Novela zákona č. 595/2003 Z.z. o dani príjmov

Radi by sme Vám priblížili plánovanú rozsiahlu novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani príjmov, ktorá by mala byť účinná od 1.1.2015. Ak bude novela schválená v navrhovanom znení, prinesie daňovníkom veľa zmien, pričom možno konštatovať, že priestor na daňovú optimalizáciu sa zužuje. Z najdôležitejších zmien vyberáme:

Zavedenie pravidiel podkapitalizácie (thin capitalisation): Návrh novely obmedzuje u právnických osôb daňovú uznateľnosť úrokov z úverov a pôžičiek poskytnutých zahraničnými alebo tuzemskými prepojenými osobami, výšku neuznanej časti úrokov však nestanovuje na základe logického kritéria pomeru vlastného imania k cudzím zdrojom od prepojených osôb, ale len na základe dosiahnutého výsledku hospodárenia. Neuznaným výdavkom by tak mali byť úroky presahujúce 25 % hodnoty ukazovateľa vypočítaného ako súčet výsledku hospodárenia pred zdanením a v ňom zahrnutých odpisov a nákladových úrokov (EBITDA). Uvedené pravidlá sa nebudú vzťahovať na finančné inštitúcie a subjekty kolektívneho investovania.

Stanovenie ceny pri transakciách s tuzemskými závislými osobami: Novela navrhuje zosúladiť požiadavky na transferové oceňovanie pri zahraničných a tuzemských závislých osobách. Doterajšia úprava transferového oceňovania vrátane povinnosti viesť dokumentáciu o použitej metóde ostáva v platnosti bez zmien, pôsobnosť sa však rozširuje aj na tuzemské závislé (prepojené) osoby. Vzhľadom na absenciu prechodného obdobia odporúčame v prípade transakcií s tuzemskými spriaznenými osobami tieto dôkladne zmonitorovať a zdokladovať.

Odpisové skupiny, metódy odpisovania: Novelou by sa mal rozšíriť počet odpisových skupín zo súčasných 4 na 6, a to zavedením novej odpisovej skupiny 3 s dobou odpisovania 8 rokov a novej odpisovej skupiny 6 s dobou odpisovania 40 rokov. Nová odpisová skupina 3 by mala zahŕňať vybrané položky majetku technologického charakteru, ktoré tak bude možné dostať rýchlejšie do daňových výdavkov. Do novej skupiny 6 by mali byť preradené vybrané typy administratívnych budov, hotely a pod. Zmenu odpisovej skupiny bude potrebné zohľadniť prvýkrát v zdaňovacom období začínajúcom po 31.12.2014, a to aj pri už odpisovanom majetku (bez nutnosti spätných zmien). Novela súčasne plánuje zaviesť obmedzenie pri výbere metódy odpisovania, keďže metódu zrýchleného odpisovania bude možné využiť iba pri (nových) odpisových skupinách 2 a 3.

Prerušenie odpisov: V zmysle novely by mal byť daňovník povinný prerušiť daňové odpisy v prípade hmotného majetku nevyužívaného na dosiahnutie zdaniteľných príjmov (s výnimkou majetku rezervného a poistného charakteru) ako aj v prípade, ak v dôsledku zmien zdaňovacích období (z kalendárneho roka na hospodársky rok a naopak) má v priebehu dvoch kalendárnych rokov tri zdaňovacie obdobia. Na druhej strane daňovník nebude môcť spätne prerušiť daňové odpisy resp. spätne uplatniť prerušené daňové odpisy prostredníctvom podaného dodatočného daňového priznania, ak korigované obdobie je alebo bolo predmetom daňovej kontroly.

Zrušenie tzv. lízingového odpisovania: Novela zákona predpokladá zjednotenie spôsobu odpisovania hmotného majetku prenajatého formou finančného prenájmu s inými formami obstarania. Tzv. lízingový majetok sa po novom odpíše u nájomcu počas doby ustanovenej v zákone o dani z príjmov (t.j. v závislosti od zaradenia do príslušnej odpisovej skupiny). Nové pravidlá by sa pritom v zmysle prechodných ustanovení uplatnili už na všetky nájomné zmluvy uzatvorené od 1.1.2004.

Limitácia odpisov u prenajímateľa: V prípade operatívneho prenájmu by daňové odpisy u prenajímateľa mali byť po novom limitované výškou časovo rozlíšenej sumy príjmov z prenájmu za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom posudzovanie by malo byť vykonávané po jednotlivých majetkových položkách.

Zmarené investície: Podľa novely by sa zmarené investície nemali zahrnovať do základu dane jednorazovo v súlade s ich zaúčtovaním, ale rovnomerne počas 36 mesiacov, počnúc mesiacom, v ktorom daňovník účtoval o zrušení prác a trvalom zastavení prác.

Osobné automobily: Novela plánuje zaviesť limit na odpisy v prípade „luxusných“ automobilov s hodnotou vyššou ako 48.000 EUR, kde budú odpisy z nadlimitnej časti hodnoty vozidla daňovo uznané iba v prípade, ak daňovník dosiahne dostatočne vysoký základ dane pomerne pripadajúci na jedno luxusné vozidlo (12.000 EUR). Obdobná regulácia by mala platiť v prípade nájomného pri operatívnom leasingu „luxusných“ automobilov, kde bude možná plná daňová uznateľnosť iba v prípade, ak základ dane/vozidlo dosiahne 14.400 EUR.

Rezervy: V zmysle novely by daňovým výdavkom už nemala byť tvorba rezervy na nevyfakturované dodávky a služby, rezervy na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy a rezervy na zostavenie daňového priznania.

Odpis pohľadávok: Novela ďalej sprísňuje podmienky daňovej uznateľnosti odpisu pohľadávok, nakoľko ruší možnosť odpisu tzv. drobných pohľadávok v menovitej hodnote nepresahujúcej sumu 332 EUR. Uvedené pohľadávky by mali po novom podliehať rovnakým kritériám ako ostatné pohľadávky. Odpis pohľadávok nezahrnutých do zdaniteľných príjmov (napr. úverových) by už nemal byť daňovým výdavkom ani v prípadoch viažucich sa ku konkurzu, úmrtiu dlžníka, zastaveniu exekúcie resp. rozhodnutia (s výnimkou daňovníkov – bánk resp. poskytovateľov spotrebných úverov).

Výdavky uznateľné po zaplatení: Zoznam nákladov, ktoré sa stávajú daňovými výdavkami až po zaplatení, sa rozširuje o.i. o náklady na marketingové štúdie a iné štúdie a na prieskum trhu, ktoré sa budú po splnení podmienky zaplatenia zahrnovať do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov. Kritériu zaplatenia by mali po novom podliehať aj náklady na poradenské a právne služby, nájomné za prenájom hmotného a nehmotného majetku ako aj odplaty za sprostredkovanie (vrátane sprostredkovania na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv). V prípade odplát za sprostredkovanie sa navyše zavádza limit daňovej uznateľnosti do výšky 10 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu.

Výdavky na majetok charakteru osobnej spotreby: V prípade vymedzených druhov majetku (napr. spotrebná elektronika, nábytok, osobné automobily) sa stanovuje hranica uplatnenia daňových výdavkov na jeho obstaranie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie a technické zhodnotenie najviac do výšky 80 % (rovnaký limit sa uplatní na daňové odpisy tohto majetku). Pokiaľ však daňovník preukáže, že predmetný majetok používa iba na podnikateľské účely, bude si môcť uplatniť daňové výdavky v plnej výške.

Zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, úroky z omeškania u dlžníka: V zmysle navrhovaného znenia novely by uvedené výdavky nemali byť naďalej daňovým výdavkom.

Zamestnanecké benefity: Po novele zákona by malo byť jednoznačne zadefinované, že daňovým výdavkom zamestnávateľa sú aj „nadlimitné“ výdavky uhrádzané ako nároky zamestnancov, ak takéto vyššie nároky vyplývajú z kolektívnej, pracovnej alebo inej zmluvy zamestnávateľa resp. interných predpisov a u zamestnanca sú zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Pri zdanení benefitov u zamestnanca zákon zavádza dve voliteľné možnosti výpočtu zdaniteľného príjmu (bez resp. s bruttáciou benefitu), pričom hodnota bruttácie takisto predstavuje u zamestnávateľa daňový výdavok.

Členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov budú daňovým výdavkom do výšky 5 % základu dane, max. však do výšky 30.000 EUR ročne. Po novom sa teda mení základňa ako aj percentuálna sadzba pre výpočet.

Reklamné predmety: Novela jednoznačne stanovuje, že poskytnuté tabakové výrobky a alkoholické nápoje nie je možné považovať za reklamné predmety, nebudú tak daňovým výdavkom bez ohľadu na skutočnosť, či ich hodnota presiahne 17 EUR alebo nie (ustanovenie sa nemá týkať daňovníkov, ktorých hlavným predmetom činnosti je výroba tabakových výrobkov a alkoholických nápojov).

Lehota na podanie daňového priznania: Novela zákona opätovne počíta s obmedzeniami v prípade záujmu o predĺženie lehoty na podanie priznania. Predĺženie lehoty o najviac 3 mesiace, resp. 6 mesiacov v prípade príjmov zo zdrojov v zahraničí, by tak bolo možné výlučne na základe rozhodnutia správcu dane o žiadosti daňovníka podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím štandardnej lehoty, resp. na základe vlastného podnetu správcu dane.

Peter Alföldi