Zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), bolo vyňaté spotrebiteľské rozhodcovské konanie spod aplikácie zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“).

Predmet spotrebiteľského rozhodcovského konania

Odhliadnuc od vecí výslovne vylúčených z predmetu rozhodcovských konaní, predmetom spotrebiteľského rozhodcovského konania môžu byť len spotrebiteľské spory[1], ohľadne ktorých možno uzavrieť dohodu o urovnaní.

V rámci týchto konaní sú rozhodcovské súdy výslovne oprávnené rozhodovať o otázke, či medzi účastníkmi zmluvného vzťahu existuje alebo neexistuje právny vzťah alebo právo. Toto však platí len v prípade, ak návrh na určenie podáva spotrebiteľ, ktorý ako jediný má podľa Zákona o spotrebiteľskom konaní na určení naliehavý právny záujem.

Je otázne, či sa týmto v neprospech dodávateľa zásadne neobmedzuje arbitrabilita sporov o určení, keďže Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vytvára značný rozdiel v právach účastníkov konania nielen v porovnaní s konaním pred všeobecným súdom ale aj medzi právami účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania navzájom.

Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zároveň zakotvuje povinnosť rozhodcovských súdov z úradnej moci skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a/alebo dojednania, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a zároveň zakotvuje aj povinnosť prihliadať na dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by bol povinný prihliadať všeobecný súd z úradnej moci.

Právomoc rozhodcovských súdov a náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy

Právomoc stálych spotrebiteľských rozhodcovských súdov môže byť podľa § 2 ods. 1 založená len v prípade[2], ak je medzi dodávateľom a spotrebiteľom uzatvorená písomná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahovo a formálne oddelená od samotnej spotrebiteľskej zmluvy.

V tejto súvislosti poukazujeme však na to, že všeobecné súdy nestrácajú pre prípad spotrebiteľských sporov svoju právomoc, aj napriek tomu že medzi spotrebiteľom a dodávateľom došlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy. Toto platí len, v prípade, ak návrh na všeobecný súd podá spotrebiteľ. Naopak, dodávateľovi právo voľby priznané nebolo a dodávateľ je bez výnimky viazaný uzatvorenou rozhodcovskou zmluvou.

Okrem štandardných náležitostí musí spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahovať aj webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu ako aj poučenie spotrebiteľa o základných atribútoch rozhodcovského konania, základných právach a povinnostiach spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní, ktorého znenie je prílohou č. 1 k Zákonu o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

S cieľom zvyšovať objektivitu rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach, Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zakazuje, aby rozhodcovská zmluva obsahovala dojednania nesúvisiace so spotrebiteľským rozhodcovským konaním ani dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu.

Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku

Žaloba o zrušeniu rozhodcovského rozsudku predstavuje akoby riadny opravný prostriedok voči rozhodcovskému rozsudku, keďže rozhodcovský rozsudok nadobúda právoplatnosť až uplynutím 3 mesačnej lehoty na podanie žaloby o jeho zrušenie.

Žalobu je pritom možné podať na unifikovanom tlačive, ktoré tvorí prílohu zákona o spotrebiteľskom konaní a obsahuje všetky podstatné náležitosti návrhu. Avšak v prípade, ak v návrhu spotrebiteľa absentujú skutočnosti odôvodňujúce výber jedného z taxatívne vymedzených dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku, a tieto spotrebiteľ ani po výzve súdu nedoplní, všeobecný súd nie je oprávnený konanie zastaviť z dôvodu nepreukázania rozhodných skutočností a je povinný postupovať tak, aby mal spotrebiteľ právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby.

Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní takýmto nastavením dáva spotrebiteľovi vyššiu mieru právnej ochrany, ako by mal spotrebiteľ pred všeobecným súdom a ukladá všeobecným súdom povinnosti, ktoré im nevyplývajú výslovne z Občianskeho súdneho poriadku.

Procesnoprávna ochrana spotrebiteľa

Jadrom procesnoprávnej ochrany spotrebiteľa je (i) vylúčenie možnosti rozhodcovských súdov vydávať proti spotrebiteľovi predbežné opatrenia a (ii) zákaz rozhodovať v skrátenom konaní. Na porovnanie, žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nezbavuje všeobecné súdy oprávnenia vydať v konaní proti spotrebiteľovi predbežné opatrenie a/alebo platobný rozkaz. Z toho dôvodu Zákon o spotrebiteľskom konaní opäť dáva spotrebiteľom vyššiu mieru ochrany v porovnaní s konaním pred všeobecným súdom.

B.      Štandardné rozhodcovské konanie

Zákon č. 336/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Novela“), priniesol podstatné zmeny rozhodcovského konania ako aj zmenu subjektov oprávnených zriaďovať stále rozhodcovské súdy.

