnikanie, sú jednými z hlavných faktorov, ktoré sa v aktuálnej dobe negatívne prejavujú v znížení konkurencieschopnosti nášho podnikateľského prostredia.

Účel zmien vyplývajúcich zo schválenej novely je potrebné vnímať v širšom kontexte riešenia zásadných problémov spojených so zodpovednosťou spoločníkov kapitálových spoločností, ktorá je značne obmedzená a postihuje výlučne majetok spoločnosti. V konečnom dôsledku tak nastavený systém vytvára značnú nerovnováhu medzi veriteľmi týchto spoločností a ich spoločníkmi, ktorý sa prirodzene snažia eliminovať straty úkonmi vo vzťahu k majetku spoločnosti a to na úkor svojich veriteľov. Nastolené zmeny by tak mali zvýšiť zodpovednosť štatutárnych orgánov za obchody ktoré sú pre spoločnosť nevýhodné a zároveň obmedziť možnosť realizácie úkonov ukracujúcich veriteľov.

V nasledujúcom článku teda upriamime pozornosť na tú časť novely Obchodného zákonníka v znení prijatého zákona, uverejneného v zbierke zákonov dňa 29.4.2015 pod číslom 87/2015 (ďalej len ako „Zákon“), ktorý uskutočňuje podstatné zmeny hlavne v kontexte k obchodnému kódexu. Takými sú hlavne nové pojmy v našej legislatíve v podobe rozhodnutia o vylúčení, či doposiaľ neznámeho statusu spoločnosti v kríze. Ďalšie ustanovenia novely ohľadom plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje, resp. zákazu vrátenia vkladu spoločníkovi, znamenajú skôr prepracovanie či sprísnenie už existujúcich pravidiel.

Rozhodnutie o vylúčení – register diskvalifikovaných osôb

Inštitút vylúčenia člena štatutárneho orgánu na podklade kvalifikovaného súdneho rozhodnutia, súvisí a je základným predpokladom zavedenia tzv. registra diskvalifikovaných osôb. Rozhodnutím súdu môže byť určené, že fyzická osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve. Rozhodnutím o vylúčení môže byť iba také rozhodnutie, ktoré zaň výslovne označia predpisy. Zákon teda nepripúšťa individuálne žaloby na vylúčenie a tak podľa platnej právnej úpravy sú rozhodnutiami o vylúčení iba dva typu súdneho rozhodnutia.

Prvým je právoplatné rozhodnutie, ktorým bol v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti v zmysle Zákonom doplneného ustanovenia § 61 ods. 10 Trestného zákona. Druhý prípad rozhodnutia o vylúčení súvisí s novým ustanovením § 74a Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého rozhodnutie súdu o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v súvislosti s porušením povinnosti štatutára včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, je zároveň rozhodnutím o vylúčení. Zákon pre tento prípad porušenia povinnosti zavádza právnu fikciu dojednania zmluvnej pokuty vo výške 12.500 eur. V prvom prípade sa dĺžka diskvalifikácie odvíja od dĺžky trestu uloženého súdom, v tom druhom, je Zákonom stanovená na dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Právoplatnosťou rozhodnutia o vylúčení prestáva byť vylúčený zástupca členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu, vedúcim organizačnej zložky podniku, vedúcim podniku zahraničnej osoby, vedúcim organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách. Na vylúčeného zástupcu sa vzťahuje v nadväznosti na účinnosť vylúčenia notifikačná povinnosť vo vzťahu k obchodným spoločnostiam alebo družstvám, ktoré sú týmto dotknuté. Napriek zákazu činnosti pre vylúčeného zástupcu, Zákon za účelom posilnenia účinku predmetnej právnej úpravy počíta s ochranou tretích osôb voči ktorým sa vylúčený zástupca predsa len rozhodne konať. Zavádza sa teda pravidlo podľa ktorého ten kto koná ako vylúčený zástupca zároveň ručí za záväzky z obchodov ktoré v čase vylúčenia dojednal, pričom ak ako ručiteľ plní nevznikne mu právo na regres.

Od januára budúceho roku, kedy nadobudne ustanovenie ohľadom vylúčenia a ďalšie s tým súvisiace ustanovenia účinnosť, teda štatutár ktorý opomenie povinnosť podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, bude v prvom rade povinný na úhradu zákonom stanovej zmluvnej pokuty. V prípade jej neuhradenia bude tento následne čeliť žalobe zo strany správcu ako aktívne legitimovaného na začatie konania na príslušnom konkurznom súde. V prípade ak žalovanému zástupcovi, resp. solidárne zodpovedným zástupcom, nebude svedčať žiaden zo Zákonom určených liberačných dôvodov, konkurzný súd po prijatí rozhodnutia ktorým žalobe vyhovie, následne zašle diskvalifikačný list na Okresný súd v Žiline, ktorý bude register diskvalifikácii spravovať. Ten výpis z registra pošle súdu, ktorý vedie Obchodný register, v ktorom je vylúčený zástupca firmy zapísaný. Štatutára firmy následne z Obchodného registra vymažú.

Spoločnosť v kríze

Zákon v značne obsiahlych ustanoveniach zavádzajúcich nový inštitút spoločnosti v kríze, stanovuje osobitné pravidlá pre hospodárenie s niektorými vlastnými a cudzími zdrojmi financovania poskytnutými spoločnosti počas krízy. Zavedenie statusu spoločnosti v kríze je podstatné z hľadiska posúdenia charakteru určitých konkrétnych plnení v prospech spoločnosti na základe právnej fikcie ako plnení podriadených, teda takých, ktorých uspokojenie sa podriadi plneniu v prospech iných veriteľov.

Spoločnosť získa zo zákona status krízy ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Nový Zákon teda pre zadefinovanie krízy v spoločnosti, spája už známu definíciu úpadku v zmysle Zákona od konkurze a reštrukturalizácii s novým pojmom, „hroziaci úpadok“. Popri predĺžení alebo platobnej neschopnosti, ako ďalší znak krízy spoločnosti Zákon ako kritérium hrozby úpadku stanovuje nízky pomer vlastného imania a cudzích zdrojov financovania. Pre rok 2016, od kedy sa začne predmetný režim aplikovať, Zákon určuje pre tento pomer hodnotu 4 ku 100. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že z prechodných ustanovení Zákona, vyplýva pre ďalšie roky značné sprísnenie v podobe zvyšovania tohto základného hodnotiaceho koeficientu a to na hodnotu 6 ku 100 pre rok 2017, až na 8 ku 100 pre rok 2018.

V praxi teda spoločnosť ktorá vedie účtovníctvo, vychádzajúc z údajov ročnej účtovnej závierky zostavenej ku koncu tohto roka, sledujúc jednotlivé položky na strane pasív súvahy, bude nielen, ako tomu bolo doteraz, povinná sledovať či nie je v úpadku, ale aj to či jej úpadok nehrozí. Pri zachovaní kladného čísla hodnoty vlastného imania, ktoré nám vraví, že spoločnosti nie je predĺžená sme tak len na polceste k overeniu prítomnosti krízy v spoločnosti. Ďalším krokom je zisťovanie čísla pomeru vlastného imania a záväzkov spoločnosti. Ako sme už uviedli, od 1.1.2016 bude základným porovnávacím kritériom podiel 4 ku 100, resp. číselne vyjadrený ako 0,04. Ak teda následne z podielu hodnoty vlastného imania na jednej strane a hodnoty záväzkov na strane druhej získame číslo nižšie ako je 0,04 vieme, že spoločnosti hrozí úpadok a teda počnúc rokom 2016, kedy takúto skutočnosť relevantne zistila, sa nachádza v kríze.

