Hlavným cieľom zákona je novelizácia Trestného zákona, Trestného poriadku, zákona o probačných a mediačných úradníkoch a tiež zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. 

Druhou zásadnou legislatívnou úpravou, ktorá je predmetom zákona, je:

• transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017) (ďalej len „smernica“) a
• implementácia Protokolu na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami (Ú. v. EÚ L 268, 1.10.2016) (ďalej len „protokol“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. [1]
  

Schválená novelizácia Trestného zákona priniesla viaceré významné zmeny, ktorými sú:

• rozšírenie podmienok a možnosti uložiť trest domáceho väzenia (ustanovuje predpoklad pre uloženie trestu domáceho väzenia popri prečinoch aj za určenú kategóriu zločinov),
• vypustenie nemožnosti podmienečného prepustenia pre väzňov odsúdených na doživotie (čím sa vypúšťa možnosť súdu rozhodnúť o treste odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia),
• úprava týkajúca sa kontroly výkonu niektorých rozhodnutí vydaných v trestnom konaní technickými prostriedkami,
• návrh skutkovej podstaty nového trestného činu falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie (ide o reakciu na absenciu trestnoprávnej zodpovednosti za manipuláciu s údajmi, ktoré sú obsiahnuté v zdravotnej dokumentácii) a 
• rozšírenie možnosti rozhodovania samosudcu v trestnom konaní (samosudca bude môcť rozhodovať vo všetkých trestných veciach s výnimkou konaní o trestných činoch, pri ktorých je dolná hranica trestnej sadzby stanovená na najmenej 12 rokov, ale v prípadoch obzvlášť závažných zločinov bude rozhodovať senát zložený z predsedu senátu a dvoch prísediacich). [2]

Novelizovaná úprava výsluchov svedkov prostredníctvom videokonferencií

Vo vzťahu k ďalšej zásadnej časti, a to novelizácii Trestného poriadku, patrí medzi najpodstatnejšie zmeny zavedenie a využívanie videokonferenčného zariadenia v trestnom konaní, prostredníctvom ktorého sa uskutočnia najmä výsluchy osôb, ktoré sú subjektmi trestného konania. [3]

V Európe sa videokonferenčné svedectvá využívajú od konca 90-tych rokov. V roku 2004 bola podpísaná dohoda medzi EÚ a USA o štandardizovaní použitia videokonferencií v justičných procesoch. Slovenská justícia využíva videokonferencie zatiaľ iba v procesoch „podsvetia“, pri výpovediach chránených svedkov a pod. [4] Najznámejším prípadom výpovede prostredníctvom videokonferencie je nepochybne výsluch chráneného svedka Alexandra H., korunného svedka v kauze Mikuláša Černáka. [5]

Cieľom explicitnej úpravy tohto procesného úkonu je znížiť neúmerne vysoké výdavky štátu na transport odsúdeného, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby a má vypovedať ako svedok v trestnom konaní. Novela Trestného poriadku bližšie špecifikuje postup pri vykonávaní výsluchu osoby prostredníctvom videokonferenčného zariadenia. V odseku 1 sa ustanovuje, že ak sa osoba (napr. obvinený alebo svedok) vypočúva formou takéhoto zariadenia, upovedomí sa vhodným spôsobom o čase a mieste výsluchu obhajca alebo priamo obvinený, ak nemá obhajcu. Upovedomenie o výsluchu je potrebné doručiť najmenej 5 pracovných dní pred vykonaním výsluchu. Ustanovenie následne v odseku 2 upravuje povinnosť overiť totožnosť vypočúvanej osoby, ktorú vykonáva poverený zamestnanec súdu alebo ak ide o osobu vo výkone trestu alebo vo väzbe, totožnosť overuje príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže. Tento zamestnanec je povinný byť prítomný počas celého výsluchu v mieste, kde sa nachádza vypočúvaná osoba. O overení totožnosti vypočúvanej osoby a vykonaní výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia je potrebné vyhotoviť záznam, ktorý podpisuje vypočúvaná osoba a osoba, ktorá overila totožnosť. Záznam je súčasťou zápisnice o výsluchu. Odsek 3 predmetného ustanovenia osobitne upravuje výsluch svedka alebo agenta, ktorého totožnosť je utajená, prostredníctvom takéhoto zariadenia. Odsek 4 ustanovuje povinnosť poučiť vypočúvanú osobu pred začiatkom výsluchu formou videokonferencie a odsek 5 ustanovuje právo vypočúvanej osoby vzniesť námietky proti kvalite obrazového alebo zvukového prenosu v priebehu výsluchu. [6]  