Oprávnenie zriadiť stály rozhodcovský súd

Novela zužuje okruh osôb oprávnených zriadiť stále rozhodcovské súdy. S účinnosťou od 1.1.2015 tak oprávnenie zriadiť stály rozhodcovský súd majú len záujmové združenia právnických osôb, prípadne osoby presne určené zákonom. Právnické osoby, okrem zákonom stanovených prípadov, stratili oprávnenie zriadiť stály rozhodcovský súd.

Zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorými sú právnické osoby, majú možnosť buď do 31.3.2015 splniť podmienky a požiadavky na stály rozhodcovský súd alebo de facto prestať s výkonom svojej činnosti.

Predmet rozhodcovského konania

Zákon o rozhodcovskom konaní nanovo definuje arbitrabilitu „nespotrebiteľského“ rozhodcovského konania.

Jediným kritériom na určenie toho, čo môže byť, okrem zákonom taxatívne vylúčených prípadov, predmetom rozhodcovského konania, je skúmanie možnosti účastníkov uzatvoriť ohľadne ich právneho vzťahu dohodu o urovnaní. To znamená, že kritérium majetkového charakteru sporu bolo zo Zákona o rozhodcovskom konaní úplne odstránené.

Týmto sa odstránili polemiky o tom, či predmetom rozhodcovského konania môžu byť aj spory o určení platnosti a/alebo neplatnosti právnych úkonov, a Zákon o rozhodcovskom konaní dáva účastníkom zmluvného vzťahu právo priamo napádať platnosť a/alebo neplatnosť právnych úkonov. Jedinou podmienkou však zostáva možnosť uzavrieť medzi účastníkmi konania ohľadne predmetu sporu dohodou o urovnaní.

Záväznosť rozhodcovskej zmluvy v prípade právneho nástupníctva strán

Novela odstránila pochybnosti o tom, či postúpením práv a povinností zo zmluvy obsahujúcej rozhodcovskú doložku alebo inou zmenou veriteľa alebo dlžníka, dochádza k zmene zmluvných strán rozhodcovskej zmluvy, obsiahnutej v predmetnej zmluve.

Rozhodcovská zmluva sa po novom výslovne vzťahuje aj na právnych nástupcov zmluvných strán, bez ohľadu na to či ide o singulárnu alebo generálnu sukcesiu. Ak majú zmluvné strany záujem vylúčiť právomoc rozhodcovských súdov pre svojich právnych nástupcov,  je toto nutné to v rozhodcovskej zmluve výslovne uviesť.

Zachovanie písomnej formy rozhodcovskej doložky a fikcia existencie rozhodcovskej doložky

Od 1.1.2015 je  písomná forma rozhodcovskej zmluvy zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácií strán alebo ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami.

Písomná forma je zachovaná aj vtedy, ak zmluva alebo v písomná komunikácia strán obsahuje odkaz na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská zmluva súčasťou zmluvy. Poslednou zmenou sa zákonodarca zdá sa odklonil od častej praxe slovenských súdov, v zmysle ktorej rozhodcovské doložky nemohli byť obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach.

Novela Zákona o rozhodcovskom konaní zároveň zavádza aj tzv. fikciu existencie rozhodcovskej zmluvy  v rozsahu predmetu podanej žaloby vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

*                  *               *

Nová právna úprava spotrebiteľského a nespotrebiteľského rozhodcovského konania prináša významné zmeny, ktorých konkrétne dopady bude možné zhodnotiť až na základe praxe. Pravdou však ostáva, že uvedené zmeny sa dotkli veľkého počtu subjektov a rozhodcovských zmlúv. Ako pozitívum možno hodnotiť to, že novela Zákona o rozhodcovskom konaní reflektuje a odstraňuje niektoré aplikačné problémy, ktoré sa v uplynulých rokoch vo vzťahu k uplatňovaniu Zákona o rozhodcovskom konaní vyskytli.

Mgr. Zuzana Žabková,
Associate

Mgr. Ján Makara,
Partner

PETERKA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o. organizačná zložka

Kapitulská 18/A
811 01 Bratislava

Tel.: +421 2 544 18 700
Fax.: +421 2 544 18 701
e-mail: office@peterkapartners.sk

--------------------------------------------------------------------------------

[*] Tento článok má len informatívny charakter a za žiadnych okolností nemôže byť považovaný za právne stanovisko alebo radu ako postupovať v konkrétnom prípade, alebo ako takýto prípad posúdiť. Ak by ste potrebovali akékoľvek ďalšie informácie o predmete tohto článku, kontaktujte prosím našu advokátsku kanceláriu.

[1] Spotrebiteľským sporom sa podľa § 2 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom konaní rozumie spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a/alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou;
[2] Odhliadnuc od prípadov, kedy je právomoc spotrebiteľských rozhodcovských súdov založená v súlade s prechodnými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní;

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk