Novela slovenského zákona o konkurze a reštrukturalizácii: zmeny v posudzovaní predlženia a nová zodpovednosť štatutárnych orgánov

Národná rada Slovenskej republiky nedávno schválila novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „Novela“). Cieľom tohto predpisu, ktorý sa považuje za najvýznamnejšiu novelizáciu zákona o konkurze a reštrukturalizácii od jeho prijatia v roku 2006 je revízia tých ustanovení zákona, pri ktorých sa aplikačná prax preukázala ako problematická, resp. menej efektívna než to pôvodne zákonodarca predpokladal.

Najvýznamnejšie legislatívne zmeny, ktoré táto Novela zavádza sa týkajú posudzovania predlženia a zodpovednosti štatutárnych orgánov spoločností, ktoré sú v úpadku. Hoci Novela nadobudla účinnosť 1. januárom 2012, najdôležitejšie zmeny týkajúce sa posudzovania predlženia, povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu a zodpovednosti štatutárnych orgánov, ktoré sa bližšie opisujú v tomto článku nadobudli účinnosť až k 1. januáru 2013, aby sa podnikateľské prostredie mohlo dobre oboznámiť s novými pravidlami a prijať príslušné opatrenia.

Posúdenie platobnej neschopnosti

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii rozoznáva dva druhy posudzovania úpadku: posúdenie platobnej neschopnosti (t.j. schopnosť spoločnosti plniť svoje platobné záväzky v lehote splatnosti) a posúdenie predlženia (pomeru majetku spoločnosti voči jej záväzkom po lehote splatnosti – ako to platilo do Novely).

Novelou, ktorá bola inšpirovaná českým zákonom a podobnými zákonmi o platobnej neschopnosti v iných štátoch EÚ sa podstatne mení posúdenie predlženia. Pri posudzovaní finančnej situácie dlžníka sa na základe Novely nebudú brať do úvahy len záväzky po lehote splatnosti, ale celkové záväzky. Túto zmenu si vynútila situácia, keď podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii v doteraz platnom znení bolo možné, aby dlžníci, ktorí dlhodobo vykazovali stratu naďalej vykonávali svoju podnikateľskú činnosť.

Novinkou Novely je aj výslovná úprava spôsobu, akým sa má posúdiť predlženie podľa novo definovaných kritérií, keďže príliš striktné uplatňovanie pravidla, že ide o pomer „celkového majetku k celkovým záväzkom“ by mohlo viesť k (pravdepodobne neželaným) deformáciám v podnikateľskom prostredí. Novela preto ustanovuje, že pri tomto posúdení sa zohľadnia určité ďalšie aspekty, napríklad budúce (očakávané) hospodárske výsledky dlžníka, týkajúce sa jeho majetku a prevádzky. Okrem iného Novela ustanovuje aj to, že pri posudzovaní finančnej situácie dlžníka sa už nebudú brať do úvahy podriadené a im podobné záväzky.

Návrh na vyhlásenie konkurzu

Právna úprava platná pred Novelou zaväzovala štatutárne orgány (prípadne likvidátorov) spoločností v úpadku povinnosťou podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní od kedy sa dozvedeli alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohli dozvedieť o úpadku spoločnosti (teda že spoločnosť nemá finančnú likviditu resp. že je predlžená).

Novinkou je viac práv, ktoré Novela dáva veriteľom na začatie konkurzu voči dlžníkovi v prípade, že dlžník nevyhovie posúdeniu finančnej likvidity (teda je platobne neschopný).

Keďže Novela dáva samotným veriteľom právo aktívnejšie a účinnejšie iniciovať vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi v prípade platobnej neschopnosti (finančnej nelikvidity), a teda ponecháva na zvážení veriteľov, koľko budú tolerovať platobne neschopného dlžníka, povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu ustanovuje pre štatutárne orgány len v prípade predlženia.

Zodpovednosť štatutárnych orgánov

Podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii v jeho novelizovanom znení sú štatutárne orgány spoločnosti v predlžení zodpovedné za nesplnenie svojej zákonnej povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

V novom ustanovení, ktoré prináša Novela sa priamo uvádza výpočet výšky zodpovednosti štatutárnych orgánov (hoci podľa niektorých kritikov tejto novelizácie pôsobia tieto ustanovenia skôr ako stanovenie maximálnej výšky zodpovednosti). Voči štatutárnym orgánom teda možno vyvodiť zodpovednosť (ktorú budú súdy s veľkou pravdepodobnosťou často uznávať) do výšky rovnajúcej sa výške základného imania dlžníka, pričom je však daná maximálna horná hranica 10 000 EUR v prípade konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným a 50 000 EUR v prípade členov predstavenstva akciových spoločností. V tejto chvíli nie je celkom jasné, či budú v prípade porušenia svojej povinnosti včasného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu štatutárne orgány zodpovedné aj za náhradu škody vo výške, ktorá presahuje tieto maximálne hodnoty.

Viliam Myšička