Ak štatutárny orgán zistí, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti musel zistiť, že spoločnosť je v kríze, musí slovami legislatívca „urobiť všetko čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení“, inak povedané, bez zbytočného odkladu zvolať najvyšší orgán spoločnosti, vypracovať návrh opatrení na prekonanie krízy a predložiť ho na rokovanie tohto orgánu. Zmysel zavedenia statusu spoločnosti v kríze, je však v prvom rade podstatný pre vytvorenie právneho základu z hľadiska posudzovania tzv. plnení nahradzujúcich vlastné zdroje financovania.

V tejto súvislosti je potrebné ešte poznamenať, že za predpokladu konania člena štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou, v intencii nových ustanovení § 67a a nasl. Zákona, sa vedomosť o kríze odvíja nie len od výročných účtovných podkladov, ale môže vyplynúť aj z objektívnej znalosti priebežných účtovných a ekonomických informácií definujúcich stav spoločnosti.

K tomuto je potrebné ešte dodať, že spoločnosťou v kríze môže byť len spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a komanditná spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba. Banka, inštitúcia elektronických peňazí, poisťovňa, zaisťovňa, zdravotná poisťovňa, správcovská spoločnosť, obchodník s cennými papiermi, burza cenných papierov a centrálny depozitár cenných papierov nemôže byť spoločnosťou v kríze podľa tohto Zákona.

Plnenie nahradzujúce vlastné zdroje

Vo všeobecnosti možno zmysel predmetných ustanovení hľadať v snahe zákonodarcu prekvalifikovať cudzie zdroje financovania na fakticky podriadené záväzky voči spoločnosti a tak do budúcna vziať neprimeranú výhodu spoločníkom kapitálových spoločností, ktorí imanie svojej spoločnosti vylepšovali cez rôzne pôžičky či úvery a nie prostredníctvom oficiálneho zvyšovania základného imania. Takto poskytnutým pôžičkám bol doteraz priznávaný charakter, ktorý ich staval na úroveň iných pohľadávok spoločnosti, čo napr. v snahe zlepšenia pozície úpadcu v prípadnom reštrukturalizačnom konaní, lákalo k vytváraniu rôznych fiktívnych spriaznených pohľadávok.

V tomto zmysle Zákon využíva status spoločnosti v kríze aby ustanovil, že akékoľvek plnenie poskytnuté tejto spoločnosti, sa bude považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje jej financovania. Takéto plnenie týmto získava charakter podriadenej pohľadávky s oprávnením byť uspokojený až po uspokojení ostatných veriteľov.

Uvedený vecný predpoklad vzniku podriadeného záväzku v závislosti od prítomnosti krízy zákonodarca následne opúšťa, keď určuje okruh osôb ktorých plnenie bude mať vždy charakter plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje, bez ohľadu na to či sa spoločnosť v kríze nachádza alebo nie. Takýmito osobami sú okrem štatutárov a spoločníkov a aj iné osoby ktoré prostredníctvom ovládaných osôb majú na spoločnosť vplyv, tichý spoločník, či osoba blízka alebo konajúca na účet týchto osôb. Do tejto kategórie Zákon automaticky na základe vyvrátiteľnej domienky posúva aj plnenia poskytnuté osobami u ktorých nie je možné zistiť konečného užívateľa výhod.

Zákon zároveň ponúka aj negatívny výpočet plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, pri ktorom sa berie ohľad na plnenia alebo zábezpeky poskytnuté spoločnosti v rámci plnenia reštrukturalizačného plánu. Za plnenia nahradzujúce vlastné zdroje sa rovnako nepovažujú krátkodobé pôžičky s dobou splatnosti do 60 dní, menej ako polročný posun splatnosti záväzku, alebo bezodplatné plnenia.

