Novela zákona o dani z príjmov

Chceli by sme touto cesto upozorniť na niektoré aspekty pripravovanej novely zákona o dani z príjmov, ktoré by mali byť účinné počnúc 1.1.2014. Zamerali sme sa na dva, u ktorých očakávame pomerne reálny vplyv v praxi a to na širšiu skupinu subjektov.

Pripravuje sa zmena definície samotnej stálej prevádzkarne, kde sa zadefinuje nový typ tzv. „službovej“ stálej prevádzkarne. Jedná sa o zásadnú zmenu, kedy slovenská republika bude chcieť zdaňovať aj stále prevádzkarne, ktoré nebudú viazané na konkrétne miesto výkonu činnosti tak, ako tomu je aj v súčasnosti, ale naopak môžu byť viazané aj na samotný výkon činnosti bez existencie trvalého miesta, z ktorého je táto činnosť vykonávaná. V zásade napríklad výkon servisných činností rôznym klientom realizovaný zahraničným dodávateľom v SR už bude môcť podľa lokálnej regulácie viesť ku vzniku stálej prevádzkarne.

Nakoľko však Slovensko má uzatvorené zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s väčšinou krajín, je potrebné prihliadať aj na tieto. Väčšinou sa jedná o „staršie“ typy zmlúv, ktoré „službovú“ stálu prevádzkareň nepoznajú.

Vzhľadom na vyššiu právnu silu medzinárodných noriem sa v týchto prípadoch lokálna regulácia nebude aplikovať.

Existujú však aj štáty, s ktorými Slovensko uzatvorilo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré povoľujú vznik už uvedenej „službovej“ stálej prevádzkarne. Jedná sa napríklad o Chorvátsko, ale aj o Českú republiku. Práve v prípade našich západných susedov existujú mnohé pomerne tesné podnikateľské aktivity, ktoré môžu mať za následok určité komplikácie. V prípade, ak slovenský subjekt nakúpi služby od nezávislého českého subjektu, nevyplynie mu s určitosťou žiadna povinnosť vykonať zrážku dane resp. zabezpečiť daň iným spôsobom. Je pravdepodobné, že vyplynie určitá oznamovacia povinnosť, ktorá zatiaľ pre tento prípad nie je legislatívne zakotvená. Táto v súčasnosti existuje iba v prípade uzatvorenia dlhodobého kontraktu, kedy je zrejmé, že stála prevádzkareň vznikne.

Odlišná však bude situácia v prípade činností realizovaných v rámci skupiny, kedy bude pravdepodobne nevyhnutné interne vykonať určitú analýzu tak, aby sa vytipovali činnosti, ktoré by vznik stálej prevádzkarne založili a následne pristúpiť k prípadnej reštrukturalizáciu procesov tak, aby sa vznik stálej prevádzkarne eliminoval.

Druhou oblasťou, ktorá bude mať v prípade jej aplikácie zásadný dopad na zdanenie je definícia, resp. zmena definície zdroja príjmov v prípade daňovníkov nerezidentov, teda príjmov, ktoré chce Slovenská republika zdaniť. V rámci doterajšej regulácie je v prípade scudzenia obchodných podielov realizovaných nerezidentom ich zdanenie viazané na skutočnosť, komu sa tieto predávajú. Povinnosť zdaniť takéto príjmy vyplýva iba v prípade, ak príjem plynie resp. je vyplácaný zo strany rezidenta. Tu by malo dôjsť počnúc 1.1.2014 k zásadnej zmene, kedy už nebude podstatné, či je podiel scudzený nerezidentovi alebo rezidentovi. Uvedené môže, ale aj nemusí mať dopad na aktivity v SR. Aj tu je v zásade potrebné prihliadať na existenciu či neexistenciu zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ako príklad by sme uviedli Rakúsko a Nemecko, ako asi najfrekventovanejšie krajiny, z ktorých sú spoločníci väčšiny našich klientov. Primárne treba v obidvoch prípadoch preveriť, či samotná príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia Slovensku priznáva právo zdaniť takéto druhy príjmov. V zásade je predmetný príjem regulovaný v rámci článku zisky zo scudzenia majetku, kedy Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia s Rakúskom Slovensku predmetné právo nepriznáva. V prípade Nemecka je situácia odlišná a Slovensko má právo zisky zo scudzenia podielov zdaniť. V praxi to znamená, že v prípade ak by rakúsky spoločník chcel scudziť podiel na slovenskej spoločnosti, nebude mať na túto transakciu legislatívna zmena žiaden dopad. Uvedený stav sa týka prevažnej väčšiny zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia avšak s výnimkou Nemecka, kde je v prípade zamýšľaného scudzenia potrebné predmetnú akvizíciu realizovať ešte pred koncom roka 2013, pričom je potrebné si uvedomiť, kedy je samotný prevod účinný, lebo práve tento moment podmieni zdanenie. Samozrejme pokiaľ sa jedná o prevody podielov vlastnených fyzickými osobami nadobudnutých pred 1.1.2004, platia prekluzívne lehoty na oslobodenie ešte podľa zákona č 366/1999 Z. z. o dani z príjmov, tzn. takýto príjem je aj bude možné oslobodiť.

V prípadne podielov vlastnených nemeckými subjektmi je preto na zváženie, či nerealizovať príslušné prevody v rámci skupiny tak, aby sa v budúcnosti zamedzilo zdaneniu príjmov na Slovensku. Uvedené má samozrejme zmysel iba vtedy, ak by prípadný prevod v rámci skupiny nevyvolal zdanenie „tichých“ rezerv v Nemecku.

Peter Alföldi