Nové vymedzenie definícíe partnera verejného sektora

Novela sa snaží o jasnejšie vymedzenie subjektov, na ktoré sa Zákon o RPVS vzťahuje. Z uvedeného dôvodu sa zúžilo vymedzenie partnera verejného sektora, a tým pádom aj okruh osôb, ktoré podliehajú zápisu do Registra.

Spod pôsobnosti zákona boli novelou vyňaté napr. niektoré subjekty finančného sektora, či osoby, ktoré prijímajú plnenie od verejného podniku v rámci bežného obchodného styku verejného podniku a pri plnení hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku, prípadne iné subjekty ustanovené zákonom.

Pri subdodávateľoch novela precíznejšie vyjadruje povinnosť zápisu do Registra, keďže doteraz používaný korektív „vie alebo má vedieť“ sa javil príliš všeobecným a v praxi spôsoboval značné problémy. Podľa novo koncipovaného korektívu má subdodávateľ povinnosť zápisu vtedy, ak „vie alebo so zreteľom na všetky okolnosti má vedieť“, že plnenia, ktoré dodáva, sú určené partnerovi verejného sektora, a teda, že sa svojim plnením podieľa na realizácii zmluvy uzatvorenej s verejným sektorom.  

Novela zavádza stanovenie dátumu, ku ktorému je potrebné vykonať overenie identifikácie konečných užívateľov výhod („KUV“) partnera verejného sektoru k 31. decembru. Kým do dnešného dňa tento dátum stanovený nebol, čo v praxi spôsobovalo značné aplikačné problémy, od účinnosti novely bude musieť byť overovanie identifikácie KUV v Registri vykonané najneskôr do 28. februára.

Oprávnená osoba môže po novom vykonať overenie identifikácie KUV kedykoľvek a to na dobrovoľnej báze, teda aj mimo verifikačných udalostí predpokladaných Zákonom o RPVS.

Vzhľadom na nejednoznačnosť po aký časový úsek má PVS povinnosť zotrvať zapísaný v Registri, novela stanovuje, že za trvanie zmluvy sa rozumie doba, počas ktorej PVS prijíma finančné prostriedky alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva.

Nové pravidlá na určenie hodnoty plnenia zo zmluvy

Jedným z kritérií posúdenia povinnosti zápisu partnera do Registra je aj hodnota plnenia zo zmluvy. V praxi nastávali problémy pri výpočte limitu, od ktorého je povinná registrácia do Registra pri opakujúcich sa plneniach nad hodnotu 250 000 euro. Pre elimináciu uvedeného problému sa novelou zavádza 14 nových konkrétnych pravidiel na určenie hodnoty plnenia zo zmluvy. Aj vďaka týmto pravidlám by malo byť jasné, či na strane subjektu existuje dôvod zápisu do Registra. Medzi nové pravidlá napr. patrí, že všetky hodnoty plnenia sa použijú bez DPH; u dvoch alebo viacerých zmlúv sa prijímané hodnoty plnenia podľa viacerých zmlúv nesčítavajú; ako aj, že pri určení hodnôt majetku, práv k majetku alebo iných majetkových práv sa použije finančnými prostriedkami vyjadrená protihodnota, ktorú je podľa zmluvy PVS povinný poskytnúť a nie hodnota poskytovaného majetku (t.j. napr. hodnota zaplateného nájomného).

Finančné limity ostali nezmenené, a teda hranica (i) 100  000 eur pri jednorazovo poskytnutom plnení zo zmluvy, ako i (ii) 250 000 eur pri plneniach v úhrne.

Materiálny korektív ako ochrana pred formalistickým rozhodovaním súdu

Novela zavádza tzv. materiálny korektív, ktorý má chrániť účastníkov konania pred formalistickým rozhodovaním súdu o uloženej sankcií v prípade, ak síce došlo k porušeniu zákona, ale závažnosť takéhoto konania je nepatrná. V takom prípade súd síce vysloví „vinu“, ale neuloží sankciu za porušenie zákona (napr. výmaz, pokuta). Donedávna mal napríklad registrujúci orgán povinnosť vymazať partnera verejného sektora z Registra v prípade, ak hodnoverne nepreukázal, že údaje o KUV zapísané v Registri sú pravdivé a úplné. Od účinnosti novely však uvedené neplatí (a k výmazu preto nedôjde), ak vzhľadom na spôsob porušenia povinnosti, jej následky, okolnosti, za ktorých bola povinnosť porušená, a mieru zavinenia je závažnosť porušenia povinnosti nepatrná.

Novelou zároveň dochádza k určeniu okamihu, od ktorého registrujúci orgán posudzuje skutkový stav v rámci konania o kvalifikovanom podnete, kedy je pre registrujúci orgán rozhodujúci právny stav a skutkové okolnosti v čase začatia konania. V danej situácií sa javí spravodlivým, aby súd vychádzal zo skutkového stavu v čase začatia konania o kvalifikovanom podnete, dodatočné odstránenie porušení, alebo doplnenie údajov nemajú viesť k znemožneniu uloženia sankcie a zastaveniu konania.

Naďalej však platí, že proti rozhodnutiam Okresného súdu v Žiline o uložení pokuty a o výmaze z Registra nie sú prípustné  opravné prostriedky, čo podľa nášho názoru predstavuje pomerne problematickú právnu úpravu na hrane ústavnosti.

Zavedenie diskvalifikácie zo zápisu do registra

Novela zavádza, že súčasne s momentom výmazu partnera verejného sektora z úradnej povinnosti vzniká PVS zákaz zapísať sa do Registra po dobu dvoch rokov, ktorá sa počíta od právoplatnosti rozhodnutia registrujúceho orgánu o výmaze. V zmysle súčasnej právnej úpravy nič nebráni partnerovi verejného sektora, ktorý porušil svoje zákonné povinnosti, aby sa opätovne zapísal do Registra, hoci i na druhý deň po výmaze.

Uvedený dvojročný zákaz opätovného zápisu do Registra sa nevzťahuje na dobrovoľné výmazy z Registra.

Zavedenie spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti štatutárneho orgánu

Novela Zákona o RPVS zavádza spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť štatutárneho orgánu pri porušení povinností podľa Zákona o RPVS.

Registrujúci orgán môže v súčasnosti uložiť pokutu až do 100 000 euro každému jednému členovi štatutárneho orgánu. Po novom už registrujúci orgán pri ukladaní pokuty členom štatutárneho orgánu bude musieť dbať na to, aby po sčítaní všetkých pokút uložených týmto členom neprišlo k prekročeniu hornej hranice 100 000 euro, napr. ak by mala spoločnosť 5 konateľov, maximálna súhrnná výška pokuty, ktorú môže uložiť registrujúci orgán bude 100 000 eur a nie 500 000 eur, ako tomu bolo doteraz.

Zároveň sa ustanovuje solidárna zodpovednosť členov štatutárneho orgánu za zaplatenie pokuty uloženej štatutárnemu orgánu, t. j. členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za zaplatenie pokuty spoločne a nerozdielne.

Zúženie okruhu osôb označovaných ako „vrcholový manažment“

Za mimoriadne významný prínos tejto novely považujeme zmenu v definícii vrcholového manažmentu. Uvedená zmena sa vykonala prostredníctvom novelizácie zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu, známy ako zákon o AML.

Novelou sa zúži okruh osôb považovaných za vrcholový manažment. Kým do prijatia novely Zákona o RPVS sa za vrcholový manažment považovali v zmysle § 6a ods. 2 Zákona o AML „štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista a vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu“ od účinnosti novely Zákona o RPVS sa budú za vrcholový manažment považovať len „štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu“. V zmysle novej úpravy sa už vyžaduje v prípade zápisu vrcholového manažmentu, iba zápis štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora.

Zmenu si vyžiadala aplikačná prax, nakoľko vznikali situácie, kedy sa do Registra zapisovalo niekoľko desiatok fyzických osôb (z pozície vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu).

Údaje o členoch vrcholového manažmentu zapísaných namiesto KUV je partner verejného sektora povinný zosúladiť s novým znením Zákona o RPVS najneskôr do 29. 2. 2020.

(Ne)povinné uvádzanie trvalého pobytu KUV

Predovšetkým v zahraničných jurisdikciách existujú prípady, kedy sú KUV, resp. údaje o ich trvalom pobyte utajované alebo chránené. Novela preto umožňuje namiesto trvalého pobytu KUV uviesť údaj o sídle alebo mieste podnikania partnera verejného sektora.

V takomto prípade je potrebné preukázať, že existujú objektívne odôvodnené okolnosti, pre ktoré by údaj o adrese trvalého pobytu KUV mohol ohroziť jeho bezpečnosť alebo zasiahnuť do jeho práv na ochranu osobnosti, alebo ohroziť bezpečnosť alebo zasiahnuť do práv na ochranu osobnosti jeho blízkych osôb. Okolnosti, pre ktoré oprávnená osoba neuviedla adresu trvalého pobytu KUV, uvedie v čestnom vyhlásení, ktoré tvorí prílohu k návrhu na zápis. Dôvody uvedené v čestnom vyhlásení budú neverejné.

Zmeny týkajúce sa emitentov cenných papierov

V prípade emitentov cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podliehajú požiadavkám na uverejňovanie informácií, sa pri zápise KUV použije praktické zjednodušenie, kedy sa namiesto členov vrcholového manažmentu (tak ako doteraz) v takýchto prípadoch ako KUV zapisuje taktiež už len štatutárny orgán a členovia štatutárneho orgánu partnera verejného sektora. Namiesto údajov o trvalom pobyte člena štatutárneho orgánu postačí po novom uviesť už len údaj o sídle alebo mieste podnikania partnera verejného sektora, bez nutnosti preukazovať odôvodnené okolnosti pre ktoré oprávnená osoba neuviedla adresu trvalého pobytu.

Lehoty na zosúladenie zápisu

Podľa prechodných ustanovení novely je partner verejného sektora povinný zabezpečiť zosúladenie údajov o členoch vrcholového manažmentu zapísaných namiesto konečného užívateľa výhod najneskôr do 29. 2. 2020. V rovnakom termíne sú zároveň fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú účastníkom zmluvy s verejným sektorom uzavretej do 31. 8. 2019 a ktoré spĺňajú podmienky na zápis do Registra od 1. 9. 2019, povinné zabezpečiť svoj zápis do Registra, ak hodnota plnenia, ktorú má PVS prijať po 1. 9. 2019, prevyšuje hodnotu plnenia stanovenú Zákonom o RPVS (t.j. 100 000 eur / 250 000 eur). 

Mgr. Ondřej Majer,
partner

Mgr. Ján Kapec,
senior advokát

Mgr. et Mgr. Patrícia Jamrišková,
advokátska koncipientka