Novelizácia veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu

Veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu predstavuje špecifickú možnosť obrany veriteľov pred situáciou, keď evidujú nezaplatené pohľadávky voči svojmu dlžníkovi, avšak vymáhanie tejto pohľadávky formou exekučného konania sa s prihliadnutím na okolnosti javí ako neúčelné.

Takéto prípady doposiaľ najčastejšie vznikajú, keď je voči dlžníkovi už vedené exekučné konanie so skorším poradím alebo ak na majetku dlžníka viazne prednostné záložné právo a je možné predpokladať, že prioritný záložný veriteľ neudelí súhlas s výkonom záložného práva.

Špecifickejšou, avšak čoraz častejšou sa stáva tiež situácia, keď dlžník naďalej podniká, avšak využívané hmotné statky nie sú vo vlastníctve dlžníka alebo je možné predpokladať, že s prihliadnutím na § 45a zákona o konkurze a reštrukturalizácii ide o veci s výhradou vlastníckeho práva.

Podľa právnej úpravy účinnej do 16.07.2022 je veriteľ oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

NOVELIZÁCIA VERITEĽSKÉHO NÁVRHU NA VYHLÁSENIE KONKURZU

Zákon číslo 111/2022 Z. z. zo 16. marca 2022 o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov zásadným spôsobom mení možnosti podania veriteľského návrhu, keďže s účinnosťou od 17.07.2022 je veriteľ oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka alebo ak sa predpokladá úpadok dlžníka z dôvodu, že došlo k zverejneniu oznámenia podľa osobitného predpisu v Obchodnom vestníku. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

Nová právna úprava však uvádza len demonštratívny výpočet takýchto prípadov a ako príklad uvádza vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora alebo predpoklad úpadku spoločnosti podľa § 309f CMP.

Doposiaľ bolo pre úspešné uplatnenie veriteľského návrhu potrebné preukázať platobnú neschopnosť, a to bez ohľadu na to, že zo všetkých dôkazov je preukázané predlženie dlžníka.

OBRANA PRED VERITEĽSKÝM NÁVRHOM

Konkurzný súd v prípade veriteľského návrhu vyzýva dlžníka na vyjadrenie sa k predmetnému návrhu. Súdna prax ustálila, že v prípade veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu má dlžník k dispozícii vznesenie námietky spornosti voči pohľadávke navrhovateľa konkurzu, a tiež môže pristúpiť k dohode o odklade splatností svojich záväzkov s iným veriteľom. Je potrebné dodať, že takáto dohoda s veriteľom býva často spojená s poskytnutím dodatočného zabezpečenia vybranému veriteľovi. Navrhovateľ konkurzu by v takomto prípade nemohol byť so svojim návrhom úspešný.

V tejto súvislosti poukazujeme napríklad na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 300/2014 z 18.06.2014, ktoré uvádza: „Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, táto právna úprava vychádza z princípu, podľa ktorého konkurz na majetok dlžníka môže byť vyhlásený iba na návrh subjektov definovaných zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Jedným z týchto subjektov je veriteľ dlžníka. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii zároveň stanovuje náležitosti návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu, ktorých splnenie je predpokladom začatia konkurzného konania. Jednou z týchto náležitostí je aj pripojenie listiny, ktorá dokladuje pohľadávku navrhovateľa (napr. aj len potvrdenie audítora, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe). Pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka však konkurzný súd nemôže vychádzať iba z obsahu návrhu na vyhlásenie konkurzu; je povinný vziať do úvahy aj obsah vyjadrenia dlžníka k tomuto návrhu a ním predložené dôkazy. Opačný prístup by predstavoval neprípustný formalizmus v rozhodovaní konkurzného súdu. Pritom ani z ustanovenia § 19 ods. 1 písm. c) ZKR nevyplýva, že pri rozhodovaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu prichádza do úvahy iba jeho vyhlásenie alebo zastavenie konkurzného konania. Pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu je daný v rovnakom ustanovení navyše konkurznému súdu zákonný príkaz neprihliadať na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť (bez toho, aby táto povinnosť konkurzného súdu bola zákonom obmedzená iba na posudzovanie otázky platobnej schopnosti dlžníka). Zmyslu a účelu právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii preto zodpovedá iba taký výklad citovaných ustanovení tohto zákona, ktorý vylučuje v prípade, ak by obsah konkurzného spisu ako celok nepotvrdzoval existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom, ktorého obsahom je pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi, vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Nemožno totiž pripustiť, aby bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom dlžníka. Rovnako v tomto štádiu konkurzného konania je z rovnakého dôvodu vylúčené, aby za tejto situácie pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka postačovala existencia iných veriteľov (hoc aj s nespornou pohľadávkou voči dlžníkovi), z ktorých však žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi so zákonom predpísanými náležitosťami nepodal.“

KONFLIKT ZÁUJMOV VIACERÝCH VERITEĽOV

Ako sme načrtli už vyššie, aktuálna ekonomická, ako aj celospoločenská situácia spôsobila čoraz častejšie rozdiely medzi záujmami jednotlivých veriteľov. Dôvodom je najmä ustanovenie § 46 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii „Nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky úpadcu spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu.“

Citované ustanovenie vyjadruje jeden z najvýznamnejších účinkov vyhlásenia konkurzu, ktorým je automatická akcelerácia (splatnosť) úpadcových záväzkov, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, a ktorá nastáva momentom vyhlásenia konkurzu. Automatická splatnosť záväzkov je vytvorená zákonnou fikciou, ktorá pôsobí iba počas konkurzu a v konkurze, čo okrem iného znamená, že v prípade zrušenia konkurzu sa obnovuje pôvodná lehota splatnosti záväzkov.

Vyhlásením konkurzu sa nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a týkajú sa majetku podliehajúceho konkurzu, považujú za splatné od vyhlásenia konkurzu až do jeho zrušenia.

Dôvodom existencie inštitútu akcelerácie záväzkov je umožniť všetkým veriteľom, aby si svoje nároky voči konkurznej podstate uplatnili a mohli sa pritom presadiť pravidlá horizontálneho pomerného uspokojenia veriteľov (pravidlo pari passu) a vertikálneho uspokojenia veriteľov.[1]

Vyhlásením konkurzu tak zaniká uspokojovanie veriteľov „po jednom“ a nastupuje pomerné uspokojenie veriteľov.

ZHRNUTIE

Novelizácia veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu upúšťa od povinnosti preukázania platobnej neschopnosti, čím rozširuje počet subjektov s aktívnou legitimáciou na podanie veriteľského návrhu.

Právna norma upravuje predpoklad úpadku len demonštratívne a až aplikačná prax prinesie jednoznačnú odpoveď, či veritelia budú môcť docieliť pomerné uspokojovanie záväzkov aj proti vôli iných veriteľov.

Úspech či neúspech v súdnom konaní týkajúcom sa záväzkov dlžníka môže zásadne ovplyvniť reakciu ostatných subjektov, pričom ani úspech v konaní nemusí vždy priniesť požadovaný výsledok, napríklad z dôvodu odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze.

Ako možné kompromisné riešenie sa javí aspoň čiastočné pomerné uspokojenie veriteľov, či už prostredníctvom reštrukturalizácie alebo s využitím nových inštitútov, akým je napríklad verejná preventívna reštrukturalizácia.

Z uvedených dôvodov preto vždy odporúčame konzultáciu ohľadom sledovaných a predpokladaných následkov, ako aj možných prostriedkov procesného útoku alebo obrany v prípade otázky hroziaceho insolvenčného konania.

Mgr. Peter Lánik