Skúsenosti s technickými zariadeniami v civilnom procese

Inštitút videokonferencie už z vnútroštátneho práva Slovenskej republiky poznáme z civilnoprávnej procesnej úpravy. S ohľadom na tému článku je zaujímavé predstaviť si ho bližšie, keďže aj keď je civilný proces diametrálne odlišným odvetvím práva ako trestný proces, technické a organizačné prvky, ktoré sú v ňom aplikované, môžu byť zdrojom inšpirácie zákonodarcov. Videokonferencie sú normatívne upravené konkrétne v Civilnom sporovom poriadku, a to v ustanovení § 175 ods. 2 CSP, podľa ktorého, citujeme: „Súd môže so súhlasom strán uskutočniť pojednávanie prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie.“ [7] Ide o výnimku zo zásady bezprostrednosti pojednávania. Videokonferencia má slúžiť na účely zefektívnenia hospodárnosti konania rovnako ako v prípade vyššie uvedenej novely Trestného poriadku, keďže môže konanie urýchliť a znížiť stratu času a nákladov spojených s dostavením sa osôb na pojednávanie. [8]

Cieľom hospodárnosti konania je, aby súd postupoval v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. [9] Na druhej strane môže byť znížená autenticita pojednávania, nakoľko nemusí dôjsť k zachyteniu všetkých prejavov vzájomnej komunikácie cez daný prostriedok komunikácie. Uskutočnenie pojednávania videokonferenciou vytvára možnosť, že ak niektorá z osôb, ktorej prítomnosť sa na pojednávaní vyžadovala, nebude prítomná, tak sa jej prítomnosť sprostredkuje prostredníctvom priameho prenosu zvuku a obrazu z pojednávacej miestnosti do miestnosti, kde sa nachádza na pojednávaní neprítomná osoba a naopak. Mimo pojednávacej miestnosti sa takto môže na pojednávaní zúčastniť strana, jej zástupca, svedok, znalec alebo tlmočník. Ustanovenie nemení nič na tom, že pojednávanie sa musí uskutočniť v pojednávacej miestnosti za prítomnosti sudcu.

Súd v civilnom konaní môže uskutočniť pojednávanie prostredníctvom videokonferencie len v takom prípade, ak s tým súhlasia strany. Za súhlas strán sa považuje súhlas práve tej strany, ktorá sa na pojednávaní zúčastní prostredníctvom videokonferencie z iného miesta ako z pojednávacej miestnosti. Strana, jej zástupca, svedok, znalec a tlmočník môžu svoj súhlas s pojednávaním takýmto spôsobom oznámiť súdu akoukoľvek formou. [10]

Rozhodnutie o uskutočnení pojednávania formou videokonferencie je limitované len s ohľadom na to, či je takýto postup hospodárnejší, ako keby sa konkrétny subjekt mal na pojednávaní zúčastniť priamo v pojednávacej miestnosti. Dôvodom na vykonanie pojednávania videokonferenciou nebude akákoľvek žiadosť strany konania (žalobcu alebo žalovaného) alebo jej zástupcu, keďže účasť strany na pojednávaní nie je povinnosťou, ale právom. Strana konania má viacero iných možností, ako napríklad ustanovenie zástupcu pre konanie, ktorými môže vykonať svoje právo bezprostredne sa zúčastniť na pojednávaní. [11]

Civilný sporový poriadok neupravuje žiadnym spôsobom určenie miesta, na ktorom sa bude nachádzať osoba, ktorá sa zúčastní na pojednávaní prostredníctvom videokonferencie. Ide o akékoľvek miesto vzdialené od pojednávacej miestnosti v súdnej, inej verejnej alebo aj súkromnej budove. Ak ide o orgán súdnej moci, tento iný orgán je povinný poskytnúť súčinnosť na zabezpečenie spojenia so súdom, na ktorom bude prebiehať pojednávanie. Zákon neumožňuje pripojenie osoby prostredníctvom videokonferencie, ak sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky, a ktorej výsluchom má byť vykonané dokazovanie, keďže slovenský súd nemôže vykonať úkony spojené s dokazovaním v zahraničí. [12] 

Záver

Schválená právna úprava prináša novelizáciu Trestného zákona, Trestného poriadku, ako aj ďalších zákonov. V článku sme sa zamerali predovšetkým na významnú zmenu, ktorú zaviedla novela Trestného poriadku, a to na zavedenie a využívanie videokonferenčného zariadenia v trestnom konaní. Keďže tento inštitút už upravuje Civilný sporový poriadok, približujeme ho a jeho využitie v civilnom konaní. Hlavným účelom videokonferencie je urýchlenie konania a zníženie stratu času a nákladov, ktoré sú spojené s dostavením osôb na pojednávanie. Využíva sa iba v prípade, ak je takýto postup hospodárnejší, ako keby sa konkrétny subjekt mal na pojednávaní zúčastniť priamo v pojednávacej miestnosti. Je preto možné predpokladať, že by v prípade správnej implementácie daného inštitútu do praxe bolo využívanie videokonferencií skutočne prínosným zefektívnením trestného procesu.

Katarína Hmirčíková,
právna asistentka
___________________________________
[1] Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Dôvodová správa. 1 - 2 s.
[2] Tamže, s. 7 a nasl.
[3] Tamže, s. 21 .
[4] K dispozici >>> tu. cit. 23-07-2019
[5] K dispozici >>> tu. cit. 23-07-2019
[6] Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Dôvodová správa. 21 - 22 s.
[7] § 175 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
[8]Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2016. 649 s.
[9] Tamže, s. 73.
[10] Tamže, s. 650.
[11] Tamže, s. 650.
[12] Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2016. 649 – 650 s.


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk