Nový inštitút obchodného zákonníka - spoločnosť v kríze a jeho dopad na spoločnosti

Dňom 1.1.2016 nadobudnú účinnosť ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce inštitút spoločnosti v kríze zavedený novelou Obchodného zákonníka – zákon č. 87/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, zverejnený v Zbierke zákonov dňa 29.4.2015. Spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj len ako “ZKR“) je dlžník v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predĺžený.

Podľa § 3 ods. 2 ZKR:

Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Ak peňažnú pohľadávku nie je voči dlžníkovi možné vymôcť exekúciou, alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.

Podľa § 3 ods. 3 ZKR:

Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Na posúdenie hrozby úpadku je dôležitý pomer vlastného imania a záväzkov spoločnosti. Spoločnosti hrozí úpadok, ak pomer vlastného imania a záväzkov spoločnosti je menej ako 8 ku 100. Uvedený pomer sa prvýkrát použije až v roku 2018 (t.j. od 1. januára 2018), dovtedy bude použitý od 1. januára 2016 pomer 4 ku 100 a od 1. januára 2017 pomer 6 ku 100.

Pojem kríza sa vzťahuje len na spoločnosť s ručením obmedzeným, akciovú spoločnosť a komanditnú spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba.

Osobitné povinnosti štatutárnych orgánov spoločností v kríze

Štatutárny orgán obchodnej spoločnosti nachádzajúcej sa v kríze, ktorý zistil alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol zistiť, že spoločnosť je v kríze, je povinný v súlade s požiadavkami potrebnej odbornej alebo náležitej starostlivosti urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení na jej prekonanie. Zákon bližšie nešpecifikuje úkony, ktoré by mal štatutárny orgán vykonať avšak môžeme vydedukovať, že by mal bez zbytočného odkladu zvolať najvyšší orgán spoločnosti, vypracovať návrh opatrení na prekonanie krízy a predložiť ho na prerokovanie najvyššiemu orgánu spoločnosti.

Sankcionovanie porušenia povinnosti štatutárneho orgánu dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu

S účinnosťou od 1.1.2016 sa porušenie povinnosti štatutárneho orgánu dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní odkedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení obchodnej spoločnosti bude sankcionovať zmluvnou pokutou vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, t. j. vo výške 12 500 €, platí zákonná fikcia dohody o takejto zmluvnej pokute medzi spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom. Dohody medzi spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ktoré vylučujú alebo obmedzujú vznik zmluvnej pokuty sú absolútne neplatné. Vzdanie sa nároku na jej zaplatenie alebo uzavretie dohody o urovnaní nie je možné, pričom nepripúšťa sa ani započítanie, prípadne iný spôsob vyrovania.

V prípade, ak osoba, ktorej vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nesplní svoju povinnosť na výzvu správcu konkurznej podstaty v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Rozhodnutie súdu o uložení zmluvnej pokuty štatutárovi obchodnej spoločnosti sa považuje za rozhodnutie o vylúčení (diskvalifikácii) takéhoto štatutára, a teda bude odôvodňovať zápis tejto osoby do registra diskvalifikácií. Právoplatnosťou rozhodnutia o vylúčení je zástupca právnickej osoby vylúčený z funkcie po dobu uvedenú v rozhodnutí súdu, alebo na základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

Ak takto vylúčený zástupca aj napriek vylúčeniu koná za právnickú osobu, platnosť právnych úkonov tým nie je dotknutá, pričom vylúčený zástupca ručí za záväzky z obchodov, ktoré v čase vylúčenia dojednal a vyhlasuje veriteľovi, že ho uspokojí, ak jeho nároky neuspokojí obchodná spoločnosť. Súd aj bez návrhu vykoná výmaz osoby vylúčenej z výkonu funkcie z obchodného registra a potvrdenie o vykonaní výmazu spolu s výpisom z obchodného registra doručí zapísanej osobe.

Plnenia počas krízy nahradzujúce vlastné zdroje a zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje v čase krízy spoločnosti

Za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje sa rozumejú úvery, pôžičky a im obdobné plnenia poskytnuté spoločnosti v kríze, rovnako to platí pre plnenie poskytnuté spoločnosti pred krízou, ktorého splatnosť bola počas krízy odložená alebo predĺžená. Počas krízy sa plnenie považuje za nahradzujúce vlastné zdroje len vtedy, ak v čase jeho poskytnutia (i) táto okolnosť vyplýva z poslednej zostavenej riadnej účtovnej závierky alebo mimoriadnej účtovnej závierky spoločnosti, (ii) táto okolnosť by vyplynula z účtovnej závierky spoločnosti, ak by bola zostavená včas, alebo (iii) ten, kto plnenie poskytol vedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol vedieť, že táto okolnosť by vyplynula z priebežnej účtovnej závierky spoločnosti, ak by bola zostavená.

Za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje sa považuje plnenie, ktoré poskytne

(i) člen štatutárneho orgánu, zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, prokurista, vedúci organizačnej zložky podniku, člen dozornej rady,
(ii) ten, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
(iii) tichý spoločník,
(iv) osoba blízka osobám podľa bodu (i), (ii) alebo (iii),
(v) osoba konajúca na účet osôb podľa bodu (i), (ii) alebo (iii).

Plnením nahradzujúcim vlastné zdroje nie je

(i) plnenie alebo zábezpeka poskytnutá spoločnosti počas krízy za účelom jej prekonania podľa reštrukturalizačného plánu,
(ii) poskytnutie peňažných prostriedkov spoločnosti na dobu nepresahujúcu 60 dní; to neplatí, ak sú poskytnuté opakovane,
(iii) odklad splatnosti záväzku z dodania tovaru alebo poskytnutia služby na dobu nepresahujúcu šesť mesiacov; to neplatí, ak je odklad poskytnutý spoločnosti opakovane,
(iv) bezodplatné poskytnutie veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty spoločnosti.

Zákaz vrátenia plnení nahrádzajúcich vlastné zdroje

Takéto plnenia, t. j. plnenia nahradzujúce vlastné zdroje nebude možné vrátiť poskytovateľovi plnenia v prípade, ak sa obchodná spoločnosť ocitne v kríze alebo ak by obchodnej spoločnosti v dôsledku vrátenia plnenia hrozila kríza. Ak by bol tento zákaz porušený a spoločnosť by plnenia nahradzujúce vlastné zdroje napriek tomu vrátila, musia sa tieto plnenia spoločnosti vrátiť späť, pričom ich nemožno v čase krízy vrátiť započítaním, speňažením alebo obdobným spôsobom. Za vrátenie týchto plnení ručia spoločne a nerozdielne členovia štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorí vykonávali funkciu v čase jeho poskytnutia a v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala hoci členovi a štatutárneho orgánu o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.

Zabezpečenie záväzkov nahradzujúce vlastné zdroje

Ak osoba, od ktorej by sa poskytnuté plnenie považovalo za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje, počas krízy zabezpečí záväzok spoločnosti ručením, zálohou alebo inou zábezpekou a za spoločnosť splní jej záväzok voči veriteľovi, vznikne jej voči spoločnosti pohľadávka. Spoločnosti sa zakazuje takúto pohľadávku tejto osobe vyplatiť, pokiaľ sa spoločnosť nachádza v kríze alebo by sa v dôsledku jej vyplatenia opätovne do krízy dostala.

Veriteľ spoločnosti sa môže počas krízy uspokojiť zo zábezpeky (ak mala spoločnosť svoj záväzok zabezpečený) aj bez toho, aby svoje právo na vrátenie pôžičky uplatňoval najskôr voči spoločnosti. Ak by tak tento veriteľ sám neurobil, má spoločnosť počas krízy právo vyzvať ručiteľa (zaviazaného zo zábezpeky), aby veriteľovi plnil do výšky hodnoty zábezpeky. Ak však spoločnosť počas krízy sama plní veriteľovi zabezpečený záväzok, musí bez zbytočného odkladu požadovať od ručiteľa, aby jej bez zbytočného odkladu poskytol náhradu v hodnote zábezpeky ku dňu plnenia.

Zákaz vrátenia vkladu

Do Obchodného zákonníka sa dopĺňajú ustanovenia o zákaze vrátenia vkladu spoločníkom. Vychádzajúc z nového zákonného znenia sa tak zákaz vzťahuje nie len na prípady, kedy sa spoločníkovi vracia majetková hodnota ktorú do spoločnosti vložil, ale od 1.1.2016 pôjde taktiež o akékoľvek plnenie bez primeraného protiplnenia, poskytnuté spoločnosťou na základe právneho úkonu dojednaného so spoločníkom alebo v jeho prospech, bez ohľadu na formu dojednania alebo platnosť. To platí rovnako pre plnenie spoločnosti poskytnuté z dôvodu ručenia, pristúpenia k záväzku, záložného práva, či inej zábezpeky poskytnutej spoločnosťou na zabezpečenie záväzkov spoločníka alebo v jeho prospech.

Za spoločníka sa považuje aj bývalý spoločník, ak k vyššie uvedenému plneniu došlo v lehote dvoch rokov, odkedy prestal byť spoločníkom spoločnosti, alebo osoba, ktorá sa stala spoločníkom spoločnosti v lehote dvoch rokov od plnenia.

Za plnenie poskytnuté v prospech spoločníka sa považuje plnenie poskytnuté (i) tomu, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní spoločníka alebo hlasovacích právach v spoločníkovi alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločníka, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu, (ii) blízkej osobe spoločníka, (iii) osobe konajúcej na účet spoločníka.

Pri posudzovaní primeranosti protiplnenia je potrebné zohľadniť najmä schopnosť druhej strany ho poskytnúť, obvyklú cenu na trhu, ako aj cenu, za ktorú spoločnosť obvykle poskytuje obdobné plnenia v bežnom obchodnom styku s inými osobami. Ak takých informácií niet, je potrebné zohľadniť jeho najpravdepodobnejšiu cenu ku dňu plnenia v danom mieste a čase, ktorú by bolo možné dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, pri konaní s primeranou opatrnosťou, zohľadnení všetkých dostupných informácií a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

Hodnota vkladu vráteného v rozpore so zákonom sa bude musieť spoločnosti podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť späť, a to v rozsahu rozdielu medzi protiplnením skutočne poskytnutým a protiplnením, ktoré by bolo poskytnuté ako primerané. Splnenie uvedenej povinnosti nebude môcť spoločnosť odpustiť a štatutárny orgán bude povinný ju vymáhať. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase vrátenia vkladu v rozpore s týmto zákonom, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie späť; spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie vkladu späť neuplatňovala a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť; toto ručenie vzniká voči spoločnosti a voči veriteľom spoločnosti; ručenie voči veriteľom spoločnosti zaniká vrátením hodnoty vkladu späť spoločnosti.