Od nového roka, kedy nadobudne komplex ustanovení ohľadom krízy a s tým súvisiacich plnení účinnosť, tak napr. spoločník, ktorý z akéhokoľvek dôvodu, či už v snahe predídenia kríze alebo za účelom rozvoja, vloží do spoločnosti formou pôžičky svoj vlastný kapitál, bude musieť rátať s tým, že táto jeho pohľadávka, sa momentom poskytnutia stáva podriadeným záväzkom spoločnosti a v prípade, že sa spoločnosť dostane do krízy bude preň platiť zákaz vrátenia tohto plnenia spolu s prípadným príslušenstvom alebo zmluvnými pokutami a to až do prekonania krízy. To platí rovnako aj vtedy, ak by sa v dôsledku vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje spoločnosť ocitla opätovne v kríze. Ak by napriek tomuto zákazu došlo k jeho vráteniu, zavádza sa ručenie členov štatutárneho orgánu za záväzok na vrátenie takéhoto plnenia naspäť do spoločnosti.

Zákaz vrátenia vkladu

Ustanovenia Zákona ohľadom zákazu vrátenia vkladov majú za cieľ zamedziť takým konaniam, pri ktorých vo všeobecnosti počas trvania spoločnosti dochádza na úkor veriteľov k zmenšovaniu majetku spoločnosti v prospech ich spoločníkov. Predmetné ustanovenia by mali precizovať už existujúcu právnu úpravu ohľadom zákazu vrátenia vkladov platnú pre obchodné spoločnosti a družstvo. Inštitút zákazu vrátenia vkladov rieši prirodzený konflikt medzi záujmami spoločníkov na jednej strane a veriteľov na strane druhej a v podstate má brániť tomu aby kapitálové obchodné spoločnosti rozdeľovali svoj majetok, ktorým v podstate jedine ručia za svoje záväzky, na spoločníkov inak ako formou riadneho vyplatenia zisku. Vychádzajúc z nového zákonného znenia sa tak zákaz vzťahuje nie len na prípady kedy sa spoločníkovi vracia majetková hodnota ktorú do spoločnosti vložil, ale od 1.1.2016, pôjde taktiež o akékoľvek plnenie bez primeraného protiplnenia, poskytnuté spoločnosťou na základe právneho úkonu dojednaného so spoločníkom alebo v jeho prospech, bez ohľadu na formu dojednania alebo platnosť. Pri posudzovaní primeranosti protiplnenia je potrebné zohľadniť najmä schopnosť druhej strany ho poskytnúť, obvyklú cenu na trhu, ako aj cenu, za ktorú spoločnosť obvykle poskytuje obdobné plnenia v bežnom obchodnom styku s inými osobami. Uvedené ustanovenie môže v praxi okrem iného znamenať značné obmedzenie obvyklých spôsobov tzv. vyťahovania finančných prostriedkov spoločníkom zo spoločnosti, kedy za neprimerané ceny spoločník poskytoval v prospech svojej obchodnej spoločnosti určité plnenia, resp. služby.

Vzhľadom na už existujúce pravidlá týkajúce sa zákazu vrátenia vkladov, Zákon počnúc júlom tohto roku, bude postihovať vrátenie vkladu v rozpore so zákonom následkom bezdôvodného obohatenia, ktoré bude musieť osoba, ktorá sa na úkor spoločnosti bezdôvodne obohatila vrátiť späť spoločnosti a to v rozsahu rozdielu medzi protiplnením skutočne poskytnutým a protiplnením, ktoré by bolo poskytnuté ako primerané. Za splnenie tejto povinnosti vzniká ručenie členom štatutárneho orgánu spoločnosti, obdobné ručeniu správcu vkladu, keďže vrátený vklad je potrebné považovať za nesplatený. Zákon zároveň už teraz vytvára právnu fikciu podľa ktorej sa predpokladá, že plnenie poskytnuté spoločnosťou bez primeraného protiplnenia osobe, pri ktorej nie je možné zistiť konečného užívateľa výhod podľa osobitného predpisu, bolo vrátením vkladu niektorému zo spoločníkov spoločnosti.